Či nastane citeľná zmena v sektore, však isté nie je. Ešte najmenej rok má trvať zavedenie elektronického zdravotníctva a až potom budú mať lekári prehľad o pacientovi.
Na jednej strane síce suma zdravotných odvodov vďaka rastu zamestnanosti stúpne o 240 miliónov eur a ďalších 70 miliónov eur prinesú vyššie odvody pre ľudí s vyššími zárobkami. Štát však zníži sumy za poistencov štátu zrejme napokon až o 150 miliónov eur, aj keď pôvodne sa počítalo zo sumou 80 miliónov eur.
Tým sa peniaze z odvodov nedostanú cez poisťovne k pacientom. Na druhej strane sa za ne majú modernizovať nemocnice. Kontroverzný je plán ministerstva zdravotníctva ušetriť viac ako 150 miliónov eur na vyššej efektívnosti či spotrebe liekov a dané peniaze investovať v nemocniciach. Rezort čelí kritike, že úspory bez e-healthu budú na úkor pacientov.
Podľa zdravotnej poisťovne Union chýba v slovenskom zdravotníctve už dnes 180 až 200 miliónov eur. Otáznik podľa nej visí aj nad zvyšovaním príjmov vybraných od pracujúcich ľudí.
„Prepočty ministerstva zdravotníctva o náraste poistného od ekonomicky aktívnych obyvateľov sú veľmi optimistické, ale skutočné príjmy z poistného budú závisieť od reálneho ekonomického vývoja. Tieto dodatočné zdroje – ak sa ich podarí reálne získať – majú potenciál pokryť deficit, ktorý dnes zdravotníctvo reálne má,“ hovorí Elena Májeková, riaditeľka sekcie nákupu zdravotnej starostlivosti, revíznych činností a programov zdravia v poisťovni Union.
Zdravotníctvo čelí mnohým problémom. V sektore miznú desiatky miliónov eur každý rok v predražených verejných tendroch. Navyše súkromná poisťovňa už dokázala legálne zo slovenského zdravotníctva odliať stovky miliónov eur aj v časoch zakázaného zisku.
Tikajúcou bombou slovenského zdravotníctva sú aj dlhy nemocníc aktuálne dosahujúce sumu 471,6 milióna eur.
Ministerstvo zdravotníctva sľubuje ľuďom viditeľné výsledky zvýšeného objemu peňazí v zdravotníctve. „Pacienti pocítia viac zdrojov investovaných do nemocníc a na tento účel plánujeme každoročne vynaložiť sumu 50 miliónov až 70 miliónov eur,“ uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Stanislava Luptáková. Tieto peniaze do štátnej pokladnice pritečú zrušením zdravotného stropu na odvodoch.
Priestor na šetrenie pri kupovaní vybavenia nemocníc potvrdzuje napríklad analýza Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (Ineko). V rozmedzí rokov 2009 až 2012 sa vo viac ako dvoch tretinách uzavretých nemocničných tendrov zúčastnil len jeden uchádzač.
Nemocnice v takýchto súťažiach vyplatili sumu 563 miliónov eur. Podľa prepočtov Ineko ak by sa na súťaži zúčastnilo viac firiem, mohli nemocnice ušetriť okolo 116 miliónov eur. Na predražené verejné obstarávania v nemocniciach dlhodobo upozorňuje Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky.
Podľa štátneho úradu napríklad podpísala v októbri 2010 Fakultná nemocnica v Trenčíne zmluvu na kúpu o viac ako 1 milión eur predraženého CT prístroja. Poisťovňa Dôvera má k vplyvu vyšších zdrojov v zdravotníctve vlastný postoj.
„Nepredpokladáme, že viac peňazí v zdravotníctve sa prejaví na lepšom zdraví pacientov,“ povedal hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepianský. Podľa súkromnej poisťovne totiž prístup k zdravotnej starostlivosti ovplyvňuje len 10 percent zdravotného stavu človeka.
Najdôležitejší je vraj zdravý životný štýl, ktorý podľa generálneho riaditeľa Dôvery Martina Kultana má až 50-percentný podiel na celkovom zdraví človeka. S dvadsaťpercentným podielom nasleduje podľa poisťovne prostredie, v akom človek žije a rovnako 20 percent závisí aj od genetických predpokladov. Zdravotná poisťovňa Dôvera patrí finančnej skupine Penta.
Podľa analýzy ministerstva financií zdravotná poisťovňa Dôvera len v roku 2011 poslala svojim akcionárom 180 miliónov eur. Stalo sa tak v časoch zakázaného zisku a poisťovňa našla legálnu právnu kľučku v podobe splácania záväzkov akcionárom.