Nevylúčil pritom, že Atény dosiahnu zmiernenie podmienok splácania úverov, napríklad predĺžením termínov splatnosti. Za túto možnosť sa prihovára Medzinárodný menový fond (MMF), podľa ktorého je verejný dlh krajiny prevyšujúci sumu 300 mld. eur už neudržateľný. Zníženie nominálnej hodnoty dlhu si však podľa Reglinga neželá ani samotný MMF, pričom Grécko v súčasnosti nemá problém splácať svoje záväzky.
Grécko je na medzinárodnej pomoci závislé od roku 2010, kedy sa vysoko zadlžená krajina ocitla na pokraji štátneho bankrotu a stratila prístup na finančné trhy. V dôsledku dlhotrvajúcej recesie sa grécka ekonomika v porovnaní so stavom pred nástupom globálnej finančnej krízy zmenšila zhruba o štvrtinu. Verejný dlh Grécka tento rok podľa odhadov dosiahne 315 mld. eur alebo 180 % hrubého domáceho produktu krajiny. Pokrokom Atén pri zavádzaní reforiem, od ktorých závisí uvoľnenie ďalšej finančnej pomoci, sa budú zaoberať ministri financií menovej únie na zasadnutí 5. decembra.