Budapešť blokuje budúcnosť Mochoviec

Snaha Slovenska zarábať na dvoch nových jadrových blokoch elektrárne Mochovce dostala trhlinu. Susedné Maďarsko totiž brzdí vybudovanie cezhraničnej linky, ktorou by sa mala elektrina z Mochoviec exportovať cez Veľký Ďur pri Leviciach do Maďarska a ďalej smerom na Balkán.

08.11.2016 07:00
debata (37)
zväčšiť Foto: SHUTTERSTOCK, Pravda, M. Braunsteiner, SEPS, a.s.
infografika, elektráren, mochovce, elektrická energia

Ak vysokonapäťové vedenie nebude, elektrina z dokončovaného tretieho a štvrtého bloku Mochoviec nemusí mať solventného odberateľa. Na Slovensku aj vo väčšine európskych krajín je totiž elektriny prebytok a Balkán je pre Mochovce jedna z mála dobrých šancí. Negatívny postoj Budapešti k linke je ďalšou zlou správou pre Mochovce.

Tretí a štvrtý blok Mochoviec sa okrem toho majú najnovšie predražiť o ďalších 500 miliónov eur a spolu majú stáť už 5,1 miliardy eur. Časť z týchto peňazí sú verejné zdroje. V Slovenských elektrárňach má totiž 34 percent akcií štát. Daňovníci už museli prehltnúť horkú pilulku v podobe navyšovania rozpočtu z pôvodných 2,8 miliardy eur a tiež časového posunu, keďže dokončenie mešká už päť rokov, a to na úkor vyplácania dividend zo ziskov elektrární do štátnej kasy. Blok číslo 3 by mal byť spustený v novembri 2017, blok 4 o rok neskôr.

Lenže maďarská strana mešká s vysokonapäťovou cezhraničnou linkou, ktorou sa má elektrina z Mochoviec dostať do Maďarska, už asi desať rokov. Podiel 66 percent akcií v Slovenských elektrárňach postupne preberá od talianskeho Enelu český Energetický a průmyslový holding, za ktorým stojí miliardár Daniel Křetínský. Ten už začína v prípade Mochoviec lobovať v prospech linky do Maďarska. „Čo sa týka situácie v juhovýchodnej Európe, pevne verím že povedie k tomu, že racionálne prepojenie do Maďarska bude dobudované,“ povedal Křetínský na konferencii o energetike v Bratislave.

Okrem toho vidí Křetínský aj trhy s elektrinou na Západe. Tam je však aktuálne elektriny dosť. „Z pohľadu Slovenska bude na Západe dochádzať k masívnemu úbytku zdrojov a Slovenské elektrárne budú nesporne jedna zo spoločností, ktorá bude benefitovať z trhových príležitostí aj týmto smerom,“ dodal Křetínský.

Prečo sa maďarská strana zdráha vybudovať linku na Slovensko, nie je oficiálne známe. Maďarský prevádzkovateľ prenosovej sústavy MAVIR zatiaľ na otázky Pravdy neodpovedal. Podľa informácií Pravdy ide o obrovský elektrárenský biznis, rádovo v stovkách miliónov eur. V Maďarsku mnohí predajcovia elektriny ťažia zo slušných marží. V prípade, že by sa na Balkán tranzitovala elektrina z Mochoviec, časť z nej by mohla skončiť aj v Maďarsku. Vyššia ponuka elektriny by znížila ceny a dole by išli aj marže elektrárenských spoločností v Maďarsku. Elektrárenský sektor v Maďarsku má pod kontrolou vláda Viktora Orbána. Oproti tomu slovenská vláda Roberta Fica má po privatizácii v najväčších slovenských energetických firmách len symbolické slovo. Výnimkou je len plne štátna Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS).

SEPS sa naposledy ešte začiatkom tohto roka vyjadrila k príprave výstavby vedení 2×400 kV Gabčíkovo – Gönyű – Veľký Ďur a 2×400 kV Rimavská Sobota – Sajóivánka. Vtedy sa zo strany SEPS projekt nachádzal v štádiu pred začatím procesu územného konania. „S fyzickou výstavbou vedení sa začne až po získaní územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Pretože na strane MAVIR mešká schválenie Zmluvy o výstavbe vedení medzi MAVIR a SEPS, nebolo možné začať práce na projektoch pre územné rozhodnutie a stavebné povolenie, takže pôvodný termín ukončenia výstavby vedení (koniec roka 2018) sa posunie na rok 2019,“ informovala slovenská spoločnosť. Celkové predpokladané náklady na realizáciu výstavby vedení spolu s vyvolanými úpravami v koncových rozvodniach SEPS sa odhadujú na úrovni okolo 60 miliónov eur.

SEPS však aktuálne má všetko pripravené na to, aby sa stavalo, ale problém je na maďarskej strane. Do kauzy je zainteresovaná aj Európska komisia, ktorá chce cezhraničné prepojenie posilniť z hľadiska bezpečnosti dodávok elektriny. Hovorí sa, že ak maďarský štátny podnik nezačne konať, bude sa hľadať súkromná spoločnosť, ktorá vedenie dobuduje. SEPS upozornila, že slovensko-maďarský profil bol identifikovaný ako jedno z úzkych miest vo východnom regióne centrálnej Európy a realizácia výstavby týchto vedení a ich následná prevádzka by priniesla posilnenie možností cezhraničného prenosu elektrickej energie v jednom z úzkych profilov v európskej sieti prenosových sústav.

„V niektorých časových obdobiach vznikajú totiž na slovensko-maďarskom profile také prevádzkové stavy, keď SEPS ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy SR musí zabezpečiť jej bezpečnú prevádzku až rôznymi neštandardnými prevádzkovými opatreniami. Posilnenie cezhraničného profilu medzi Slovenskom a Maďarskom tak patrí medzi prioritné projekty spoločného záujmu Európy. Ak je jedným z cieľov Európskej únie vytvorenie jednotného trhu s elektrinou, tak k naplneniu tohto cieľa je potrebná primeraná elektroenergetická infraštruktúra a pripravované slovensko-maďarské vedenia k tomuto cieľu napomáhajú,“ upozornila SEPS.

Okrem toho, že okolo vysokonapäťového vedenia sa zbiehajú záujmy Slovenska, Maďarska a Európskej únie, je nepriamo v hre aj ďalší veľký hráč, a to Rusko. Rusi sa totiž podieľajú na výstavbe nových jadrových blokov v maďarskom Pakši a rentabilita týchto blokov závisí od ponuky a dopytu po elektrine. V súčasnosti sú pritom ceny elektriny na európskych burzách nízke a pohybujú sa do 30 eur za megawatthodinu elektriny priamo z výroby, teda takzvanej silovej elektriny. Konečný odberateľ vidí vyšší účet, keďže do ceny vstupuje aj prenos, distribúcia či rôzne podporné služby spojené so stabilitou a bezpečnosťou dodávok. Mochovce, ale aj Pakš potrebujú, aby sa trhová cena prehupla aspoň cez 60 eur, aby sa výstavba nových blokov oplatila. Tak to bolo v čase, keď sa Mochovce 3, 4 začali v roku 2008 dokončovať.

Bloky 3 a 4 v jadrovej elektrárni Pakš na juhu Maďarska, spustené v roku 1986, respektíve 1987, s úhrnným brutto výkonom 1¤000 MW, majú totiž podľa verejne dostupných zdrojov ukončiť svoju prevádzku v roku 2017. Maďarská vláda očakáva ročne 1 % rast dopytu po elektrickej energii a dováža 20 % elektrickej energie, uvádza sa v dokumente maďarského veľvyslanectva vo Veľkej Británii k energetickej situácii Maďarska. Vyplýva z neho, okrem iného, že vláda v Budapešti potrebuje do roku 2030 nahradiť 7¤300 MW z aktuálnych 9¤000 MW produkčnej kapacity nejadrových zdrojov energie. Okolo 50 % elektrickej energie spotrebovanej v Maďarsku pochádza z jadrovej elektrárne Pakš, a vláda sa rozhodla navýšiť toto číslo na 60 %. V januári 2014 preto podpísala zmluvu s ruskou spoločnosťou Rosatom na stavbu dvoch nukleárnych reaktorov v hodnote 10 miliárd eur. Táto suma by mala pokryť 80 % očakávaných nákladov.

Maďarská strana považuje Mochovce za podstatné pre domáci trh, a aj preto sa maďarský koncern MVM spolu so slovenským Slovnaftom, za ktorým stojí maďarský MOL, zaujímali o vstup do Slovenských elektrární. Ako jediný záujemca pritom Maďari upozorňovali, že Mochovce by boli pre nich veľkou príležitosťou a boli považovaní preto za favorita. Taliansky Enel však dal napokon prednosť ponuke od českého Energetického a průmyslového holdingu (EPH). Ten naplno prevezme 66 percent akcií Slovenských elektrární, hneď ako Enel dokončí Mochovce. Slovenská vláda sa snažila o navýšenie svojho podielu tým, že časť akcií by mohla kúpiť prednostne. Dohoda má však príliš všeobecný charakter a negarantuje vláde SR ani výšku podielu, ani cenu, a tak ak sa EPH nerozhodne inak, štátu zostane 34 percent akcií Slovenských elektrární.

Maďarský trh by mohol byť pre Slovensko zaujímavý z hľadiska exportu elektriny. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) v roku 2014 Maďarsko doviezlo 13 terawatthodín (TWh) elektrickej energie. Zaradilo sa tak na 8. priečku svetového rebríčka, hneď po USA (dovoz 53 TWh), Taliansku (44 TWh), Brazílii (34 TWh), Veľkej Británii (21 TWh), Fínsku (18 TWh), Belgicku (18 TWh) a Holandsku (15 TWh). Ceny za megawatthodinu sa pritom v Maďarsku pohybujú na úrovni 115 eur/MWh pre domácnosti a asi 89,50 eur/MWh pre priemysel. Na Slovensku vychádzajú ceny podľa IEA na úrovni 153,70 eur/MWh pre domácnosti a 117,40 eur/MWh pre priemysel.

Prepojenie národných trhov Českej, Slovenskej a Maďarskej republiky bolo ohlásené ešte v roku 2011. Predsta­vitelia národných regulačných úradov, prevádzkovateľov prenosových sústav a inštitúcií zodpovedných za organizovanie národných trhov s elektrinou sa v máji toho roku stretli a podpísali memorandum o spolupráci pri vytváraní integrovaného jednotného európskeho trhu s elektrinou. „Signatári memoranda sa, v snahe urobiť krok dopredu pri dosahovaní regionálnej integrácie trhu s elektrinou, dohodli na začlenení trhovej oblasti Maďarska s elektrinou k prepojenému trhu s elektrinou Českej republiky a Slovenska počas roka 2012, s použitím metodológie prepojenia trhov prostredníctvom jednotnej ceny,“ vyhlásil vtedy hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR Miroslav Lupták.

Európska komisia volá po voľnom obchodovaní. Preto sú potrebné nové cezhraničné prepojenia. V elektrárenskom biznise je, naopak, príliš veľa regulácie. Podpredseda Európskej komisie a komisár pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič nedávno na konferencii Úloha občianskej spoločnosti v európskej Energetickej únii konštatoval, že trh s elektrinou v Európskej únii je preregulovaný, a to tak, že v ňom nefungujú trhové signály. Ako vysvetlil, cena je častokrát tak prísne regulovaná, že vôbec nereflektuje na zmeny. „Úplne nám vymizla flexibilita a trhové fungovanie pri dodávkach energie,“ povedal. Šefčovič a upozornil, že obnoviteľné zdroje, ktoré vstúpili do energetického mixu, si vyžadujú oveľa väčšiu flexibilitu, lepšie technologické zvládnutie prenosu energií. Jadrovú elektrinu považuje únia naďalej za dôležitú pre zachovanie vhodného energetického mixu.

© Autorské práva vyhradené

37 debata chyba
Viac na túto tému: #Maďarsko #Mochovce #dostavba Mochoviec