Podľa britskej štúdie Trump destabilizuje globálnu ekonomiku a zmier viac ako prípadný nárast džihádistickej teroristickej skupiny či ako agresívnejšia čínska expanzia v Juhočínskom mori. Trump totiž ohlasuje politiku protekcionizmu. Je proti liberalizácii obchodu s EÚ, chce zaviesť clá pre Čínu a Mexiko a podporuje odchod z TPP (Transpacifická dohoda). Všetko chce staviť na domácich podnikateľoch. Obracanie sa chrbtom k ekonomickej spolupráci so zvyškom sveta môže priniesť protiopatrenia. Trump to tvrdil pred voľbami. Svet čaká, či to aj urobí.
„Ak bol brexit najväčšia udalosť v Európe za posledné dekády, víťazstvo Trumpa sa môže stať najväčšou udalosťou na svete v tomto storočí. Trump, ak ho nedokáže skrotiť Kongres, môže priniesť dramatické zmeny od globálnej politiky až po globálnu ekonomiku s nepredpokladateľnými následkami. O americkú ekonomiku sa však nebojím. Bojím sa o globálnu ekonomiku. Čína je v hlbokej kríze a zhoršenie jej pozície napríklad zavedením ciel môže výrazne urýchliť jej ekonomický pokles,“ povedal analytik Trim Broker Ronald Ižip. „Globálna ekonomika a najmä finančné trhy sú tak previazané, že protekcionizmus v USA sa odrazí veľmi negatívne na celom svete,“ dodal Ižip.
Ako prví sa proti Trumpovej plánovej politike protekcionizmu ozvali Nemci. Združenie nemeckého priemyslu v stredu vyzvalo Trumpa, aby sa zdržal izolovania USA a upozornilo na negatívny vplyv pretrvávania neistoty na globálnu ekonomiku. Vlani bolo práve Nemecko najväčším obchodným partnerom USA. Podľa údajov nemeckého štatistického úradu vzájomný obchod s tovarmi medzi USA a Nemeckom vlani dosiahol hodnotu 174 miliárd eur. Nemecko na americký trh v rolu 2015 exportovalo tovary za 113,7 miliardy eur. Z vývozu profituje najmä nemecký automobilový priemysel, na ktorý je naviazaná aj slovenská ekonomika. Nemecký inštitút Ifo tvrdí, že do USA v roku 2014 smerovalo 16 percent nemeckých priamych zahraničných investícií (168 miliárd eur) a 9 percent (87 miliárd eur) zahraničných investícií v Nemecku pochádzalo z USA. „V duchu protekcionistického hesla Amerika na prvom mieste možno bezpochyby očakávať uplatnenie obchodných bariér a obrat americkej zahraničnej politiky dovnútra. V Európe by mohol Trumpov triumf priniesť posilnenie pozícií protivládnych populistov v mnohých krajinách. Neistota panuje aj ohľadne budúcich cien ropy,“ komentoval situáciu Pavel Drahotský, riaditeľ Saxo Bank pre Slovensko, Českú republiku a Maďarsko.
Zvolenie Trumpa sa včera negatívne odrazilo aj na finančných trhoch. Tie podľa Ižipa podcenili alternatívu, že si Američania zvolia práve jeho. „Trhy už boli o niečo opatrnejšie ako v prípade brexitu, ale aj napriek tomu, podcenenie možnosti, že Trump vyhrá, bolo obrovské. Pred zverejnením prvých výsledkov mal Trump rovnaké šance podľa stávkových kancelárií ako brexit. A opäť sa udiala dramatická zmena, s ktorou nikto nepočítal,“ poznamenal Ižip.
Obamacare sa zruší
Donald Trump už počas predvolebných stretnutí vyhlasoval, že v prípade výhry vo voľbách ako jednu z prvých vecí v kresle prezidenta zruší zdravotnícku reformu dosluhujúceho prezidenta Baracka Obamu. Tzv. Obamacare sprístupňuje zdravotnú starostlivosť 48 miliónom Američanov bez zdravotného poistenia.
Republikán Trump s tým nesúhlasí. Ešte v roku 2010 americký Kongres prijal zákon k reforme cez silný odpor republikánov. Vedúci predstavitelia Republikánskej strany vtedy uviedli, že budú aj naďalej pokračovať v boji za zrušenie Obamovej zdravotníckej reformy. Pred vstúpením zákona do platnosti v roku 2014 mohlo byť občanovi odmietnuté plnenie náhrad od poisťovne. A to napríklad z dôvodu závažného ochorenia v minulosti poisťovne účtovali viac, pokiaľ bola klientom žena či prepúšťali pacientov v priebehu liečby z dôvodu uvedenia chybných údajov vo formulároch. Američania mali takmer nulovú šancu sa proti týmto rozhodnutiam poisťovní odvolať. Priemerný Američan z nového nastavenia Obamacare získal, zatiaľ čo veľké firmy a bohatí zaznamenali nepriaznivé finančné dosahy, pretože dovtedy nemalo mnoho ich zamestnancov poistenie. V praxi však celkovo ľuďom vzrástli ceny poistenia. Najviac si priplatili mladí a zdravší, starší a chorľavejší ušetrili. Trump chce väčšiu konkurenciu medzi poisťovňami, čím by sa vraj cena poistenia znížila.
Príjmová nerovnosť sa zrejme nezníži
Trumpov ekonomický program je založený na progresívnom znížení daní fyzických osôb až o 30 percent pre chudobné rodiny. Najbohatším Američanom chce však ešte výraznejšie znížiť daňové zaťaženie. V súčasnosti platí v USA sedemstupňové progresívne zdaňovanie, pričom Trump ho chce zosekať na trojstupňové. Tým najbohatším chce Trump znížiť dane zo súčasných 39,6 percenta až na úroveň menej ako 25 percent. Trump chce aj zníženie firemnej dane z 35 percent na 15 percent, zastaviť novú a zrušiť starú byrokraciu zaťažujúcu firmy. Jeho investičný plán, s ktorým sa prezentoval na predvolebných stretnutiach s Američanmi, má byť v objeme až bilióna dolárov. Opravovať chce cesty, letiská, mosty a elektrickú rozvodovú sieť. Trump by podľa ekonómov takto s najväčšou pravdepodobnosťou síce obnovil americký ekonomický rast, aj keď za cenu ďalšieho vládneho deficitu a dlhu. Ak by investície nenaštartovali ekonomiku, o pár rokov sa to môže prejaviť hyperinfláciou, krachom úspor a celosvetovou krízou.
Trump sľubuje, že zníži aj rekordnú príjmovú nerovnosť v krajine. Chce riešiť minimálnu mzdu, ktorá je stanovená federálnym zákonom od roku 2009 na úroveň 7,25 dolára za hodinu. Zvýšiť ju chce na 10 dolárov za hodinu. Aj napriek tomu však táto zmena výraznejšie okresanie nerovnosti nesľubuje. Ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak hovorí, že Trumpove návrhy sú čisto pravicové a zamerané najmä na podporu domácich podnikateľov a investorov, čo opäť roztvorí viac nožnice medzi bohatými a chudobnými, ktorým platy roky stagnujú. Trump sľubuje pre mamičky zavedenie materskej, ktorá v USA nie je. Jasle tam stoja aj 2-tisíc dolárov mesačne. Peniaze na príspevky však Trump v rozpočte zatiaľ nemá.
Trump ochraňovať prírodu odmieta
Spojené štáty americké, ako jeden z najväčších svetových znečisťovateľov ovzdušia, za zaviazali do roku 2020 znížiť emisie o 17 percent v porovnaní s rokom 2005 a do roku 2025 skresať CO2 až o takmer 28 percent v porovnaní s úrovňou v roku 2005. Urobiť tak majú na základe ambicióznej Parížskej dohody o klíme, na ktorej sa dohodlo takmer 200 krajín sveta, vrátane Slovenska, a ktorá 5. novembra tohto roka vstúpila oficiálne do platnosti. V USA je však ďalšie znižovanie emisií nateraz otázne.
Navyše sa majú vlády rozvinutých krajín do roku 2025 zhodnúť na výške finančnej pomoci určenej pre potreby a priority rozvojových krajín, pričom minimom bude 100 miliárd dolárov ročne. Na tejto sume sa rozvinuté štáty dohodli už v roku 2009, keď sľúbili, že po roku 2020 ju každoročne z verejných aj súkromných peňazí poskytnú rozvojovým krajinám na zníženie ich emisií skleníkových plynov a na zvládnutie povodní, vĺn horúčav a zvyšujúcej sa hladiny svetových morí. Fond bude zrejme ochudobnený o americký podiel.
Trump však Parížsku dohodu odmieta. Podľa jeho doterajších vyjadrení majú podobné dohody o klíme len devastujúce účinky na pracovné miesta v USA. „Zrušíme Parížsku dohodu o klíme a prestaneme platiť americké peniaze na programy OSN, týkajúce sa globálneho otepľovania,“ povedal Trump ešte v máji na konferencii o energetike v Severnej Dakote. Podľa platnej Parížskej dohody však štát môže požiadať o odstúpenie tri roky od jej vstupu do platnosti. Celý proces vystúpenia „nespokojnej“ krajiny trvá až štyri roky. Trump zasadne do prezidentského kresla v januári 2017. Od dohody bude môcť odstúpiť dva mesiace pred koncom svojho štvorročného mandátu.
Sľuby dal bez myšlienok
Predvolebné veľkolepé plány a sľuby nového prezidenta USA Donalda Trumpa sú v mnohých oblastiach v praxi nesplniteľné. Podľa ekonóma spoločnosti Finlord Borisa Tomčiaka najmä v znižovaní rekordnej príjmovej nerovnosti medzi Američanmi.
Podľa reakcií trhov to vyzerá, že Trumpovu výhru očakávali.
Prvotná reakcia trhov na možnosť zvolenia Trumpa bola veľmi negatívna. Počas obchodovania v Ázii akcie klesli o 5 percent a viac. Po uverejnení konečného výsledku však panika opadla a ceny akcií zmazali časť strát. Je to spôsobené tým, že v predvolebnej rétorike Trump síce navrhol niekoľko veľmi kontroverzných riešení, ale po prebratí úradu s najväčšou pravdepodobnosťou mierne ustúpi. Dosah jeho politiky svet pocíti, ale nečakáme kompletnú zmenu smerovania USA.
Je šanca, že sa za Trumpa zníži príjmová nerovnosť v USA?
Program ju musí riešiť. Zníženie nerovnosti je jeden z hlavných bodov, na ktorých Trump svoju kampaň postavil. Neúspech v tejto oblasti by zatvoril cestu k znovuzvoleniu. Samozrejme, bude to náročné, pretože nerovnosť sa zníži len výraznejším zdanením a reguláciou veľkých korporácií a ultrabohatých ľudí, čo by bolo v úplnom protiklade s Trumpovou predvolebnou rétorikou.
Trump prichádza s veľkým infraštruktúrnym plánom na úkor deficitu a presadzuje nacionalizmus v otázkach obchodu. Zvládne jeho plány americká ekonomika?
Plán na obnovu infraštruktúry je logický, pretože nové projekty by priniesli zisk predovšetkým domácim podnikom a občanom. A hlavne by výsledky tohto plánu bolo ihneď vidieť. Nové cesty, mosty či železnice si všimne každý volič. Nová vláda musí spolu s plánovaným zvýšením výdavkov myslieť i na príjmovú stránku. To znamená, že nesmie znižovať dane tak radikálne, ako Trump v predvolebnej kampani navrhol. Pri súčasnom deficitnom rozpočte si USA musia vybrať: zvýšenie infraštruktúrnych výdavkov za súčasného zníženia daní je nereálny plán. Od krízy však majú Spojené štáty momentálne ďaleko. Trumpove opatrenia sa začnú uplatňovať najskôr v roku 2018.