Stredoškoláci otvárajú web seniorom

Čoraz viac slovenských firiem sa púšťa do spoločensky zodpovedného podnikania. Presadzujú firemnú filantropiu a dobrovoľníctvo a viac sa zaujímajú o ochranu životného prostredia.

14.11.2016 08:00
debata (1)
120 stredoškolákov tento rok vymýšľalo na... Foto: Robert Hüttner, Pravda
študenti, Citi International Innovation Camp 120 stredoškolákov tento rok vymýšľalo na súťaži JA Citi International Innovation Camp v Bratislave, ktorého bol denník Pravda mediálnym partnerom, projekty, ktoré majú zlepšiť spoločensky zodpovedné podnikanie na Slovensku.

Tento trend možno pozorovať aj pri začínajúcich firmách, na ktorých čele stoja zväčša mladí ľudia. Richard a Eduard Kačíkovci z Bratislavy sa ešte pred viac ako 16 rokmi pokúšali o založenie svojho prvého biznisu. V tom čase mali len 17 rokov. Aktuálne podnikajú v oblasti návrhu a realizácie osvetlenia, projektovania zaradení do budov a osvetlenia miest a obcí.

„Začali sme podnikať hneď po strednej škole, v rámci programu JA Aplikovaná ekonómia sme si overili, že podnikanie je vhodný spôsob, ako spojiť to, čo vás baví, s prácou a zárobkom. Tiež sme si museli osvojiť vytrvalosť a byť efektívnejší v komunikácii so zákazníkmi, s kolegami, vtedy ešte spolužiakmi. Veľmi dôležité pre nás bolo zistenie, ako motivovať mladých ľudí k spoločným cieľom a výsledkom. V tom čase sme tomu nevenovali veľkú pozornosť, ale je veľmi dôležité, že sme neobišli témy ako etika v podnikaní a spoločenská zodpovednosť. Tieto princípy sa snažíme uplatňovať pri každom našom podnikateľskom rozhodnutí,“ povedal Richard Kačík. Pri navrhovaní osvetlenia myslia viac na ekológiu, zapájajú sa do filantropických podujatí.

Podobne uvažujú aj stredoškoláci, ktorí sa minulý týždeň zúčastnili na súťaži JA Citi International Innovation Camp v Bratislave, ktorej bol tento rok denník Pravda mediálnym partnerom. Spolu až 120 mladých ľudí zo slovenských a českých stredných škôl malo vymyslieť projekt spoločensky zodpovedného podnikania. Vyhrala partia ľudí, ktorá by chcela presadiť, aby sa firmy viac zameriavali na spájanie mladých ľudí so seniormi. Ide o výučbu IT zručností, kde by učiteľmi boli žiaci a študentmi seniori.

„My ich naučíme využívanie moderných technológií ako internet, telefóny, počítače, a oni nás naučia praktické skúsenosti zo života, teda manuálne veci ako vyšívanie, pletenie, pečenie či vedomostné veci,“ priblížil tím v zložení Denisa Balážová (Trenčín), Janka Baleková (Námestovo), Renáta Gálová (Bratislava), Adriana Kuliková (Brno), Adam Šeda (Brno) a Martin Tauchmann (Hradec Králové).

„Myslíme si, že tento projekt by mohol mať pozitívny dosah na výraznú časť populácie. Nie je ani veľmi nákladný. Firmy zapojené do tohto projektu by ho finančne celý zastrešovali, od hradenia dopravy, ubytovania a samotných zariadení. Chceli by sme, aby tento projekt nebol lokálny ani celoštátny, ale medzinárodný,“ doplnili študenti. Projekt chcú spustiť v rámci voliteľného predmetu na stredných školách. Podľa nich by sa tak doň zapojilo viac mladých, než keby bol dobrovoľný.

„Na súťaži boli študenti, ktorí na začiatku tohto školského roka odštartovali svoje prvé podnikanie v JA firmách. Títo mladí startupisti ukázali, že majú inovatívnu myseľ a vidia v práci pre komunitu zmysel. Som presvedčený, že tak ako počas doterajšieho 25-ročného pôsobenia aj týmto mladým ľuďom naše programy pomôžu nájsť to správne uplatnenie,“ povedal Adam Šepetka, generálny riaditeľ JA Slovensko. Do programov podnikateľského vzdelávania, ktoré ponúka táto nezisková organizácia, sa môžu zapojiť všetky stredné školy.

Ako pomôcť mladým?

Do vlastného podnikania sa pustilo v tomto školskom roku takmer 3-tisíc stredoškolákov na Slovensku. Ide často o tzv. startupy, čo sú v preklade inovatívne firmy, ktoré nie sú na trhu viac ako tri roky. Odhaduje sa, že na Slovensku je v súčasnosti iba 600 startupových firiem. Napríklad vo Veľkej Británii je ich vyše 15– tisíc. Tie slovenské spolu zamestnávajú okolo 3-tisíc ľudí. Za posledné tri roky ich bolo raz toľko, no väčšina tzv. startupov neprežila počiatočnú fázu premeny na podnikateľský subjekt. Štát ich chce preto viac podporovať. Vláda od januára budúceho roka uľahčí založenie firmy novou formou zjednodušenej akciovej spoločnosti. Výhodou založenia takzvanej jednoduchej spoločnosti na akcie je najmä nízka finančná náročnosť. Hodnota minimálnej výšky základného imania bude jedno euro. Mala by sa vďaka tomu stať ideálnou formou podnikania pre tvorcov nových produktov alebo služieb.

Okrem toho ministerstvo hospodárstva plánuje prijať kroky, ktoré by startupom uľahčili fungovanie, kým vygenerujú prvé zisky. Dosiahnuť by sa to malo prostredníctvom mentoringových programov, medzinárodných stáží a akcií za účelom podpory podnikateľov. Startup komunita však vidí stále veľké rezervy v štátnej podpore startupov oproti tej, ktorá sa realizuje v zahraničí.

„Náklady na zamestnancov sú väčšinou najvyššie rozpočtové položky pre začínajúce firmy. Ako príklad môže slúžiť Lotyšsko, kde vláda schválila inovatívnu daň pre startupy vo výške 252 eur mesačne, ktorá pokrýva dane, sociálne aj zdravotné odvody. Zamestnanec ani zamestnávateľ ďalšie dane neplatia. Tento krok má podporiť zamestnávanie v inovatívnych firmách, ktoré spĺňajú prísne kritériá a majú potenciál rýchleho rastu na globálne trhy,“ povedala výkonná manažérka Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE) Petra Dzurovčinová.

Cieľ: dostať sa na zahraničné trhy

Mnoho mladých začínajúcich podnikateľov má ambíciu uspieť so svojím produktom či službou nielen na domácom, ale aj zahraničnom trhu. To je aj prípad Mariána Matejka, ktorý ešte v roku 1997 na strednej škole založil reklamnú agentúru. Dodnes tlačí knihy, časopisy, manuály, merkantil či obaly. „Práca v študentskej spoločnosti bola vynikajúca skúsenosť, plynule to prešlo do reálneho života, takže som nemusel začínať. V súčasnosti vyvážame naše produkty do vyše 20 krajín sveta, zároveň máme výrobné závody v USA a na Slovensku,“ doplnil Matejko.

Nie vždy však startupy prinášajú produkty či služby, ktoré trh potrebuje. V roku 2013 sa na trhu objavila startupová firma, ktorá sľubovala, že vďaka čelenke, ktorú si človek nasadí cez noc na hlavu, dokáže cez špeciálne vibrácie a svetelné impulzy dosiahnuť tzv. vedomé snívanie. To môže za normálnych okolností prežiť len veľmi málo ľudí. Investorom však investície „do snov“ nevyšli. Autori projektu ho po získaní peňazí zrušili s tým, že prototyp ešte pripravujú, ale ďakujú všetkým za podporu.

Mnohé podobné projekty fungujú ako crowdfundingové kampane. V praxi to znamená, že nielen investori, ale aj verejnosť kupujú „mačku vo vreci“, teda produkt, ktorý ešte nie je reálne na trhu, ale je len v štádiu vývoja. Takto oklamaní boli v roku 2014 záujemcovia o prenosnú chladničku so zabudovaným vodoodolným Bluetooth zariadením, USB, rádiom či mixérom. Autori tohto „spotrebiča 21. storočia“ získali na jeho predpredaji až 13 miliónov dolárov. Neskôr však požadovali od ľudí, aby doplatili ďalšie peniaze, ak chcú nový prototyp vôbec získať. Viac ako 56-tisíc ľudí zostalo oklamaných. Mnohí z nich sa doteraz k výrobku nedostali, keďže startupová firma nemá peniaze na jeho ďalšiu výrobu.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #firmy #startup