Zároveň novela umožní navyšovať príjmy nad úroveň aktuálnych daňových prognóz s tým, že ak tieto nadpríjmy potvrdí niektorá z nasledujúcich prognóz, budú sa môcť využiť. Ak návrh podpíše prezident, návrh rozpočtu už nebude musieť prejsť ani medzirezortným pripomienkovým konaním.
Opozičné pozmeňujúce návrhy, ktoré smerovali najmä k stanoveniu termínu zverejnenia návrhu rozpočtu aspoň na 15. septembra od poslancov Eugena Jurzycu z SaS či Miroslava Beblavého, pri hlasovaní neprešli. Rovnako neuspel ani poslanec za SaS Ondrej Dostál, ktorý žiadal z novely vypustiť časť, ktorou sa ruší povinnosť predložiť návrh rozpočtu do medzirezortného pripomienkového konania. Minister financií Peter Kažimír však avizoval, že žiadne pozmeňujúce návrhy akceptovať nebude. Uviedol, že je pripravený sa k téme vrátiť a prediskutovať ju v budúcom roku. Pripúšťa aj debatu o technickej lehote, kedy by sa rozpočet mal zverejniť, dodal však, že toto načasovanie je komplikované aj kvôli povinnostiam voči Európskej únii, aj kvôli národnej legislatíve, ale aj kvôli aktualizácii používaných prognóz.
Podľa novely sa tiež upravuje navyšovanie príjmov rozpočtu verejnej správy napríklad počas jeho prerokúvania v parlamente a následné využívanie týchto dodatočných rozpočtových prostriedkov. V novele rezort financií okrem iného podmieňuje využitie dodatočných príjmov v rozpočte, s ktorými pôvodne daňová prognóza nepočítala, až ich potvrdením v niektorej z ďalších prognóz počas bežného roka. V praxi by to znamenalo, že ak by aj poslanci navýšili príjmy rozpočtu, táto suma by sa mohla využiť iba v prípade, ak by analytici ministerstva financií potvrdili, že príjmy z daní a odvodov budú skutočne vyššie, ako sa pôvodne očakávalo. Spomínaný postup kritizovala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), podľa ktorej sa tým znižuje transparentnosť v rozpočtovom procese a v rozprave aj poslanec Beblavý, podľa ktorého toto opatrenie umožní do rozpočtu písať „hausnumerá“.
Podobnou úpravou pritom prešiel v parlamente aj rozpočet na tento rok, keď poslanci pozmeňujúcimi návrhmi navýšili príjmy aj výdavky rozpočtu zhodne o 250 mil. eur. Na strane príjmov sa navýšil očakávaný výber dane z pridanej hodnoty o 200 mil. eur a spotrebných daní o 50 mil. eur. Odôvodnené to bolo predpokladaným lepším výberom týchto daní oproti pôvodnému návrhu rozpočtu. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy však potvrdenie, že príjmy budú skutočne vyššie, ako sa očakávalo, nevyžadoval. Takýto postup poslancov v parlamente vtedy kritizovala aj rozpočtová rada, podľa ktorej zvýšenie daňových a odvodových príjmov bez schválenia daňovým výborom znižuje transparentnosť procesu schvaľovania rozpočtu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tiež tvrdila, že dodatočné navyšovanie príjmov a výdavkov môže vytvárať aj priestor pre obchádzanie tých fiškálnych pravidiel, ktoré obmedzujú nárast výdavkov rozpočtu.
Súčasťou novely zákona sú aj zmeny vo vykazovaní rozpočtových údajov v rozpočte a v skutočnosti pri rozpočtových organizáciách. Po novom by súčasťou rozpočtu mali byť všetky príjmy a výdavky, s ktorými rozpočtová organizácia hospodári, vrátane prostriedkov prijatých od iných subjektov. Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 1. januára 2017, okrem zmien, ktoré súvisia so spôsobom rozpočtovania príjmov a výdavkov rozpočtových subjektov. Tie by mali nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2018. "Posunom účinnosti sa zabezpečí dostatočný časový priestor na to, aby dotknuté subjekty mohli zostaviť rozpočet na roky 2018–2020 v súlade s navrhovanou novelou,“ píše sa v návrhu novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.