Slovenskí mliečni experti sú v ofsajde

Účet za mliečnu krízu roku 2016 ešte nie je definitívne spočítaný. Ale už sa zjavne črtajú víťazi aj porazení. Slovensko skončilo v pelotóne porazených krajín. Šéf roľníckej samosprávy Milan Semančík sa vyjadril, že zrušenie mliečnych kvót bolo ušité na mieru najsilnejších mliekarských krajín.

24.10.2016 08:00
krava, poľnohospodárstvo, farma Foto: ,
Na Slovensku sa predáva zahraničné mlieko a mliečne výrobky a s nimi aj práca českých, poľských alebo nemeckých farmárov.
debata (8)

Tie zvýšili výrobu najviac a najviac si podľa Semančíka pomohli aj protikrízovými opatreniami. Keď Brusel v lete rozhodol, že na prekonanie krízy dá 500 miliónov eur, 150 miliónov z nich určil na utlmenie výroby. „Najprv produkciu prudko zvýšili vo viacerých starých členských krajinách EÚ-15 a potom ju za spoločné akože okresali,“ povedal Semančík.

Prečítajte si komentár Jozefa Sedláka Potravinová džungľa.

Na Slovensku nalial štát do záchrany mlieka 33 miliónov eur. Tieto zdroje síce pomohli udržať jadro producentov mlieka, ale očakáva sa, že z chovov vypadne možno okolo desať percent dojníc. Zmluvu o podpore so štátom podpísalo 1 760 z 2 692 c­hovateľov dojníc. Vyše 900 farmárov bude teda pokračovať ďalej v chove dojníc buď na vlastné riziko, alebo ho zrejme v krátkom čase skončí.

Mliečne farmy zatvorili nielen podniky, ktoré nedržali krok s konkurenciou. Chov zlikvidovali napríklad v spoločnosti Semat Trnava jej noví majitelia, hoci tu priemerne na dojnicu nadojili ročne takmer 9-tisíc kilogramov mlieka. Stádo, a nielen z tohto družstva, rozpredali alebo kravy putovali na bitúnok.

To, že nešlo o hocijaké kravy, dokumentuje fakt, že na súťaži špičkových holštýnskych dojníc v Kočíne zvíťazila už pod farbami nového majiteľa práve krava kúpená tohto roku z farmy trnavského Sematu.

Tam, kde jedni umierajú, iní rastú. Na farme PVOD Kočín dnes chovajú 850 kráv, v roku 1989 tu pritom mali 130 kráv. V priebehu posledných 20 rokov nakúpili zvieratá z 20 okolitých aj vzdialenejších družstiev, ktoré farmy zatvorili.

„Keby náš podnik nemal živočíšnu výrobu, vystačili by sme s dvanástimi pracovníkmi, my však zamestnávame 73 ľudí práve preto, lebo chováme dobytok aj ošípané,“ povedal Jozef Puvák, predseda PVOD Kočín.

Dodal, že družstvo je ukážkou toho, ako v poľnohospodárstve možno vytvárať pracovné príležitosti. "Nie sme síce PSA Trnava ani Volkswagen, ale na poľnohospodárstvo máme slušné platy. Mesačný priemer je 1 150 eur, a to aj zásluhou špičkového chovu dojníc.

V Kočíne bol na výstave aj Ján Belica, bývalý zootechnik Sematu Trnava. Tým, že v jeho materskej firme predali kravy, prišiel o prácu nielen on, ale aj ošetrovatelia. Ak sa dnes na Slovensku predáva zahraničné mlieko a mliečne výrobky, predáva sa s ňou práca českých či poľských alebo nemeckých farmárov. A naši špičkoví odborníci, medzi ktorých patrí aj 46-ročný Belica, muž v najlepších rokoch, sú odrazu v ofsajde.

Ak stojíme pred pultom s potravinami, myslime na svojich priateľov a známych, ktorí pracujú v poľnohospodárstve a potravinárstve. Ak si kúpime slovenské potraviny, nemusia skončiť na úrade práce.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #mlieko