Programy Trumpa ani Clintonovej vôbec nezaručujú, že príjmová nerovnosť sa v blízkej budúcnosti obráti. Veľké korporácie sa zdaneniu bránia a tolerujú to roky politickí lídri v USA, ale aj v iných krajinách sveta. Marketing víťazí nad kvalitou, chýba regulácia, mnohé firmy sa ženú len za ziskami a politici im nechávajú voľnú cestu. Nedávna štúdia Emmanuela Saeza z Kalifornskej univerzity v Berkeley a Gabriela Zucmana z London School of Economics ukázala, že v Amerike vlastní 160-tisíc najbohatších rodín toľko majetku ako 145 miliónov najchudobnejších rodín. Každá z najbohatších amerických rodín má v priemere majetok vo výške 371 miliónov dolárov, čo je približne 320 miliónov eur. Nárast príjmovej nerovnosti odôvodňujú ekonómovia nízkym progresívnym zdanením od roku 1970. Nerovnosť sa za posledné roky zvyšuje tým, že stredná a nižšia trieda zápasí s nedostatkom úspor, pričom rast miezd stagnuje. USA má nezamestnanosť pod 5 percentami.
Trump pritom sľubuje, že pre chudobnejšie rodiny zníži daň z príjmu fyzických osôb až o 30 percent. Na druhej strane chce ešte výraznejšie pomôcť najbohatším Američanom. V súčasnosti platí v USA sedemstupňové progresívne zdaňovanie, okresať ho chce na trojstupňové. Tým najbohatším chce Trump ubrať zo súčasných 39,6 percenta až na úroveň dane menej ako 25 percent. Zároveň plánuje zníženie firemnej dane z 35 percent na 15 percent. Trump, ale rovnako aj Clintonová chcú riešiť minimálnu mzdu. Tá je stanovená federálnym zákonom od roku 2009 na úroveň 7,25 dolára za hodinu. Demokrati ju chcú zvýšiť na 12 až 15 dolárov za hodinu. Republikán Trump hovorí o strope 10 dolárov za hodinu.
Clintonová opakovane vyhlásila, že čo sa týka daní strednej triedy, tie zvyšovať nechce. Zvýšiť by ich chcela len tým, ktorých príjmy sú nad hranicou 5 miliónov dolárov ročne. S výraznejším nárastom dane z príjmu môže počítať v prípade jej zvolenia jedno percento najbohatších Američanov, ktorí sa však často zdaneniu vyhýbajú v daňových rajoch.
V prípade strednej triedy však podľa analytikov Clintonová neponúka nič prevratné, skôr ide o pokračovanie v politike dosluhujúceho prezidenta Baracka Obamu, čo doteraz výraznejšie neznižovalo rozdiely medzi chudobnými a bohatými Američanmi. Trump a jeho ekonomický program je pre odborníkov bez konkrétností, navyše je ako politik veľmi nepredvídateľný a nečitateľný, čoho sa v poslednom čase čoraz viac obávajú aj finančné trhy.
Ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak si myslí, že Trumpove návrhy sú pravicové a zamerané na podporu domácich podnikateľov a investorov. Trumpova medzinárodná politika je tiež protekcionárska, čo by bolo vhodné len pre amerických lokálnych podnikateľov. Clintonovej politika je síce sociálnejšia, ale ani v jej prípade sa nedá program označiť za silno ľavicový. Ako skonštatoval Tomčiak, mierne by zvýšila dane pre bohatých, ale nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva by veľký objem peňazí nepridala.
Čo oboch kandidátov nateraz spája, je otázka niektorých obchodných zmlúv so zvyškom sveta. Napríklad TTIP (Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo) medzi USA a Európskou úniou sa už nepozdáva ani Clintonovej. Trump je zásadne proti. Clintonová by rada prehodnotila aj obchodnú zmluvu TPP (Transpacifická obchodná dohoda), ktorú najprv označovala ako „zlatý štandard“, ale teraz o nej hovorí, že ohrozuje mzdy a pracovné miesta Američanov. Napriek tomu je podľa odborníkov v prípade podpory obchodu alternatívou ako Trump. Potvrdil to aj prieskum americkej National Assosiation for Business Economics (NABE) medzi 400 ekonomickými expertmi. Ich hlavným argumentom je, že budúci prezident musí byť „otvorenejší“ k voľnému obchodu, teda presný opak toho, čo chce Trump. Kritici však namietajú, že TTIP zdvihne zisky korporácií a len ďalej prehĺbi príjmovú nerovnosť.
Výsledok volieb však najviac zasiahne trhy. „Svet sa zľakol šance, že Donald Trump sa stane prezidentom. Aspoň ten investorský. Americké akcie klesajú na najnižšie úrovne od začiatku júla. Vidíme náznaky obáv, no žiadne dramatické pohyby. Podľa mnohých investorov sa to však môže zmeniť. Tí vidia 10-percentný prepad akcií v prípade, že Trump vyhrá. A brexit (vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie) ich poučil, že túto pravdepodobnosť netreba brať na ľahkú váhu,“ povedal analytik Trim Broker Ronald Ižip.
Donald Trump verzus Hillary Clintonová v kľúčových ekonomických témach
Globalizácia
Foto: SHUTTERSTOCK
Trump: Chce zrušiť dohodu NAFTA (obchodná dohoda USA s Kanadou a Mexikom). Podľa neho sa tak ochránia pracovné miesta, ktoré sa presúvajú z USA do spomínaných krajín. Plánuje uvaliť clo vo výške 45 percent na importované tovary z Číny na ochranu amerického priemyslu. Na vyjednávaniach o nových dohodách by sa podľa neho mali zúčastňovať iba experti a nie politici. Ohlasuje zrušenie transpacifickej dohody TPP. Odmieta obchodnú dohodu TTIP medzi USA a EÚ, ktorá sa v súčasnosti ešte len pripravuje.
Clintonová: Je za voľný obchod, no v prípade pripravovanej dohode TTIP (Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo) má pochybnosti. Z ostatného prieskumu nemeckej Bertelsmannovej nadácie vyplýva, že medzi občanmi USA síce rastie podpora voľného obchodu vo všeobecnosti, to sa však netýka dohody TTIP, ktorú podporuje len 18 percent z nich. Ešte pred dvoma rokmi bola verejná podpora v oboch krajinách viac ako 50-percentná. Je takisto za znovuvyjednanie dohody TPP (transpacifická dohoda), lebo pri súčasnom nastavení vraj nechráni mzdy amerických zamestnancov, pracovné miesta a ich bezpečnosť. Pred rokmi ju považovala ešte za „zlatý štandard“.
Dane
Foto: SHUTTERSTOCK
Trump: Jeho ekonomický program je založený na progresívnom znížení daní fyzických osôb až o 30 percent pre chudobné rodiny. Najbohatším Američanom chce však ešte výraznejšie znížiť daňové zaťaženie. V súčasnosti platí v USA sedemstupňové progresívne zdaňovanie, tým najbohatším chce Trump ubrať zo súčasných 39,6 percenta až na úroveň menej ako 25 percent. Trump chce aj zníženie firemnej dane z 35 percent na 15 percent, zastaviť novú a zrušiť starú byrokraciu zaťažujúcu firmy.
Clintonová: Chce riešiť najmä minimálnu mzdu. Tá je stanovená federálnym zákonom od roku 2009 na úroveň 7,25 dolára za hodinu. Demokrati ju chcú zvýšiť na 12 až 15 dolárov za hodinu. Tých, čo vlastnia majetok viac ako milión dolárov, chce zdaniť 30-percentnou sadzbou dane.
Infraštruktúra
Foto: SHUTTERSTOCK
Trump: Jeho investičný plán má byť v objeme až bilión dolárov. Opravovať chce cesty, letiská, mosty a elektrickú rozvodnú sieť. Podľa Trumpa je infraštruktúra USA v katastrofálnom stave, stav niektorých amerických ciest a letísk prirovnal k stavu v rozvojových krajinách.
Clintonová: Plánuje vyčleniť 275 miliárd dolárov v prvých 100 dňoch svojho úradovania na rozvoj infraštruktúry. Neskôr chce vytvoriť investičný fond v objeme 25 miliárd eur, ktorý by mal podporovať rizikový kapitál, jednotlivé projekty by mali spolufinancovať súkromní investori.