Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel povedal, že chce chrániť domáce technologické firmy pred neželaným skupovaním zahraničnými vlastníkmi, najmä štátnymi firmami z neeurópskych krajín. Číňania vstúpili do anglického, talianskeho či českého futbalu a vytvorili si tak zázemie na ďalšiu expanziu do automobiliek, ale aj do cestovného ruchu. Mnohé krajiny v čase zotavovania sa po kríze čínsky kapitál privítali s tým, že si zaistia hospodársky rast a zamestnanosť. Vyspelé západné krajiny si však začínajú uvedomovať, že Čína bude odlievať zisky, ktoré potom budú v domovských krajinách chýbať na udržanie životnej úrovne.
Legendárny taliansky futbalový brankár Gianluigi Buffon ostro kritizoval vstup Číňanov do milánskych klubov Inter aj AC. „Je to zlyhanie talianskeho futbalu a našej krajiny, tradícií, jednoducho všetkého. Mali sme Číňanov zdvorilo odmietnuť,“ vyhlásil Buffon.
Na Slovensku je vyše tisíc firiem s čínskym kapitálom. Číňania vstúpili do finančnej spoločnosti J&T a majú ďalší apetít. Čína však Slovensku pohrozila utlmením aktivít po tom, čo sa prezident Andrej Kiska stretol s dalajlámom.
Čína už nechce byť len montážnou dielňou sveta a má jasný plán, ako sa presadiť za hranicami. Svetová veľmoc v rámci svojho plánu Made in China chce do roku 2025 urobiť technologický prevrat v strojárstve, robotike a informačných technológiách. Keďže však nie je schopná technológie vyvíjať sama, obracia sa na technologicky vyspelé európske firmy, napríklad na spomínané Nemecko. Časť predstaviteľov nemeckej vlády preto teraz ostro vystupuje proti ďalšiemu čínskemu skupovaniu ich firiem. Čínske spoločnosti len za tento rok investovali do nemeckých firiem 11,3 miliardy eur, čo je osemnásobne viac oproti minulému roku.
„Nemeckí politici sa obávajú, že Čína bude postupne skupovať ich podniky a vyťahovať informácie. To by postupne znižovalo konkurenčnú výhodu Nemecka na medzinárodnom trhu. Podobné obavy majú dlhodobo i Spojené štáty americké, ktoré sú tiež veľmi skeptické k prílevu čínskeho kapitálu,“ povedal pre Pravdu ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Do USA smerovalo tento rok z Číny už 31,3 miliardy dolárov oproti vlaňajším 3,9 miliardám dolárov.
Čo všetko už nakúpili
V Nemecku sa Číňania zamerali skôr na technologické firmy. Najnovšie však nemecká vláda stopla investíciu v hodnote 670 miliónov dolárov. Išlo o predaj spoločnosti Aixtron, ktorá vyrába stroje, do rúk čínskej firmy Fujian Gran Chip, ktorú cez investičné fondy vlastní čínska vláda. Celý obchod zastavila až spolupráca nemeckej vlády s americkou tajnou službou, informoval nemecký denník Handelsblatt. Aixtron podľa denníka totiž vyrába zložité čipy, ktoré sa môžu využívať aj v zbraniach.
Podľa amerických tajných služieb chceli Číňania využiť nemeckú firmu pre svoj jadrový zbrojný program. České Hospodárske noviny upozornili, že spoločnosť Aixtron spolupracuje s americkými inštitúciami národnej bezpečnosti a je zapojená do amerického vojenského výskumu.
Ďalšia čínska spoločnosť Beijing Enterprise už kúpila nemeckú firmu zameranú na hospodárenie s odpadmi Energy form Waste (EEW) za 1,4 miliardy eur. Číňania tak získajú technológie na riešenie svojich problémov so znečistením a recykláciou odpadov. Skupina čínskych investorov na čele s ChemChina kúpila výrobcu strojov na spracovanie plastov KraussMaffei Group za 925 miliónov eur.
Ďalší čínsky výrobca domácich spotrebičov Midea kúpil nemeckého výrobcu priemyselných robotov Kuka za 4,5 miliardy eur. Čínsky Sanan Optoelectronics pred mesiacom oznámil kúpu nemeckej spoločnosti na výrobu svietidiel Osram.
Členom nemeckej vlády minister hospodárstva Sigmar Gabriel v lete tohto roka poslal dokument so šiestimi návrhmi na oživenie investícií na úrovni EÚ. V ňom píše, že celkovo by členské štáty EÚ mali dostať právomoci, ktorými by zabránili akvizíciám firiem investormi z krajín mimo EÚ. Nemci upozorňujú, že kým Číňanom dosiaľ únia pri vstupe do európskych firiem vychádzala v ústrety, opačne to neplatí. Podmienky na podnikanie podľa nemeckej vlády majú európske firmy v Číne značne sťažené.
Ako dodáva Tomčiak, z dlhodobého hľadiska nie je možné, aby štáty dokázali zadržiavať prílev zahraničného kapitálu. „Momentálne sa teda hrá len o čas. Číňania by chceli investovať čo najrýchlejšie. Nemecko a USA by, naopak, chceli prílev zadržať na čo najdlhšie. Protekcionizmus dlho nevydrží. S istotou môžeme povedať, že o desať rokov budú Číňania vlastniť v Európe niekoľkonásobne viac firiem oproti súčasnosti,“ dodal Tomčiak.
V posledných rokoch Čína skupuje veľké európske strategické spoločnosti, športové kluby, miliardy eur investuje aj do energetickej a dopravnej infraštruktúry vrátane Slovenska. Viac priamych zahraničných investícií z Číny vytvára predpoklady na zrýchlený ekonomický rast, tvorbu pracovných miest, rast životnej úrovne, technologický pokrok či rast konkurencieschopnosti. Zároveň veľký a rastúci čínsky trh vytvára obrovský potenciál pre európskych exportérov. Pre mnohých z nich sa Čína môže stať časom najdôležitejším trhom.
Lákavé je aj Slovensko
Aj Slovensko sa stalo lákavé pre čínske investície. Na rozdiel od Nemcov sa však slovenská vláda k akvizičným aktivitám Číňanov nestavia na odpor, vidí v tom príležitosti pre ekonomický rast a tvorbu pracovných miest. V septembri tohto roka slovenské ministerstvo financií informovalo, že čínska firma CEFC Direct Investment Company, najväčšia čínska investičná spoločnosť, ktorú podporuje čínska vláda, chce investovať najmä do oblastí energetiky, strojárstva, logistiky a cestovného ruchu. Stretnutie s predstaviteľmi CEFC prebehlo na pôde rezortu financií a investor sa zaujímal najmä o všeobecné podmienky podnikania na Slovensku, právne prostredie či politickú stabilitu. „Majú záujem preinvestovať na Slovensku stovky miliónov eur. Našu krajinu považujú čínski partneri za akýsi most medzi Európou a Áziou a oceňujú záujem našej krajiny deliť sa o tieto výhody so zahraničnými investormi,“ informoval v tom čase rezort financií po stretnutí ministra financií Petra Kažimíra (Smer) a ministra hospodárstva Petra Žigu (Smer) s čínskymi investormi. Číňanom sa ponúka napríklad aj výstavba novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, kde je však aktuálne problém v podobe nízkych trhových cien elektriny. Projekt sa preto stále odsúva. V súvislosti s čínskymi investíciami sa spomína aj bratislavské letisko a kúpele v Piešťanoch.
Ešte v marci tohto roka vznikla dohoda, že šanghajská súkromná spoločnosť China Energy Company Limited (CEFC) získa 50-percentný podiel vo finančnej skupine J&T Finance Group (JTFG). Šanghajská firma CEFC ovládla aj najstarší český futbalový klub Slavia. Čínsky investor pritom má už teraz akcie aj v slovensko-českej finančnej skupine J&T, ktorá zase vlastní pražskú Spartu.
Svoje pôsobenie CEFC rozširuje aj v českom Pivovare Lobkowicz, v českej leteckej spoločnosti Travel Service a stala sa aj strategickým partnerom v českých médiách v spoločnosti Médea Group a vo vydavateľstve Empresa Media. Empresa je vlastníkom TV Barrandov. Kúpili aj Martininský palác na Hradčianskom námestí a budovy Živnobanky v Prahe. Spolu sú to investície za viac ako 10 miliárd českých korún. K najväčším investíciám v Česku zo strany čínskych investorov zatiaľ patrili továreň výrobcu LCD televízorov Changhong Europe Electric pri Nymburku alebo závod štátnej spoločnosti Shanghai Maling na výrobu konzervovaného mäsa na Teplicku.
Silnejší hráč ako USA
Podľa štúdie britského hospodárskeho inštitútu CEBR by Čína mala do roku 2028 zosadiť Spojené štáty americké z čela najvplyvnejších štátov sveta a umocniť si geopolitický vplyv. „Veľa európskych krajín vníma Čínu ako kľúč k silnejšiemu domácemu rastu. Africkí predstavitelia považujú Čínu za nového nenahraditeľného rastového partnera pre svoje štáty, najmä v oblasti infraštruktúry a rozvoja podnikania. Podobne i ekonomickí stratégovia a podnikateľskí lídri v Latinskej Amerike dnes vzhliadajú k Číne prinajmenšom rovnako ako k USA. Čína s Japonskom podnikajú po napätom období kroky k zlepšeniu vzájomných vzťahov. A dokonca aj Rusko sa nedávno priklonilo k Číne a nadviazalo s ňou tesnejšie vzťahy na mnohých frontoch, napríklad v energetike a doprave,“ povedal nedávno profesor na Kolumbijskej univerzite Jeffrey D. Sachs. Podľa štúdie Rhodium Group and the Mercator Institute for China Studies bola výška čínskych investícií v EÚ pred rokom 2000 takmer nulová. Od začiatku nového milénia až do roka 2014 investovali Číňania v únii 46 miliárd eur, najviac v Nemecku.