To však neznamená, že sa nechystajú zmeny. Odzvonilo akciovému mlieku. Na jar a v lete sa mlieko predávalo lacnejšie ako minerálna voda, a to od 27 centov za liter. Teraz je cena už dvojnásobná. Onedlho zdražie aj maslo.
Regály plné potravín navodzujú takmer idylu. Mnohé z výrobkov sú označené slovenskými vlajočkami, čo vyvoláva dojem, že kampane mobilizujúce domácu výrobu prinášajú efekt. V skutočnosti je však všetko komplikovanejšie a domáca produkcia má čo robiť, aby obhájila aspoň lanské pozície. Alarmujúci je vývoj obchodnej bilancie: za prvý polrok sa blíži k mínus 700 miliónom eurám. Prečo je to tak, vysvetľuje pozornejšia prehliadka pultov.
Jablká uprostred sezóny stoja od 1,19 do 1,29 eura, takmer všetky sú z Maďarska alebo Poľska, len tu a tam sa nájdu slovenské. V akcii stoja niektoré z jabĺk o 50 centov menej, ale sú otlčené. Jednoducho, čosi za čosi, to v obchode vždy platilo. Vysoká cena jabĺk uprostred oberačiek má svoju príčinu: na Slovensku zmrzlo 50 percent produkcie. Akosi však necítiť, že v Poľsku a západnej Európe je nadúroda.
Ani zemiaky, dlho považované za druhý slovenský chlieb, nie sú práve najlacnejšie. Kilogram voľne predávaných vyjde na 65 centov, a to v akcii klesla ich cena o celú jednu štvrtinu. Paprika, nie slovenská, ale grécka, je za 1,39 eura, český cukor kilogram za 75 centov. Už len tento výpočet hovorí o tom, kde sa tvoria prebytky a spolu s nimi ceny potravín na pultoch – nie na Slovensku, ale za jeho hranicami.
Prakticky niet potraviny, na ktorú by sa to nevzťahovalo viac ako na bravčové mäso. Doma sa vyrobí okolo 40 percent z celkovej slovenskej spotreby, ale v skutočnosti si slovenskí spotrebitelia kúpia len 20 percent domáceho bravčového mäsa. V reťazcoch predávajú nemecké, belgické, španielske.
„Celá polovica jatočných ošípaných sa vyváža na zahraničné bitúnky,“ vysvetľuje paradox nízkej domácej ponuky predseda Zväzu chovateľov ošípaných Andrej Imrich. Dodáva, že kto chce slovenské, mal by chodiť do menších predajní, ktoré zásobujú slovenské bitúnky.
Prečítajte si komentár Jozefa Sedláka Potravinová džungľa.
Cenu mäsa držia Nemci
V druhej polovici jesene bravčové mäso obyčajne dražie. V Európe síce ceny poskočili, pretože nemecké, dánske a holandské farmy znížili stavy zvierat, ale na kľúčovom nemeckom trhu, podľa ktorého sa tvoria aj slovenské ceny, nedávno opäť zlacňovali. Aj preto stojí kilogram bravčového stehna na pultoch menej ako 3,70 eura a karé bez kosti je za 4,99 eura.
Slovensko po tretí raz za sebou zobralo mimoriadne dobrú úrodu obilia a čaká sa tiež rekordný zber kukurice. To, samozrejme, tlačí na ceny a vysvetľuje napríklad aj zlacnenie kurčiat – nie trvalé, ale akciové. Bohatú žatvu mali aj v Rusku, čo vyústilo do uvoľnenia ruského vývozu. Putin zrušil vývozné clá. Reakciou na to boli hneď správy, že ruské obilie sa postará o zlacnenie slovenských pekárskych výrobkov.
Slovenskí pekári však uviedli, že tieto informácie môžu byť zavádzajúce. Jednak preto, že ruský export smeruje najmä do Ázie a Afriky, a jednak tona ruskej pšenice vychádza na 176 eur, kým slovenskej na 135 eur. Kto dlhodobo pozorne sleduje ceny chleba a rožkov, vie, že už niekoľko rokov sa cena kilogramového konzumného chleba pohybuje na úrovni okolo 80 centov a rožok stojí 6 centov. Táto cena sa nehýbe bezmála desať rokov, ale medzitým cena pšenice bola aj o sto eur za tonu vyššia ako dnes.
Pekári ústami predsedu svojej únie Slavomíra Moravčíka tvrdia, že „keby aj došlo k náhlemu desaťpercentnému poklesu cien múky, potom by náklady na kilogramový bochník klesli približne o jeden cent, a to preto, lebo múka tvorí len jednu pätinu z nákladov na výrobu chlebíka“. Nebude to teda s veľkou pravdepodobnosťou chlieb, ktorý bude túto jeseň miešať potravinové karty.
Akciové mlieko je minulosťou
Zato sa komplikuje situácia vo výrobe a v spracovaní mlieka. V Európe aj na Slovensku síce dochádza po mliečnej kríze k pozvoľnému oživeniu farmárskych cien, ale slovenským mliekarňam začína chýbať mlieko. V auguste farmy predali mliekarňam o sedem percent mlieka menej ako v marci.
„Spotrebitelia môžu zabudnúť na to, že si kúpia liter najpredávanejšieho 1,5 percentného mlieka za 27 či 29 centov. Tieto akcie sú minulosťou,“ povedal prezident Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár. Upozornil na to, že v Nemecku už reťazce platia tamojším mliekarňam za konzumné mlieko 45 centov za liter, kým na Slovensku o desať centov menej. Inak liter polotučného mlieka sa predáva v slovenských obchodoch v rozmedzí od 55 do 66 centov.
Podľa Voskára ani prudké zníženie cien mlieka neprispelo k zvýšeniu jeho spotreby. Spotrebiteľ ho kupuje približne v rovnakom množstve, či je mlieko v akcii, alebo mimo nej. Výsledkom cenovej hojdačky je však úpadok výroby mlieka na Slovensku, keď krajina pod Tatrami zaznamenala spomedzi všetkých krajín EÚ najväčší pokles vo výrobe mlieka.
Voskár poukazuje na to, že to bol obchod, ktorý najviac profitoval z mliečnej krízy. „Na jar mliekarne predávali obchodníkom maslo po 2,20 eura za kilogram, teraz, keď surového mlieka niet, reťazce platia za kilogram masla už štyri eurá a pri tejto cene aj kupujú, lebo prebytky masla sú minulosťou.“ Pravda, na pultoch sa ešte ceny masla výraznejšie nezmenili.
Viac svetla do marží v potravinovom reťazci by mala vniesť nová vyhláška. Ak bude schválená, potom by mali odkryť svoje karty nielen výrobcovia a spracovatelia, ale aj obchodníci. Tí by mali uvádzať, koľko a za koľko nakúpili potravín zo Slovenska a koľko z dovozu. Z toho by sa dali podľa Voskára vyrátať primerané či neprimerané profity toho-ktorého účastníka v potravinovom reťazci.