V projekte najväčšej nemocnice boli chyby

Štát nakoniec nepostaví novú univerzitnú nemocnicu v Bratislave v spolupráci so súkromnými investormi. V poslednej chvíli sa totiž objavili viaceré chyby v hodnotení výhodnosti postavenia nemocnice formou verejnoprospešného partnerstva (PPP). Na viaceré nedostatky upozornila na stredajšom rokovaní vlády najnovšia analýza ministerstva zdravotníctva.

03.11.2016 12:00
univerzitná nemocnica, razscochy Foto: ,
Nová univerzitná nemocnica môže v Bratislave vzniknúť aj dokončením rozostavanej nemocnice Rázsochy.
debata (5)

„Nehovoríme, že PPP projekt ako spôsob realizácie je zlý, ale hovoríme, že parametre, ako boli nastavené, sa v priebehu súťažného dialógu ukázali ako nezrealizovateľné. Prípadná zmena parametrov by ohrozila možné pokračovanie tohto projektu z titulu samotného obstarávania. Je tu veľmi vysoká pravdepodobnosť, že Úrad pre verejné obstarávanie by zrušil takýto projekt,“ povedal minister zdravotníctva Tomáš Drucker.

Projekt sa napríklad pri existujúcom rozložení rizika nedá financovať cez komerčné banky a potrebný by bol významný vstup súkromného sektora. Ďalej sa pôvodne počítalo, že súkromný investor dostane od štátu zadarmo pozemok na stavbu novej nemocnice v lokalite Patrónka. Táto parcela je totiž vo vlastníctve štátnej akciovej spoločnosti Nemocnice svätého Michala.

„Majetok akciovej spoločnosti nemožno bezodplatne prevádzať, ako je to v prípade správcov majetku štátu. Počas súťažného dialógu bol verejný obstarávateľ zo strany ich vlastníka informovaný, že pozemok je možné poskytnúť pre účely projektu za sumu približne 35 miliónov eur. Táto suma nebola zohľadnená pri kalkulácii výhodnosti PPP modelu,“ píše sa v analýze ministerstva zdravotníctva.

O prípadnú stavbu nemocnice formou PPP projektu malo záujem napríklad stavebné konzorcium Ribera Salud Grupo. To má dlhoročné skúsenosti z prevádzkovania zdravotných zariadení hlavne v Španielsku. Pri PPP projekte totiž súkromný investor nielenže postaví novú nemocnicu, ale ju aj dvadsať rokov prevádzkuje.

„Vo všetkých krajinách, v ktorých pôsobíme, čelíme podobným výzvam, či už je to starnúca populácia, alebo chronické ochorenia, a jediný a zároveň aj najefektívnejší spôsob, ako sa dá na takéto výzvy odpovedať, je spolupráca verejného a súkromného sektora v prospech pacienta. Máme za to, že Bratislava potrebuje novú, modernú nemocnicu, ktorá by spĺňala medzinárodné štandardy a ktorá by do krajiny priniesla inovácie, nové systémy a spôsoby liečby,“ reagoval Santiago Delgado, člen predstavenstva Ribera Salud Grupo. Spoločnosť je tak pripravená aj naďalej v prípade záujmu zo strany vlády pomôcť pri stavaní nemocnice formou PPP projektu.

Hospodárenie súčasnej Univerzitnej nemocnice v Bratislave analyzoval aj Inštitút finančnej politiky patriaci pod ministerstvo financií.

„Súčasný stav je finančne aj ekonomicky neudržateľný. V prípade, ak by sme nič neurobili a len udržali doterajšie výsledky hospodárenia, súčasná hodnota budúcich prevádzkových strát by dosiahla do roku 2039 takmer 900 miliónov eur,“ píše sa v analýze Inštitútu finančnej politiky.

Štát by sa mal preto rozhodnúť, či v súčasnej Univerzitnej nemocnici odstráni všetky havarijné stavy, alebo urobí kompletnú rekonštrukciu. Ďalšími dvoma možnosťami sú postavenie úplne novej nemocnice za štátne peniaze alebo formou PPP projektu.

Štátni analytici vypočítali, že odstránenie havarijného stavu v Univerzitnej nemocnici Bratislava vyjde štátny rozpočet na 46 miliónov eur. Odhadovaná životnosť takýchto investícií je 10 rokov.

Ak by sa štát rozhodol pre kompletnú rekonštrukciu, musel by v štátnom rozpočte nájsť 85 miliónov eur. V tomto prípade je ekonomická životnosť investície odhadovaná na 20 rokov. Hrubé náklady na postavenie úplne novej nemocnice by boli 345 miliónov eur. Ak by sa štát rozhodol novú nemocnicu postaviť formou PPP projektu, súkromnému investorovi bude počas 20 rokov každý rok posielať ročnú splátku vo výške 22 miliónov eur. Výsledná suma novej nemocnice postavenej formou PPP projektu by tak bola 440 miliónov eur.

Inštitút finančnej politiky preto štátu odporúčal postaviť novú nemocnicu z vlastných finančných prostriedkov. PPP projekt by totiž mohol byť výhodnejší jedine vtedy, ak by súkromná firma dokázala nemocnicu prevádzkovať výrazne lacnejšie ako štát.

Aktuálne ministerstvo zdravotníctva rozhoduje, či je výhodnejšie novú nemocnicu postaviť v mestskej časti Ružinov, alebo dokončiť takmer 30 rokov rozostavané Rázsochy. V hre je tiež možnosť, že namiesto jednej veľkej nemocnice s lôžkami pre 1¤200 pacientov sa postavia dve menšie nemocnice so 600 lôžkami.

Rozhodnutie o postavení novej Fakultnej nemocnice Rázsochy padlo ešte v roku 1982. Železobe­tónový skelet sa reálne začal stavať krátko pred pádom socializmu, konkrétne v roku 1987. Prvé rozhodnutie o zastavení stavby Fakultnej nemocnice Rázsochy padlo v roku 1996 a posledné v roku 2010. Približne pred dvoma rokmi sa v železobetónovom skelete namiesto lekárov premávali kukláči nacvičujúci zásah v meste.

„Verím, že vláda nájde rozumnejšie využitie Rázsoch ako rozstrieľanie budovy,“ povedal starosta mestskej časti Lamač Peter Šramko. Ten vie len o jednom policajnom cvičení a naposledy s ministerstvom zdravotníctva pred dvoma týždňami rokoval o možnom dokončení nemocnice. To je totiž najlepšie riešenie podľa väčšiny obyvateľov Lamača.

Najnovšie má ministerstvo zdravotníctva predložiť na zasadanie vlády návrh realizácie výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave do 31. marca 2017. Potom by už malo byť jasné, či sa súčasná vláda nakoniec rozhodne dokončiť Rázsochy, alebo postaví úplne novú nemocnicu.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #nemocnice