Ešte aj po rokoch si pamätníci spomínajú, že tlmočník mal problémy, aby stačil prekladať záplavu slov, ktoré Castro chrlil ako sopka. Vedľa živej legendy kubánskej revolúcie stál vtedajší rektor univerzity profesor Jozef Kliment. Bol to pomenší muž, ktorý sa pri Castrovi strácal. Tiež čosi rozprával o revolúcii a dôležitosti československo-kubánskej spolupráce v poľnohospodárstve, ale ľudia viseli očami len na vodcovi Kuby. Fascinoval ich.
Castro bol profesionálny revolucionár, politik, ktorý vedel zapôsobiť na každé publikum. Na návštevu poľnohospodárskej univerzity neprišiel s prázdnymi rukami. Na stretnutí so študentmi a s vedením školy premietali farebné diapozitívy demonštrujúce premeny kubánskeho socialistického poľnohospodárstva. Na jednom zo záberov sa objavila krava rekordérka Ubre Blanca.
Jeden z popredných slovenských vedcov profesor Jozef Bulla si aj po 44 rokoch pamätá, ako sa slávna kubánska krava volala. Chovali ju na farme Fidelovho najstaršieho brata Ramona Castra, ktorý bol ešte za Batistovho režimu veľkým farmárom a vášnivým chovateľom dobytka. Po revolúcii sa z nej stala výkladná skriňa Castrovho komunistického režimu…
Prešlo pár rokov a v Spojených štátoch oslavovali sté výročie chovu najproduktívnejšieho mliečneho plemena na svete holštajnskofrízskeho dobytka. Na oslavy pozvali aj profesora Jozefa Bullu. Dal sa do reči s Američanmi a spomenul, že za humnami Floridy chovajú Kubánci jednu z najvýkonnejších dojníc na svete, ktorá mala podľa kubánskej propagandy nadojiť za svoj život stotisíc litrov mlieka. Američania protestovali, že na Kube to nie je možné a že Ubre Blanca nie je čistokrvná holštajnka, ale kríženec s miestnym plemenom.
Američania uvalili na Kubu hospodársku blokádu. Jej súčasťou bolo aj zastavenie obchodu s trstinovým cukrom, tabakom a, samozrejme, aj plemenným materiálom. Lenže Kubánci mali nadštandardné vzťahy s Kanaďanmi, ktorí im poskytli, aj keď v obmedzenom množstve, špičkovú genetiku i manažérov na chov dobytka. Obchod bol silnejší ako rozdiely v ideológii.
Foto: SHUTTERSTOCK
Kubu často navštevoval iný slovenský vedec, uznávaný odborník na výživu, profesor Alexander Sommer. Bulla si spomína, že Sommer sa po každej návšteve vracal s neuveriteľnými zážitkami. Na experimentálnej a zároveň ukážkovej farme Ramona Castra vytvárali Kubánci kravám životné podmienky, aby produkovali rekordné množstvá mlieka nehľadiac na dusné horúčavy. Keď sa im zle dýchalo, dávali im kyslíkové masky. Režim potreboval úspech za každú cenu. Kuba ležiaca na priedomí Ameriky chcela aj takýmto spôsobom Američanom dokázať, že sa im vyrovná… hoci len na zopár vybraných farmách.
Castro sa po stretnutí s nitrianskymi vysokoškolákmi odobral ochutnať slovenské vína do pivnice na Dolnej Malante. Čakal ho tam darček – 50-litrový sud vyberaného vína. Profesor Ondrej Debrecény, ktorý hral na kontrabase vo vysokoškolskom folklórnom súbore Zobor, spomína, že Fidel schmatol sud do rúk a jedným trhom ho zdvihol nad hlavu a poďakoval ľudu bratského Československa za skvelé víno, ktoré urobí vzťahy medzi národmi oboch krajín úprimnejšími. Nuž Fidel bol naozaj muž činu a pohotový rečník.
Do istej miery ohlasom na Castrovu popularitu v Československu bolo pomenovanie JRD v Bojničkách na JRD Československo-kubánskeho priateľstva. Keď sa uprostred sedemdesiatych rokov začali zlučovať družstvá do väčších celkov, prideľovali im rôzne politické názvy.
„Väčšina družstiev mala v názve JRD Čs.-sovietskeho priateľstva alebo Červená hviezda. Mne to pripadalo veľmi ošúchané, a navrhol som vrchnosti, aby spojené družstvo v Bojničkách a Dvorníkoch malo v názve Kubu. Nápad mi obratom schválili,“ spomína po rokoch dnes 85-ročný Jarolím Herceg, ktorý dlhé roky stál na čele družstva. Ešte pred dvoma rokmi aktívne pracoval v miestnom poľnohospodárskom podniku. Už pravda bez prídomku Československo-kubánskeho priateľstva.
Aké praktické výhody malo priatelenie sa s kubánskymi poľnohospodármi? Bolo na Kube čo vidieť? Herceg ani dnes neľutuje rozhodnutie orientovať sa na spoluprácu s Kubou. Z tristo družstevníkov až do roku 1989 rok čo rok tridsiatka vycestovala na Kubu. Bola to exotická krajina s morom a fantastickými plážami vo Varadere. Castra ľudia vtedy nevnímali ako diktátora, ale temperamentného muža vybočujúceho z radu nudných komunistických politikov.
„Po ceste na Kubu malo lietadlo medzipristátie v kanadskom Montreale. Naši družstevníci jednou cestou videli rozvinutú Kanadu aj skromnú chudobnú Kubu. Keď sme sa dostali do vnútrozemia, akoby sme sa vrátili na Oravu a Liptov zo začiatku dvadsiateho storočia. Ale Kubánci boli pohostinní, srdeční a úprimní. Rýchle si získavali naše srdcia. V tej chvíli sme si viac vážili všetko, čo sme doma dosiahli,“ spomína Herceg.
A potom úprimne dodá, že keď ich kubánski hostitelia zobrali na farmu Ramona Castra, objavili supermoderné výdojné hospodárstvo, aké v tom čase nebolo ani na Slovensku. „Chovali tu špičkové dojnice, mali na tie časy modernú mliečnicu, akú sme my ešte len chceli budovať. Napokon nám ukázali niečo, čím sa naozaj mohli pred svetom vytiahnuť,“ povedal Herceg. Bola to propaganda, farma na vytretie zraku? Muž, ktorý toho veľa zažil a videl, pripustí, že bola, ale predsa ľudia potrebujú motiváciu. A tú im Fidel vedel dať.