V otázke zmiernenia gréckeho dlhu však ministri financií Európskej únie dlhodobo vylučujú zníženie jeho nominálnej veľkosti. Veritelia však majú preskúmať možnosť zníženia úrokových sadzieb. Slovensko sa na pomoci zadlženým Grékom doteraz podieľalo sumou viac ako 1,5 miliardy eur vo forme záruk. Daňovníci to zatiaľ platiť nemusia, keďže sa stále počíta s tým, že Gréci požičané vrátia. Pomoc Grécku považovala eurozóna za lepšie riešenie ako krach krajiny, ktorý by ohrozil celú EÚ.
Grécko pritom svoje dlhy voči eurozóne už podľa doteraz schválených pravidiel začne splácať najskôr v budúcom desaťročí a splátky úrokov mu už raz boli odpustené na desať rokov. Ak Gréckom neurobia ešte väčšie ústupky, podľa MMF narastie dlh krajiny do roku 2050 na 250 percent HDP. MMF sa však pravdepodobne finančne nezapojí do úverovej pomoci Grécku a prijme pravdepodobne štatút zvláštneho poradcu, aby mohol figurovať pri rokovaniach medzi európskymi inštitúciami a Aténami.
Nateraz však vláda Alexisa Tsiprasa ohlasuje, že vďaka prijímaným opatreniam sa dlh v budúcom roku zníži. Zadlženosť krajiny sa má na budúci rok znížiť na 176,5 percenta HDP, z tohtoročných 180,3 percenta HDP (okolo 320 miliárd eur). Od prepuknutia dlhovej krízy v roku 2010, ktorá sa začala v Grécku a rozšírila sa aj do ďalších krajín, sa ekonomika prepadla zhruba o štvrtinu. Podľa návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017, ktorý dostal grécky parlament na schválenie, a rokovať o ňom bude začiatkom decembra, by grécka ekonomika mala v budúcom roku vzrásť o 2,7 percenta. Tento rok vláda čaká mierny pokles, o 0,3 percenta. Hlavným motorom rastu má byť súkromný dopyt a nové investície. Miera nezamestnanosti sa má na budúci rok znížiť na 22,6 percenta, z tohtoročných 23,7 percenta. Aj tak bude viac ako dvojnásobná v porovnaní s priemerom v eurozóne.
Za rok 27 miliónov turistov
Grécko sa pri lepších ekonomických vyhliadkach spolieha aj na turistov. Prosperujúci cestovný ruch výrazne pomáha tamojšiemu štátnemu rozpočtu. Už tento rok bude pre Grécko rekordný, pretože počet turistov má dosiahnuť 27 miliónov osôb, vrátane účastníkov výletných plavieb. „Nová stratégia turizmu na rok 2017 prezentuje Grécko ako celoročne atraktívnu turistickú destináciu so zameraním na gastronómiu, vhodnú pre turistov so záľubou v aktívnom športe, prírode, histórii či kultúrnych podujatiach,“ povedala nedávno podľa agentúry Reuters grécka ministerka Elena Kountoura. Grécko podľa odborníkov ťaží z obdobia relatívnej politickej stability, ako aj z obáv o bezpečnosť v neďalekých stredomorských destináciách – Turecku, Tunisku a Egypte. Ostrov Santorini pritom v októbri zaznamenal rekordné počty posezónnych návštevníkov v celej histórii ostrova. Tento rok by malo vďaka turizmu pribudnúť v gréckej štátnej kase okolo 15 miliárd eur.
Výmenou za pomoc prišli prísne opatrenia
Grécko už od roku 2010 získalo tri záchranné úvery od veriteľov (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka, Európska komisia), posledný vlani v júli. Gréci za šesť rokov dostali od veriteľov už 220 miliárd eur. Krajina za tretiu finančnú pomoc vo výške 86 miliárd eur od minulého roka postupne zvýšila dane, škrtala platy štátnym zamestnancom, okresávala výdavky v jednotlivých rezortoch, začala s privatizáciou, ako aj klepla po prstoch podvodníkom zavedením množstva opatrení v boji s daňovými únikmi.
V máji tohto roka prijal grécky parlament ďalšie zmeny v dôchodkoch a daniach za 5,4 miliardy eur ročne, následne nato prešlo parlamentom ďalšie zvyšovanie nepriamych daní za viac ako 1,8 miliardy eur ročne. V septembri grécka vláda prijala ďalší balík úsporných opatrení. Atény však tento rok nesplnia svoj plán príjmov z privatizácie. Vláda počítala s príjmami 2,5 miliardy eur, získala však zhruba 500 miliónov eur. V budúcom roku majú príjmy z privatizácie byť 2,03 miliardy eur, hlavne vďaka predaju regionálnych letísk, plynárenskej firmy DESFA a prenájmu bývalého letiska Atény Hellenikon.
Podľa štúdie ekonómov Európskej školy manažmentu a technológií v Berlíne však iba nepatrná časť zo záchranných balíčkov skončila reálne v gréckej štátnej kase. Až 95 percent z celkovej sumy išlo na záchranu zadlžených bánk a súkromných veriteľov. Len 9,7 milióna eur, teda okolo 5 percent, išlo reálne cez štátnu kasu bežným Grékom. Problémové Grécko v porovnaní so súčasným dianím v Európskej únii už nie je také problémové ako pred pár rokmi. Únia sa teraz viac sústredí na to, ako budú po novom nastavené vzťahy medzi Veľkou Britániou a EÚ, pretože si Briti v júnovom referende o zotrvaní alebo odídení krajiny z únie zvolili tesnou väčšinou tzv. brexit.
Grécku pomohli aj slovenskí dovolenkári
Gréckemu turizmu nielen v tomto roku pomohli aj slovenskí turisti. „Keďže Grécko patrilo medzi bezpečné destinácie, tak od začiatku roka bol zvýšený záujem o dovolenky v Grécku. Hlavne rodiny s deťmi si vyberali za svoj cieľ dovolenku v Grécku, preto rodinné izby boli vypredané ešte v januári,“ povedala Silvia Ladvenicová z Kartago Tours. K zvýšenému záujmu o Grécko podľa nej prispela hlavne neistá situácia donedávna veľmi obľúbeného Turecka, kde sa situácia počas roka stále menila. „Klienti mali od začiatku veľký záujem o ostrovy ako Kréta, Zakynthos či Korfu. Menej o Kos a Rodos, ktoré boli spájané s prílivom migrantov,“ dodala Ladvenicová. Ostrov Kos však zaznamenal rastúce čísla návštevníkov až po tom, čo neboli hlásené žiadne problémy s migrantmi. „Ľudia mali otázky typu či sa na ostrovoch nachádzajú migranti, pretože počuli alebo videli v TV rôzne príspevky o migrantoch. Ale postupne zistili, že sa netreba ničoho obávať, a ak aj boli na ostrove migranti, tak sa zdržiavali mimo turistických oblastí,“ dodala Ladvenicová. V gréckom turizme pracuje v prepočte jeden z piatich ľudí a tvorí 17 percent hrubého domáceho produktu.