Neférovo zarobiť na záujme o úvery sa snažia niektoré nebankové spoločnosti. Tie aj v časoch prísnej regulácie stále hľadajú spôsob, ako ľudí doslova ošklbať o peniaze.
„Novou nekalou praktikou zo strany nebankových spoločnosti je nevyžiadaný viazaný úver na konzultačné služby. Povedané ľudskou rečou, klient si príde do nebankovej spoločnosti požičať tisíc eur a tá mu peniaze požičia, jedine ak z poskytnutej pôžičky zaplatí tristo eur za konzultačné služby,“ povedal Roman Fusek, riaditeľ odboru ochrany finančných spotrebiteľov v Národnej banke Slovenska.
Ľudia sa aktuálne výrazne zadlžujú. „Prudký rast zaznamenávame len pri bankových spotrebných úveroch. Tie k septembru 2016 dosiahli medziročný rast 14,1 percenta, čo je druhý najrýchlejší rast v Európskej únii,“ povedal Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ útvaru dohľadu nad finančným trhom v Národnej banke Slovenska.
Slováci sa zadlžujú oveľa rýchlejšie ako Česi, Poliaci aj Maďari. „Nie je dobré sa príliš vzďaľovať regiónu. Ľudia zo západných krajín síce stále majú ďaleko viac úverov ako Slováci, ale zároveň vlastnia aj viac finančných aktív, ktoré môžu v prípade problémov speňažiť,“ dodal Dvořáček.
Pre opakované porušovanie zákona vedie Národná banka Slovenska v súčasnosti viaceré konania s nebankovými spoločnosťami. Ďalším častým porušením zákona zo strany nebankových spoločností je podľa zistení denníka Pravda podnikanie bez licencie od Národnej banky Slovenska.
„Pri nebankových pôžičkách ide o veľké zisky. Ľudia v pozadí sa preto snažia požičať stoj čo stoj a nehľadia na pravidlá stanovené zákonom. Takýchto ľudí od poskytovania úžerníckych pôžičiek môžu odradiť len vysoké pokuty,“ zhodnotil Štefan Dutko, predseda združenia Brániť sa oplatí.
Denník Pravda má k dispozícií dve zmluvy od nebankových spoločností, ktoré ľuďom požičali peniaze napriek tomu, že nemajú platnú licenciu od NBS. V takom prípade im klienti nemusia zaplatiť žiadne úroky ani poplatky a podľa zákona musia vrátiť len presne požičanú sumu.
Roky trvajúcu úžeru má na Slovensku obmedziť systém licencií. Ten po zavedení zrazil počet legálne fungujúcich nebankových spoločností z 300 na 31. Zároveň schválenie takzvanej maximálnej odplaty má ľudí chrániť pred platením úžerníckych úrokov v minulosti bežne dosahujúcich aj viac ako sto percent za rok.
Dnes môžu banky aj nebankové spoločnosti zarobiť maximálne 25,04 percenta ročne na úveroch splatných v rozmedzí 1 až 5 rokov. Pri pôžičke vo výške tisíc eur tak ročný zisk po započítaní úroku aj všetkých poplatkov môže dosiahnuť maximálne 250,4 eura.
Poskytovanie spotrebných úverov na Slovensku kontroluje Národná banka Slovenska. „Aktuálne ako jedno z najväčších rizík vidíme prudké zadlžovanie Slovákov. Dobré časy totiž nebudú trvať večne a potom môžu mať ľudia veľké problémy so splácaním dlhov,“ upozornil Dvořáček.
V roku 2008 mali Slováci od bánk cez spotrebné úvery požičané 2 miliardy eur a do roku 2016 pôžičky narástli na približne 5 miliárd eur.
Objem požičaných peňazí od nebankových spoločností sa za posledných 10 rokov príliš nemenil a stále sa pohybuje okolo úrovne 1 miliardy eur. Podobne sú na tom aj lízingové spoločnosti, ktoré za posledných 10 rokov držia objem úverov okolo hranice pol miliardy eur.
Slováci nemajú príliš investície napríklad v podielových fondoch, ktoré sa dajú viac-menej okamžite speňažiť a následne použiť na splatenie pôžičiek. Národná banka Slovenska preto už v priebehu budúceho roka plánuje predstaviť prísnejšiu reguláciu spotrebných úverov.
„Bude to niečo podobné ako pri úveroch na bývanie. Banky sa budú musieť pozerať nielen na príjmy, ale aj výdavky ľudí, ktorým bude musieť po splatení všetkých životných nákladov aj pôžičiek ostať určitá životná rezerva,“ načrtol budúcu reguláciu Dvořáček.