Naposledy britská premiérka Theresa Mayová presvedčila automobilku Nissan, aby zostala, ale Európska komisia chce preveriť, či Británia investorovi neposkytla nepovolenú štátnu pomoc.
Briti by chceli obmedziť prílev imigrantov, a zároveň chcú mať naďalej prístup na trhy EÚ. Brusel tvrdí, že takýto brexit však nebude možný. Mnohí britskí politici odmietajú povedať Britom o brexite pravdu. Pred júnovým referendom tvrdili a stále tvrdia, že krajina tým získa. Ale výsledkom je, že investori sú na odchode, libra sa oslabila a dovážané tovary zdraželi. Slabá libra predpovedá pokles životnej úrovne Britov. Ich mena sa po referende oslabila z kurzu 1,50 na 1,30 libry za dolár. Keď Mayová na pochybnosti o tom, či to Briti myslia vážne, povedala, že brexit je brexit, kurz išiel pod 1,20. Verdikt súdu, že rozhodnúť o brexite musia poslanci a nie vláda, dal nádej na to, že brexit nemusí byť brexit a kurz poskočil na 1,24.
Britániu čakajú turbulentné rokovania o podmienkach odchodu. „Hovorí sa síce o dvoch rokoch vyjednávania, ale očakávam, že to bude oveľa dlhšie obdobie. Pokým Briti vystúpia z únie, prejde ešte veľa rokov a situácia sa upokojí,“ povedal pre Pravdu Paul Rich, britský profesor politológie.
V krajine si už od leta podávajú kľučky nemecké, luxemburské či francúzske delegácie, ktoré sa teraz doslova bijú o to, aby banky pôsobiace v londýnskom City presunuli svoje pobočky práve do ich miest. O odchode z Británie už verejne hovoria aj viaceré medzinárodné spoločnosti, ktoré roky v krajine podnikali. Najväčšou obavou biznisu a finančného sektora je fakt, že nateraz nikto nevie povedať, ako sa nastavia nové vzťahy medzi Britmi a zvyškom únie.
Na to nedávno reagovala aj japonská automobilka Nissan, ktorá začala zvažovať, že výrobu nových modelov Nissan Qashqai SUV a X-Trail presunie z anglického Sunderlandu do niektorej z európskych krajín. V hre bolo aj Slovensko. Nakoniec Mayová automobilku presvedčila, aby zostala. Za to jej sľúbila odškodnenie za prípadné negatívne dosahy brexitu na vývoz z Británie, ak by jej to poškodilo konkurencieschopnosť. Európskej komisii sa tento krok nepozdáva a chce preveriť záruku britskej vlády, a teda to, či nejde o nepovolenú štátnu pomoc, ako ukázali nedávne kauzy okolo amerických spoločností Apple alebo McDonald's v Írsku. „Myslím si, že ani úľavy a podpory od britskej vlády nemusia stačiť na udržanie Nissanu vo Veľkej Británii v prípade, že sa miestnej vláde po brexite nepodarí vybojovať priaznivé obchodné dohody zo zvyškom EÚ. Automobilka potrebuje bezbariérový prístup na trh EÚ a ďalšie trhy, a ak ho nebude mať zaručený, existuje veľká šanca, že by sa mohla časť výroby realokovať,“ tvrdí analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Foto: SITA, Kirsty Wigglesworth
Zabojovať o britský biznis chce aj Slovensko. „Pochopiteľne, aby sme vedeli z Veľkej Británie prilákať nejaké firmy, tomu venujeme veľkú pozornosť,“ povedal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Ako dodal, pred niekoľkými dňami bola na Slovensku aj misia z Japonska, ktorú tvorili zástupcovia najväčších japonských korporácií podnikajúcich vo Veľkej Británii. Presun výroby na Slovensko je výhodný hlavne pre firmy pôsobiace v automobilovom a elektrotechnickom priemysle.
Celkovo sa firmy, ktoré sú v Británii, neobávajú tohto krajného scenára, pretože veria v prijateľnú dohodu pre úniu aj Britov. Obávajú sa skôr toho, že tieto negociácie budú trvať príliš dlho, čo oslabuje libru a celkovo vytvára nestabilnú situáciu na trhu. „Mnohé firmy, ktoré predávajú svoje produkty v kontinentálnej Európe, sa obávajú, že s odchodom Veľkej Británie z Európskej únie im výrazne narastú administratívne náklady. Samotný trh v Británii nie je taký robustný, aby sa firmy mohli zamerať len na ten. Vláde teda neostáva nič iné, len firmám sľúbiť úľavy, čo ale podkopáva medzinárodné dohody zamedzujúce protekcionársku politiku,“ skomentoval ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. „Relatívne najväčší prínos by to malo priniesť stredoeurópskym štátom, ktoré stále ponúkajú lacnú a kvalifikovanú pracovnú silu. Na druhej strane Slovensko i Česká republika už začínajú narážať na akútny nedostatok ľudí. Veľké firmy sa možno presunú ešte ďalej, do Bulharska, Rumunska a na Balkán,“ doplnil Tomčiak.
Nedávno sa britský minister obchodu Greg Clark vyjadril, že britská vláda plánuje poskytnúť záruky celému automobilovému priemyslu v Británii, nielen Nissanu. Automobilový sektor v krajine zamestnáva takmer 170-tisíc ľudí. Automobilky pôsobiace v Británii sa obávajú najmä zavedenia ciel, ktoré by nasledovalo po obmedzení prístupu na jednotný európsky trh a po vystúpení z colnej únie. Aktuálne je clo na dovoz automobilov do EÚ stanovené na hranicu desať percent. ,,Ak by aj prišlo k brexitu, stále nie je známe ako budú nastavené nové obchodné vzťahy medzi Londýnom a zvyškom EÚ. Profitovať by mohli najmä krajiny, kde je priaznivé a stabilné podnikateľské prostredie ako napríklad Nemecko, ktoré už avizovalo aj konkrétne kroky na prilákanie mnohých veľkých globálnych bánk," myslí si Pánis.
O premiestňovaní časti svojich aktivít uvažujú aj banky ako Morgan Stanley, Citigroup či Deutsche Bank. Britská banka Barlcays takisto potvrdila, že presun aktivít je nevyhnutný vzhľadom na možné negatívne dosahy brexitu nielen na finančný sektor v krajine. Nové „londýnske City“ by mohlo vzniknúť v Paríži, vo Frankfurte nad Mohanom, v Berlíne, Edinburgu, Dubline, Amsterdame alebo Luxembursku. Výhľadovo môže ísť o presun až 150-tisíc ľudí. Londýn je aktuálne domovom pre viac ako 250 svetových bánk.
Najvyšší súd Veľkej Británie začiatkom novembra rozhodol, že Mayová nemôže oficiálne požiadať o vystúpenie z EÚ bez súhlasu britského parlamentu. To znamená, že aktivovanie článku 50 Lisabonskej zmluvy sa takisto presúva z pôvodne plánovaného marca 2017 nateraz na neurčito vzhľadom na zdĺhavosť legislatívneho procesu. Na to reagovali vzápätí aj trhy a libra sa posilnila. Od momentu, keď Briti oficiálne požiadajú o vystúpenie z únie, majú podľa platných zmlúv na to dva roky.
„Jediná možnosť, kedy by Británia mohla zostať súčasťou únie, je, že by sa počas vyjednávacieho procesu zreformovala únia ako taká natoľko, že by krajina na čele s novou vládou nakoniec chcela zostať. Ak by došlo k tomu, že sa stane menej byrokratickou, nebude zasahovať do národných záujmov a rozšíri sa dohoda, ktorú bývalý britský premiér David Cameron vyjednal pred pár mesiacmi v Bruseli, je možné, že únia bude mať naďalej 28 členov,“ povedal pre Pravdu Paul Rich, profesor politológie, ktorý prednáša na univerzitách v Bristole, vo Warviwicku či v Melbourne a je konzultantom aj na prestížnej britskej Cambridgeskej univerzite. Komentátori britského denníka The Guardian predpokladajú, že sa môže proces vystúpenia Británie z EÚ predĺžiť na viac ako šesť rokov.
Cameron, ktorý po prehre v referende, v ktorom bol zástancom zotrvania v únii, ukončil svoju politickú kariéru. Vo februári tohto roka v Bruseli vybojoval výnimku v tom, že krajina by mohla škrtať cudzincom prídavky na deti. Briti by tak aj Slovákom vyplácali len toľko, koľko by dostali doma. Sociálne benefity mali migranti poberať až po tom, čo odrobia v Británii štyri roky. Táto dohoda mala platiť v prípade, že Británia zostane členom EÚ. V dohode, ktorú vyrokoval, Briti odmietli spoločnú daň z finančných transakcií, bankovú úniu, spoločného ministra financií pre úniu a prijatie eura.