Brexit vezme prácu pol miliónu ľudí

Odchod Veľkej Británie z EÚ nebol pre Britov dobrou voľbou. Obdobie neistoty a zdražovania od júnového referenda je len začiatok. Najnovšie analýzy ukazujú, že brexit môže spôsobiť zánik až pol milióna pracovných miest v Británii. Časť biznisu aj s pracovníkmi už teraz európske krajiny lákajú, a to najmä vo finančnom sektore.

29.11.2016 07:00
Philip Hammond, Theresa Mayová, brexit, veľká... Foto: ,
Britský minister financií Philip Hammond (na snímke s premiérkou Theresou Mayovou) pripustil, že verejné financie krajiny pre brexit prídu v nasledujúcich piatich rokoch o 59 miliárd libier.
debata (44)

Okrem toho sa Európska únia bude musieť pripraviť aj na to, že preberie časť britského priemyslu. Cudzinci sa tiež budú vracať do domovských krajín, keďže v Británii sa stupňujú vášne proti imigrantom. V krajine pracuje aj takmer 100-tisíc Slovákov.

Podľa analýzy poradenskej spoločnosti Ernst & Young by len Londýn po brexite mohol stratiť 83-tisíc pracovných miest v priebehu nasledujúcich siedmich rokov. Dominovým efektom by sa počet prepustených mohol vyšplhať až na 232-tisíc. So započítaním okresania pracovných miest vo finančnom sektore sa úbytok pracovníkov môže zastaviť až na pol milióne ľudí.

Po referende sa špekulovalo, že Britániu môžu nasledovať ďalšie krajiny, napokon to však môže byť opačne. Podľa prieskumu Bertelsmannovej nadácie od júnového referenda o vystúpení Veľkej Británie z EÚ narástla podpora členstva v EÚ až v piatich zo šiestich najväčších štátov únie, vrátane samotnej Británie. „Zdá sa, že hrozba brexitu je najlepšou reklamou Európskej únie,“ povedal pre britský denník The Guardian Aart De Geus z Bertelsmannovej nadácie. Kým 23. júna sa za brexit vyslovilo približne 52 percent hlasujúcich, podľa výsledkov prieskumu by v auguste zotrvanie Británie podporilo 56 percent ľudí.

Britská vláda trvá na tom, že obmedzí príchod migrantov. Po porušení pravidla o voľnom pohybe osôb by však únia zrejme pristúpila k obmedzeniu voľného pohybu tovarov s Britániou, čo by bola rana pre biznis. Mnohí investori sa z Británie chystajú odísť. Vláda ich musí presviedčať sľubmi o poklese daní, čo sa zase nepáči Nemcom. Tí upozorňujú, že ak sa veľké krajiny ako Británia a Nemecko začnú predbiehať v poklese daní, je to cesta k rozvráteniu verejných financií, rušeniu sociálnych výhod či nárastu dlhov.

Ak sa navyše Briti rozhodnú ťažké časy prekonať za cenu rastu dlhov, bez rozumných ekonomických reforiem, môžu spadnúť do dlhovej pasce. Výsledkom by bolo znehodnotenie britskej meny aj úspor ľudí. Správa britského úradu pre rozpočtovú zodpovednosť už teraz hovorí, že dlh britskej vlády sa počas nasledujúcich piatich rokov zvýši o 120 miliárd libier (141 miliárd eur). Polovica z toho podľa úradu priamo súvisí s rozhodnutím Spojeného kráľovstva vystúpiť z Európskej únie. Po brexite hrozí, že Briti prídu o prístup na 500-miliónový jednotný európsky trh. Obchod medzi Britániou a úniou má priamy dosah na viac ako 4,3 milióna pracovných miest. Koľko z nich by zaniklo, závisí od spôsobu vystúpenia Britov z EÚ.

Čo prieskum, to nespokojnosť

Prieskum spoločnosti Markit uvádza, že takmer polovica britských domácností nie je spokojná s brexitom. Tvrdí, že brexit v dlhodobom horizonte poškodí britskú ekonomiku. Najbližších 10 rokov bude podľa tamojších dopytovaných Britov (1,5 tisíca) neistých. Pozitívne dosahy brexitu na ekonomiku predpokladajú len ľudia vo veku nad 55 rokov. Najviac pesimistickí, čo sa týka hospodárskych vyhliadok, boli podľa prieskumu mladí ľudia.

Za pesimizmom môže byť slabšia ponuka pracovných miest, zdraženie bytov, keďže sa pribrzdila bytová výstavba, ale aj celkové zdražovanie. Pre slabú libru sú totiž dovážané tovary drahšie asi o 15 percent. Pred júnovým referendom bol kurz 1,32 eura za libru. Následne sa prepadol až na 1,10 eura a očakávalo sa, že začiatkom roka nastane parita. Po prezidentských voľbách v USA, ktoré sa skončili rovnakým šokom ako britské referendum, sa libra mierne zotavila na 1,18 libry za euro. Brexit znamená víťazstvo populistov, keďže zástancovia brexitu hneď po hlasovaní priznali, že klamali voličov a napríklad záväzky Británie voči EÚ nebudú menšie. V USA vyhral Donald Trump, ktorý kritizuje globalizáciu či migrantov.

Článok 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý hovorí o odchode krajiny z únie, by sa mal podľa doterajších vyhlásení novej britskej premiérky Theresy Mayovej otvoriť do konca marca budúceho roka. Vyjednávať by sa malo minimálne dva roky.

Odhaduje sa však, že to môže byť nakoniec viac ako šesť rokov, kým Británia oficiálne z EÚ vystúpi. Počas tohto obdobia však bude prevládať neistota z ďalšieho vývoja a definitívneho nastavenia nových vzťahov medzi Britániou a zvyškom únie. Podľa Fréderica Gonanda, ktorý pôsobí na parížskej Université Paris-Dauphine, by britský odchod z EÚ mohol znížiť tamojšiu ekonomiku v najbližších 15 rokoch o viac ako sedem percent.

Banky hlásia odchod

Aj banky sídliace v Londýne si uvedomujú, že po brexite by sa ich biznisu výrazne pohoršilo. Po odchode Britov z únie by sa totiž na finančné domy pôsobiace v krajine prestali vzťahovať nariadenia Európskej komisie, čo by pre niektoré nadnárodné inštitúcie mohlo znamenať ďalšiu právnu a regulatórnu záťaž. O premiestňovaní časti svojich aktivít uvažuje Morgan Stanley, Citigroup či Deutsche Bank.

Britská banka Barclays takisto potvrdila, že presun aktivít je nevyhnutný vzhľadom na možný negatívny dosah brexitu nielen na finančný sektor v krajine. Nové „londýnske City“ by mohlo vzniknúť v Paríži, vo Frankfurte nad Mohanom, v Berlíne, Edinburghu, Dubline, Amsterdame alebo Luxembursku. Londýn je aktuálne domovom pre viac ako 250 svetových bánk. Vlani bolo v Londýne 730-tisíc ľudí zamestnaných vo finančnom sektore, z toho 144-tisíc v bankovníctve.

Voľný pohyb osôb je vraj mýtus

Súčasný minister zahraničných vecí Boris Johnson vyhlásil, že voľný pohyb osôb ako jedno zo základných práv občanov EÚ je mýtus. Aj Mayová trvá na tom, aby sa počet prisťahovalcov prichádzajúcich do krajiny každý rok výrazne osekal. Zo súčasných viac ako 330-tisíc pod 100-tisíc ročne.

Mayová sa nedávno na pôde britského parlamentu vyjadrila, že odmieta jednostranne garantovať všetky práva pre občanov z krajín EÚ, ktorí sa zdržiavajú v Británii, ak nebude to isté zabezpečené pre Britov v zahraničí. Štatistiky podľa britského denníka The Guardian ukázali, že po júnovom referende prišlo do Británie do septembra ďalších 46-tisíc Východoeurópanov. Ich počet sa tak vyšplhal na 1,053 milióna. Podľa The Guardian je to dané obavami, že Británia sa predovšetkým pre nekvalifikovaných pracovníkov uzavrie. Naopak, počet pracovníkov zo západných krajín pre obavy z neistoty o 7-tisíc klesol a dosiahol 937-tisíc.

Britskí politici už vyhlásili, že proti tým, ktorí aktuálne riadne pracujú a odvádzajú dane, nič nemajú a „nevyženú“ ich z krajiny. Odradiť chcú najmä tých, čo do Británie prichádzajú kvôli štedro nastavenému sociálnemu systému. Prichádza do úvahy, že by krajina mohla škrtať cudzincom prídavky na deti. Briti by tak aj Slovákom vyplácali len toľko, koľko by dostali doma. Sociálne benefity mali migranti poberať až po tom, čo odrobia v Británii štyri roky. Platiť by malo tzv. prechodné obdobie, a teda, že na súčasných migrantov z krajín EÚ poberajúcich tieto prídavky sa tieto opatrenia budú vzťahovať až po roku 2020. Noví prisťahovalci by zmeny mali pocítiť ihneď, ako by vstúpili do platnosti, čo by malo byť v roku 2018.

Neisté obdobie pre študentov

Problémom bude aj to, ako sa Briti zariadia v prípade študentov z EÚ. Podľa údajov britskej vlády aktuálne študuje bakalársky program na britských univerzitách 1,8 milióna Britov, 125-tisíc študentov z EÚ a 312-tisíc študentov z krajín mimo únie. Momentálne študenti, ktorí sa rozhodnú študovať práve v Anglicku, zaplatia ročné školné v sume 9-tisíc libier. Na štúdium si však môžu ako občania EÚ vziať od britskej vlády pôžičku, ktorú budú splácať po tom, čo sa zamestnajú.

Univerzity zatiaľ nevedia povedať, či Británia aj po brexite ponechá tieto výhody európskym študentom. Do úvahy prichádza aj možnosť, že by boli po novom braní ako teraz študenti mimo EÚ, ktorí v porovnaní s nimi platia dvojnásobné školné. Navyše – pokým sa nezačnú vyjednávania o brexite, ktoré by sa mali začať v budúcom roku a trvať minimálne dva roky, britskí výskumníci sa nedostanú k európskym fondom. Britské univerzity z európskych programov, ako je napríklad Horizont 2020, čerpali na výskum ročne okolo 1 miliardy libier.

© Autorské práva vyhradené

44 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Veľká Británia #pracovné miesta #Brexit