Aktivisti spochybňujú odporúčanie komisie na maximálne osem jazdných pruhov v úseku Bratislava – križovatka Blatné, pričom odtiaľ po Trnavu by malo byť šesť pruhov. Nepozdáva sa im ani tvrdenie, že zvýšenie kapacity D1 v pôvodnom riešení, teda šesť pruhov a štyri súbežné kolektory, čiže napájacie komunikácie, je ekonomicky nehospodárne, neopodstatnené a od Bratislavy po Triblavinu z dôvodu bezpečnosti a plynulosti dopravy na diaľnici neprijateľné.
„Je veľmi zarážajúce, že to dokážu povedať odborníci za dva dni rokovania. Na tému bezpečnosti rozšírenia D1 s kolektormi sa v rokoch 2008 a 2009 urobili tri štúdie s troma variantmi, kde sa riešila hlavne otázka bezpečnosti križovania D1 a D4 a napájania kolektorov na diaľnicu,“ povedal vo štvrtok na brífingu pred ministerstvom vnútra predseda OZ Triblavina, odborník na dopravu Milan Grožaj.
„Tvrdíme stále, že terajšie napojenia na osem pruhov sú z hľadiska bezpečnosti vysoko rizikové. Nie sú vyriešené v zmysle normy, sú skoro všetky na výnimku. Som veľmi nemilo prekvapený, že policajní odborníci na dopravu sa pod takéto riešenie podpísali,“ upozornil Grožaj. Myslí si, že pôvodný variant rozšírenia diaľnice s kolektormi sa vybral preto, lebo návrh s ôsmimi pruhmi nezaručuje bezpečnosť a hrozia kolízne situácie najmä pri križovaní D1 a D4. „Kolektory nemali slúžiť iba na odľahčenie dopravy v regióne, ale v prípade havárií, kolízií mali byť aj obchádzkovou trasou,“ dodal.
Členka OZ Triblavina Mária Kisková v súvislosti s návrhom odborníkom k stavbe križovatky Triblavina v obmedzenom režime povedala, že prioritou pre štát už nie je rozšírenie D1, ale budúca križovatka D1 a D4.
„Všetko sa podriadilo tomu, aby sa vyhli kompenzačným opatreniam na križovatke D1 a D4, ktorá je súčasťou PPP projektu. Komisia mala rozhodovať o riešení situácie na D1 vo verejnom záujme a D4 má nadväzovať na túto stavbu, nie opačne,“ uviedla Kisková.
Aktivisti na to upozorňovali ešte pred podpisom koncesionárskej zmluvy pre D4 a R7 v Bratislave a okolí cez PPP projekt. „Takéto problémy môžu spôsobiť to, že štát bude platiť kompenzácie za to, že nie je schopný pripraviť D1 tak, aby sa D4 mohla stavať bez problémov. Napriek tomu bola zmluva podpísaná a v rozhodnutí komisie sa to prejavuje, že postup je opačný,“ priblížila ďalšia členka OZ Triblavina Tatiana Kratochvílová.
Pre zastavenie stavby križovatky Triblavina podľa Kratochvílovej platí NDS kompenzácie zhotoviteľovi tejto stavby, spoločnosti Porr, s. r. o., a vysoké nájomné majiteľom pozemkov z okolia.
„Dokumentácia, ktorá sa pripravovala roky, vrátane štúdií a dopravných modelov, stála ťažké milióny. A toto všetko štát týmto rozhodnutím hádže do koša,“ dodala. D1 medzi Bratislavou a Trnavou po provizórnom rozšírení na šesť pruhov na úkor odstavných pruhov má štatút stavby. „Štát aj ministerstvo vnútra tolerujú tento stav od roku 2009. Otázne je, či sa na takomto úseku majú platiť diaľničné známky,“ poznamenala Kratochvílová.
Zástupca OZ Triblavina a starosta mestskej časti Bratislava – Vajnory Ján Mrva povedal, že na mimoriadnom rokovaní zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja chcú dať najavo znepokojenie, že regionálna doprava po zmene rozšírenia D1 nebude obslúžená podľa pôvodného pánu.
„Je to v rozpore s územným rozhodnutím (rozšírenia diaľnice) z Bratislavy do Trnavy aj so stavebným povolením. Križovatka neodľahčí regionálnu dopravu, ale bude slúžiť len developerom. Preto sme sa rozhodli, že koncom novembra budeme robiť akciu spojenú s blokovaním Seneckej cesty,“ uviedol Mrva.
Celkovú rekonštrukciu D1 medzi Bratislavou a Trnavou je podľa odborníkov nevyhnutné realizovať do konca novembra 2020 a križovatku Triblavina vybudovať len v takom rozsahu, ktorý zabezpečí podmienky pre výstavbu D4/D1 z technického a termínového hľadiska bez obmedzenia. Minister dopravy Árpád Érsek povedal, že bude rešpektovať návrh odbornej komisie a poveril aby v tomto duchu pokračovala v príprave rozšírenia D1.