Za kampaňou Dajte deti na tenis žiadnu podporu od štátu nečakajte. Slovenský tenisový zväz (STZ) takto len láka deti do klubov či pre súkromných trénerov. Malé dieťa začne trénovať v kolektíve. Pri troch hráčoch a trénerovi stojí rodiča jedna hodina asi 8 eur, pri dvoch hodinách týždenne to mesačne vyjde na 64 eur. Vhodné je napríklad po roku dať dieťa na individuálne tréningy, kde je cena 20 – 25 eur za hodinu a mesačne tak už tréningy vyjdú takmer na 200 eur.
Ak dúfate v to, že budete mať top hráča, náklady stúpajú. Ak je deväťročné dieťa na kurte s trénerom každý deň, mesačne to stojí rodičov okolo 600 eur. Kto má však na to, aby jeden priemerný mesačný čistý plat investoval do tenisových lekcií pre svoje dieťa?
Ľudia s podpriemernými príjmami akokoľvek talentované dieťa teda na tenis dať nemôžu. Finančne by ich to vyčerpalo. Na ilustráciu, priemerná 4-členná rodina s dvoma deťmi dáva mesačne na spotrebné výdavky okolo 1¤000 eur. K tréningu treba navyše pripočítať náklady na cestovanie po turnajoch. Ak to rodičia finančne zvládnu a dieťa by predsa v 10 rokoch patrilo medzi najlepších, môže dostať v rámci systému tréningových stredísk mládeže (TSM) alebo stredísk vrcholového tenisu (SVT) podporu. Tá však pri plnom tréningovom nasadení v prepočte na mesiac zodpovedá sume 25 až 100 eur. Ďalších 500 eur mesačne tak či tak ďalej dáva rodič, a to má dieťa v top desiatke, respektíve v top trojke najlepších v krajine.
V štrnástich financie dôjdu
Ak rodičia vydržia a dieťa dorastie v 14 rokoch na tenisový talent, môže sa dostať medzi 12 – 14 členov Národného tenisového centra (NTC). Tam už má náklady hradené a môže to tak byť až do 18. roku. Potom sa zopár najlepších môže vydať na profesionálnu dráhu a prípadne reprezentovať krajinu a takto „vrátiť“ to, čo dostali v rámci pôsobenia v NTC.
Vlani išla na talenty v NTC suma 544-tisíc eur. Oproti tomu na mládež cez systém TSM a SVT malo ísť 250-tisíc eur. Koľko stoja STZ reprezentanti? Na zápasy Davisovho pohára a Pohára federácie išlo v roku 2015 524-tisíc eur, teda asi 20 percent z rozpočtu. Bez väčšej podpory mládeže nebudú talenty a bez podpory talentov zase nebude reprezentácia.
Podpora tenisu je zjavne finančne podvyživená. Otázne je aj prerozdelenie financií – najmä ak reprezentanti často vynechávajú tímové podujatia či olympiádu.
Zväz sľubuje nové dotácie
Mládež však predsa dostane nádej, keď od novembra začne dotovanie fungovať po novom. Na budúci rok tak zväz vyčlení novú sumu 300-tisíc eur pre 101 najlepších detí, čo je v priemere ilustračne takmer 250 eur mesačne na jedno dieťa.
„Od budúceho mesiaca začne STZ podporovať 101 najlepších detí od 12 do 20 rokov. A to vďaka novému zákonu o športe. V roku 2017 dáme 300-tisíc na tieto deti, ďalších 350-tisíc 45 klubom na športovanie mládeže. Každým rokom navýšime túto podporu o ďalších dvestotisíc. Až do roku 2019. Čiže v roku 2018 dáme deťom a klubom 850-tisíc eur, v roku 2019 viac ako milión,“ tvrdí generálny sekretár Slovenského tenisového zväzu Igor Moška. Verí, že do roku 2020 tento projekt privedie do tenisových klubov nových 3– až 4-tisíc detí.
Moška si nemyslí, že rodičia si nemôžu dovoliť dať deti na tenis. „Keď ste rodičom malého tenistu, stojí vás to približne 200 – 500 eur mesačne, to ešte ako-tak stredná vrstva unesie,“ myslí si.
Okolo 650 eur je však priemerná mesačná čistá mzda v krajine a väčšina Slovákov na ňu nesiaha. Moška tvrdí, že súčasní najlepší slovenskí tenisti nie sú z bohatých rodín. „Všetci pochádzajú z normálnych rodinných pomerov, čo je zároveň aj odpoveď na otázku, že tenis môžu úspešne hrať aj deti, ktoré nemajú bohatých rodičov,“ dodáva.
Z niektorých klubov zaznieva, že zväz by mal dať viac peňazí na talenty im ako do NTC. Pred rokom 2002, keď sa stavalo v Bratislave NTC, to tak bolo. Moška tvrdí, že súčasný systém je lepší.
„Keď sme sa rozhodovali, či postavíme NTC, povedali sme klubom jasne: desať rokov vám nenavýšime dotácie na mládež, pretože budeme splácať úver vo výške 260 miliónov korún. Ste za? Naše kluby súhlasili. Dostali sme štátnu dotáciu 330 miliónov korún, 260 miliónov sme si zobrali komerčný úver,“ dodáva.
Prechod k „profíkom“ za 30-tisíc eur/rok
Podľa Mošku bez NTC by Slovensko nemalo reprezentantov. „Ak je vaše dieťa šikovné, bude mať 17 rokov a poviete si, že má na to, aby bolo profesionálom. Od tohto okamihu vás to bude stáť 30-tisíc eur ročne, čo je aj pre strednú vrstvu veľmi vysoká suma. Ak by sme nemali NTC tím, veľká väčšina tenisových talentov by končila v 18 – 19 rokoch, pretože prechod medzi profesionálov je veľmi drahý, trvá 3 – 4 roky a stojí 30 000 eur/rok. Tieto náklady v plnej miere teraz hradí talentom v NTC tíme STZ,“ dodáva Moška.
Pri pohľade na počet hráčov v špičke, ale aj častú neúčasť najlepších hráčov v tímových súťažiach, je na tom však slovenský tenis horšie ako v minulosti. Ak sa mladý hráč nedostane do NTC, jeho kariéra vo veľkom tenise končí zvyčajne už okolo štrnásteho roku. Kluby v mestách na Slovensku, ktoré pri prechode najlepších do NTC prichádzajú o daných hráčov, očakávajú, či dôjde k navýšeniu dotácií. V hre je aj to, či sa nájde podpora pre plánovanú výstavbu ďalšieho tenisového centra v Košiciach. "Úver na výstavbu bratislavského NTC budeme splácať ešte tri roky. Dávame naň približne 700-tisíc eur ročne. Okrem toho hradíme aj všetky prevádzkové náklady NTC. V tomto stánku vlastní 80 percent STZ, 20 percent mesto. To znamená, že keď splatíme úver, budeme na tom podstatne lepšie,“ myslí si Moška.
Podľa neho rodičia majú dôvod dať deti na tenis. Kampaň, pri ktorej zväz zjavne robí propagáciu pre biznis súkromným tenisovým školám, nepovažuje za nič negatívne. „Kampaň bola veľmi lacná. Urobili sme ju v spolupráci so Slovenskou televíziou. Išlo o zopár tisíc eur. Nešlo o komerčné ceny. Naše hviezdy nahrali spot zadarmo, išlo o dobrú vec, priviesť deti k športu a k tenisu,“ opisuje Moška.
Tenisoví tréneri sú na Slovensku drahší ako v Česku a ceny sa zdvihli aj oproti minulosti. Jedna hodina individuálneho tréningu za 20 až 30 eur podľa toho, či ide o leto, alebo o zimu, mnohých môže odradiť. "Ceny za hodinu v jednotlivých kluboch nemôžeme ovplyvniť. Ide o samostatné subjekty, ktoré si určujú vlastné pravidlá. Bolo len na nich, či sa do projektu Dajte deti na tenis zapoja. Urobila tak približne štvrtina z 200 klubov,“ dodáva Moška.