Sektor verejných financií kvôli brexitu príde podľa tamojšieho rezortu financií v nasledujúcich piatich rokoch o 59 miliárd libier. So započítaním všetkých faktorov si pohorší britská štátna pokladnica až o 122 miliárd eur.
Hammond nesplní ani sľub bývalého ministra financií Georgea Osborna, ktorý plánoval vyrovnaný rozpočet do roku 2019. „Vzhľadom na neistotu, ktorej čelí ekonomika, a vzhľadom na nižšie odhady rastu, sa už nesnažíme o dosiahnutie prebytku v 2019,“ povedal Hammond.
Britská vláda aj napriek tomu, že ju čakajú roky neistoty, chce podniknúť smelé rozpočtové plány. Podľa Hammonda sa britská ekonomika v tomto roku oslabí na 1,4 percenta z odhadovaných 2,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Britská vláda sa však plánuje pustiť do investičných projektov, ktoré by mali rast domácej ekonomiky opäť nakopnúť, a to stavbou 40-tisíc nových bytov (1,4 miliardy eur) a rekonštrukciou cestnej infraštruktúry. Zvýšiť chcú takisto minimálnu mzdu zo 7,20 na 7,50 libry za hodinu a daňové limity, aby zamestnancom zostalo zo mzdy viac peňazí. Dane pre firmy sa majú znížiť z 20 na 17 percent do roku 2020, proti čomu sa postavila aj Európska komisia, keďže to považuje za výrazné znižovanie daní oproti zvyšku EÚ, čo narúša obchodnú súťaž.
Ide podľa EK o fiškálny dumping. Ak by zámer uskutočnil, mala by Británia najnižšiu sadzbu firemnej dane zo všetkých veľkých svetových ekonomík. V najvyspelejších ekonomikách sveta je priemerná sadzba tejto dane 25 percent. Slovensko má od budúceho roka firemnú daň na úrovni 21 percent. Zvyšovať sa majú aj investície do výskumu a vývoja. Do roku 2020 by to malo byť každoročne o 2 miliardy libier. Investície budú poskytované prostredníctvom nového fondu, prioritou bude robotika, priemyselné biotechnológie či medicínske technológie.
Ak by záchranný plán nevyšiel, Britániu čaká recesia, devalvácia libry, inflácia a prepad úspor. Životná úroveň ľudí by pri takomto scenári išla prudko dole, čo by bol presný opak toho, čo zástancovia brexitu sľubovali ľuďom v referende. Negatívny scenár sa môže naplniť v prípade tvrdého brexitu, teda, že Británia by po brexite nemala prístup na voľný trh EÚ.
Rizikové pre Londýn môžu byť aj prípadné pokuty z Bruselu v čase, keď Británia ešte je v EÚ. Napríklad japonská automobilka Nissan nedávno zvažovala, že výrobu nových modelov Nissan Qashqai SUV a X-Trail presunie z anglického Sunderlandu do niektorej z európskych krajín. V hre bolo aj Slovensko. Nakoniec britská vláda automobilku presvedčila, aby zostala. Za to jej sľúbila odškodnenie za prípadné negatívne dosahy brexitu na vývoz z Británie, ak by jej to poškodilo konkurencieschopnosť. Európskej komisii sa tento krok nepozdáva a chce preveriť záruku britskej vlády a teda to, či nejde o nepovolenú štátnu pomoc.