Hlavným motorom má byť súkromný dopyt a nové investície. Obrovské zadlženie krajiny sa potom má mierne znížiť a prebytok primárneho rozpočtu dosiahnuť dve percentá hrubého domáceho produktu.
Vyplýva to z návrhu rozpočtu, ktorý dostal grécky parlament na schválenie. Parlament by mal začať hlasovať a diskutovať o rozpočte na začiatku decembra.
Ekonomická recesia znížila od roku 2008 HDP krajiny o 25 percent. V budúcom roku by grécka ekonomika podľa najnovšieho odhadu mala vzrásť o 2,7 percenta. Tento rok vláda čaká mierny pokles o 0,3 percenta.
Primárny rozpočet, ktorý nezahŕňa obsluhu dlhu, hospodárenie systému sociálneho zabezpečenia a rozpočty miestnych samospráv, má budúci rok vykázať prebytok dve percentá HDP. Tento rok by mal dosiahnuť 1,1 percenta.
Zadlženosť krajiny sa má budúci rok znížiť na 176,5 percenta HDP z tohtoročných 180,3 percenta HDP. Vláda však považuje dlh za neudržateľne vysoký a chce vyjednať s veriteľmi odpustenie časti dlhu. Oddlženie presadzuje aj Medzinárodný menový fond.
Atény tento rok nesplnía svoj plán príjmov z privatizácie. Vláda počítala s príjmami 2,5 miliardy eur, získala však zhruba 500 miliónov eur. V budúcom roku majú príjmy z privatizácie byť 2,03 miliardy eur, hlavne vďaka predaju regionálnych letísk a plynárenskej firma DESFA a prenájmu bývalého letiska Atény Hellenikon.
Miera nezamestnanosti sa má budúci rok znížiť na 22,6 percenta z tohtoročných 23,7 percenta. Aj tak bude viac ako dvojnásobná v porovnaní s priemerom v eurozóne.
Grécko už od roku 2010 získalo tri záchranné úvery, posledný vlani v júli, napísali agentúry AP a Reuters.