Ekonomická neistota, ktorá sa preliala aj na nášho najdôležitejšieho obchodného partnera, Nemecko, spomalila podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR v treťom kvartáli tohto roka rast slovenského hospodárstva medziročne na úroveň troch percent.
V druhom kvartáli ekonomika rástla tempom 3,8 percenta. Podľa analytikov však Slovensko a únia ako taká „utrpeli“ straty len krátkodobo. Z dlhodobejšieho hľadiska pocítia negatíva tzv. brexitu samotní Briti.
Po Rumunsku, Bulharsku a Španielsku má však slovenská ekonomika štvrtý najrýchlejší rast ekonomiky v EÚ. "Predstihové indikátory z eurozóny na čele s Nemeckom, naším hlavným obchodným partnerom, naznačujú akceleráciu ekonomickej aktivity kontinentu po letnom brexitovom spomalení.
Riziká rastu kontinentu sú však smerom nadol pre rôzne politické hrozby, vyššie ceny ropy, slabú podporu fiškálnej politiky a pomalosť zavádzania štrukturálnych reforiem pri relatívne vysokom zadlžení. V takomto prostredí je preto nízko efektívna aj menová expanzia Európskej centrálnej banky," komentoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Riziko nateraz predstavuje aj kontroverzný víťaz amerických prezidentských volieb republikán Donald Trump. Ten je proti prehlbovaniu globalizácie, odmieta väčšiu liberalizáciu obchodu s EÚ. To môže poškodiť najmä Nemecko, ktoré bolo vlani najväčším obchodným partnerom USA.
Podľa údajov nemeckého štatistického úradu vzájomný obchod s tovarmi medzi USA a Nemeckom vlani dosiahol hodnotu 174 miliárd eur. Nemecký inštitút Ifo tvrdí, že do USA v roku 2014 smerovalo 16 percent nemeckých priamych zahraničných investícií (168 miliárd eur). „Každé oslabenie nemeckej ekonomiky sa prejaví s časovým oneskorením aj na slovenskej ekonomike,“ poznamenal ekonóm Boris Tomčiak.
Navyše kontroverzný Trump v prezidentskom kresle a brexit môžu priniesť väčšie posilnenie pozícií protivládnych populistov v mnohých krajinách. Vyvolávajú politickú nestabilitu v celej Európe, keďže sa silnejšie ozývajú nacionalistické hlasy.
To môže viesť k ďalším referendám v Európe, čo predstavuje negatívny scenár pre ekonomický rast krajín. Národná banka Slovenska vypočítala, že do roku 2020 by v dôsledku brexitu úroveň slovenskej ekonomiky vzrástla o 0,34 percenta menej v porovnaní s aktuálnym odhadom, čo by orientačne mohlo znamenať približne o 5,3 tisíca menej vytvorených pracovných miest.
Zamestnanosť v treťom štvrťroku 2016 dosiahla na Slovensku 2,33 milióna osôb a stúpla medziročne o 2,4 percenta. Očakávania na celý rok sú už teraz prekročené asi o 30-tisíc zamestnancov. Podľa odhadov rezortu práce by na Slovensku malo v tomto roku pribudnúť spolu 48-tisíc nových pracovných miest.
Čakanie na Jaguar a obchvat Bratislavy
Za nižším rastom domácej ekonomiky v treťom štvrťroku tohto roka stojí aj pokles vládnych investícií. "Pokles produkcie a tržieb v stavebníctve naznačuje výraznejšiu korekciu v investíciách, ako sme predpokladali v septembrovej prognóze. Pokles verejných investícií vysvetľuje vysoká porovnávacia báza z minulého roka vďaka silnému čerpaniu EÚ fondov.
Otáznikom zostáva vývoj súkromných investícií, ktorý stále zaostáva za vývojom ostatných vplyvov (t. j. nízke úrokové sadzby, vysoká miera využitia kapacít, nárast dôvery v priemysle aj v stavebníctve).
S určitosťou sa nenaplnili predpoklady prognózy o začatí výstavby bratislavského obchvatu D4/R7 a automobilky Jaguar Land Rover, ktorých realizácia sa posúva až na jar budúceho roka," povedal Branislav Žúdel z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií. Príchod štvrtej automobilky Jaguar Land Rover, ktorá postaví nový závod pri Nitre, sa už podpísal v ostatnej predikcii ministerstva financií v náraste počtu pracovných miest.
Už teraz prichádzajú na Slovensko noví subdodávatelia, ale aj tí súčasní pre Jaguar rozširujú svoje kapacity. Priamo v závode by o dva roky malo pracovať 1,4 tisíca ľudí a u subdodávateľov nájde prácu 4-tisíc zamestnancov. O ďalšie dva roky v roku 2020 by sa počet zamestnancov mal zdvojnásobiť.
Aj Volkswagen ohlásil v Bratislave vybudovanie nového logistického centra za 150 miliónov eur, čo by malo v ďalších rokov vytvoriť stovky nových pracovných miest. Trnavská automobilka zase začala s výrobou nového modelu Citroën C3.
Ťahúňom boli a budú najmä spotrebitelia
Za to, že domáca ekonomika si stále drží slušný rast, môže vďačiť najmä väčšej kúpyschopnosti Slovákov. Domácnostiam pomáhalo ďalšie zlepšenie na trhu práce, rast reálnych disponibilných príjmov, ako aj nižšie ceny energií a potravín. Silná spotrebiteľská dôvera na takmer deväťročných maximách sa pretavila aj do zastavenia rastu miery úspor a k väčšiemu sklonu k spotrebe.
„Náš odhad rastu slovenskej ekonomiky na rok 2016 zostáva na úrovni 3,3 percenta. V štruktúre by si mal dobrú pozíciu udržať domáci dopyt, ale čisté vývozy by tiež mali pokračovať v pozitívnych príspevkoch k rastu hrubého domáceho produktu (HDP),“ tvrdí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Slovensko sa bude rýchlejšie približovať k životnej úrovni vyspelejších krajín, len ak sa rast ekonomiky viac prejaví na čistých platoch. Skutočnosť, že naša ekonomika má tento rok rásť o 3,3 percenta a hospodárstvo EÚ 28 možno o 2 percentá, postupne zrovnáva výkonnosť priemyslu, ale nie platov.
Reálne mzdy Slovákov za posledné roky podobne ako v iných krajinách EÚ rástli najmä vďaka poklesu cien energií a ropy. Na Slovensku pomohol aj vyšší hospodársky rast spojený s reformou odvodov minulej vlády a rastom platov.
Podľa ekonómov by sa Slovensko malo v úrovni hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa podľa parity kúpnej sily dostať o štyri roky na úroveň susednej Českej republiky. Aj keď platy rástli na Slovensku za ostatných 27 rokov viac ako 8-násobne, stále sú v 28-člennej EÚ deviate najnižšie.
Plat 900 eur v hrubom je v EÚ stále veľmi nízky, aj keď Poliaci a Maďari zarábajú ešte menej, v Rakúsku či Nemecku sú mzdy niekoľkonásobne vyššie. Z tohto pohľadu je oprávnené kritika odborárov, ktorí aktuálne žiadajú od firiem vyššie mzdy.
Nahráva im aj situácia na trhu práce, kde je málo voľných kvalifikovaných pracovníkov. Rizikom je odchod firiem zameraných na výrobu náročnú na pracovnú silu, ktoré sú na Slovensku najmä pre nízku platovú úroveň.