Po novom budú podnikatelia s medzinárodným pôsobením podávať jedno daňové priznanie jednému správcovi dane. Ten by potom základ dane rozdelil podľa špeciálneho vzorca medzi tie členské krajiny, v ktorých firma pôsobí. Príslušnú časť základu dane by potom zdanil sadzbou platnou v danom štáte, teda napríklad pre Slovensko je to momentálne 22 percent. Krajiny by teda aj naďalej mohli rozhodovať, akú vysokú sadzbu nastavia. Tento zámer najnovšie predstavila Európska komisia s tým, že aj takýmto spôsobom chce bojovať proti neplateniu daní veľkými nadnárodnými korporáciami. Do budúcna by chcela zabrániť prípadom ako kauza Apple. Firma vďaka daňovej optimalizácii roky neplatila dane a teraz má na daniach doplatiť rekordných až 13 miliárd eur plus úroky.
Návrh komisie musí prejsť všetkými 28 členskými štátmi únie (vrátane Veľkej Británie). Slovenský rezort financií od začiatku, ako Brusel s návrhom prišiel, tento zámer víta. Podľa neho ide o ďalší pozitívny krok v boji s daňovými únikmi. Daňoví poradcovia tvrdia, že spoločný základ dane pre firmy by v konečnom dôsledku predstavoval zjednodušenie výberu daní z príjmov. Týmto spôsobom by sa vytvoril lepší mechanizmus, ako by sa profit, ktorý sa generuje v európskom prostredí, prerozdelil medzi jednotlivé členské krajiny. Tie totiž v súčasnosti nemajú možnosť efektívne využívať štandardné nástroje na boj proti daňovým únikom, ktoré zaberali v čase, keď fungovali v uzatvorených ekonomikách s hranicami. Dnes podľa odborníkov netransparentnosť systému spočíva práve v tom, že sa v každej krajine vypočítava základ dane iným spôsobom. Spoločná sadzba by viedla jednak k väčšej transparentnosti, ale bolo by to aj lacnejšie na administratívu, a hlavne by sa dosiahla úspora času pre jednotlivé nadnárodné firmy. Už nebudú musieť 28 spôsobmi vypočítavať základ dane.
Návrh 21. storočia
Nové opatrenie Bruselu tento týždeň označil eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici ako návrh 21. storočia. Ten bude spočívať v dvoch krokoch. Najprv sa zjednotí základ korporátnej dane vo všetkých štátoch únie. V ďalšom slede by mali spoločnosti podnikajúce vo viacerých krajinách EÚ najprv spočítať svoje príjmy a straty vo všetkých krajinách únie, aplikovať na ne spoločný základ dane a vypočítané dane potom rozdeliť podľa nastaveného prerozdelenia do jednotlivých štátov, v ktorých pôsobia. Faktory, ktoré ovplyvnia celkové prerozdeľovanie peňazí, budú tržby, počet zamestnancov a aktíva v danej krajine. Známy však nateraz nie je systém prerozdelenia peňazí medzi členské štáty EÚ, ktoré získa z jednotného základu dane samotný Brusel.
Nový systém bude povinný pre veľké nadnárodné skupiny, ktoré majú najväčšiu schopnosť využívať agresívne daňové plánovanie, čím sa zabezpečí, že spoločnosti s celkovými príjmami prevyšujúcimi 750 miliónov eur ročne budú platiť dane tam, kde skutočne vytvárajú zisky. Na nadnárodné spoločnosti s celkovými konsolidovanými výnosmi na úrovni aspoň 750 miliónov eur sa vzťahujú po novom aj ďalšie pravidlá. Budú musieť podávať správy obsahujúce výšku ich príjmov, zisku pred zdanením, zaplatenú daň z príjmov, deklarovaný kapitál, nerozdelené zisky, hmotný majetok a počet zamestnancov podľa jednotlivých krajín, v ktorých vykonávajú podnikateľskú činnosť. Tieto správy by sa podávali v členskom štáte, v ktorom je hlavný subjekt nadnárodnej skupiny rezidentom na daňové účely. Členský štát, ktorému je správa podaná, by mal následne tieto informácie poskytnúť ďalším členským štátom, na území ktorých daná nadnárodná skupina operuje.
Ako korporácie fungujú
Zdanlivo čistý biznis mnohých spoločností pôsobiacich aj v krajinách Európskej únie zakrýva roky miliardové úniky na daniach. Podľa prepočtov renomovaného ekonomického týždenníka The Economist ročne „ušetria“ americké spoločnosti neplatením daní zhruba 90 miliárd eur. Naposledy to bola americká spoločnosť Apple pôsobiaca v Írsku. Prípad poukazuje dokonca na to, že niektoré štáty v snahe prilákať zahraničných investorov do krajiny využijú aj neoprávnené štátne stimuly. Applu poskytovala írska vláda podľa verdiktu Európskej komisie od začiatku 90. rokov neoprávnené daňové výhody. Brusel už zasiahol proti podozrivým daňovým praktikám aj v iných krajinách, napríklad proti holandskému prístupu k americkému reťazcu Starbucks a vyšetruje údajné daňové dohody Luxemburska so spoločnosťami Amazon a McDonald's.
Advokát a partner spoločnosti TaylorWessing Radovan Pala vysvetlil, že v prípade spoločnosti Apple z právneho hľadiska rozhodla komisia, že ide o nepovolenú štátnu pomoc. Nikto však podľa neho nemôže zakázať Írsku, aby si stanovilo výšku dane z príjmu právnických osôb na nízku úroveň (12,5 percenta). Firma Apple však nemusela platiť ani tých 12,5 percenta, írska daňová správa jej to znížila až tesne na nulu. Cez Írsko si na základe osobitnej schémy preto firma deklarovala a sťahovala príjmy z predaja produktov realizovaných v ostatných krajinách EÚ, a tak nikde neplatila daň zo zisku. Vyhla sa aj americkej dani zo zisku vo výške 35 percent. Obchádzanie platenia daní medzinárodnými firmami sa týka aj Slovenska. V krajine pôsobí mnoho nadnárodných firiem, ktoré pomocou daňových rajov v Európe vyvádzajú zisky bez toho, aby sa na ne uvalila daň.