Súd sa vyjadril k dvom oblastiam. V prvej šlo o odpájanie od centrálnych zdrojov tepla a budovanie domových kotolní, kde verdikt znie, že odpájanie sa nezjednoduší. Podstatné pre ceny tepla je však druhé rozhodnutie. Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľov a rozhodol, že za obmedzenie vlastníckych práv strpením výstavby tepelných rozvodov vlastníkovi patrí nie jednorazová, ale viacnásobná náhrada škody.
Znamená to, že veľké teplárne budú musieť odškodňovať majiteľov tých pozemkov, cez ktoré idú rozvody tepla. Na základe verdiktu Ústavného súdu bude musieť ministerstvo hospodárstva zmeniť legislatívu. Teplári následne zvýšené náklady zrejme premietnu do cien tepla. Aj regulačný úrad už pripustil, že ceny tepla sa v dôsledku rozhodnutia Ústavného súdu môžu zdvihnúť. Podľa zástupcov výrobcov tepla súd zvýhodnil malú skupinu ľudí, a to vlastníkov pozemkov, ktorí zarobia na úkor mnohých odberateľov tepla. Predkladatelia návrhu z radov opozície naopak tvrdia, že len narovnávajú ohnutý zákon, ktorý z mnohých urobil rukojemníkov producentov tepla.
Regulačný úrad: Ceny vzrastú
Jozef Holjenčík, šéf Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), povedal, že ak budú vlastníci pozemkov, na ktorých stojí, respektíve ktorými prechádza potrubie, požadovať náhradu za využívanie tohto pozemku, vznikne dodávateľovi tepla oprávnený náklad: „A ten môže spôsobiť navýšenie ceny." V tejto chvíli sa pritom podľa neho vôbec nedá odhadnúť výška rastu cien za teplo. „Bez písomného nálezu Ústavného súdu je ťažko riešiť detaily, ale v podstate je to vec dokazovania – ide o to, kto bude musieť dokazovať a akým spôsobom, či vedenie prechádza alebo neprechádza jeho majetkom, alebo či tam už v minulosti vecné bremeno zriadené nebolo," dodal Holjenčík. Na citlivú otázku cien jeden z navrhovateľov, poslanec Jozef Viskupič (OĽaNO), reagoval takto: „Keďže teplárne neodkryjú, čo všetko vám účtujú v cene tepla, nedá sa presne povedať ani to, či toto nové ustanovenie zákona prinesie navýšenie cien. Netreba však zabúdať, že zákon, ktorý posilnil postavenie teplární, aktuálne kvôli podozreniam rieši Národná kriminálna agentúra." Opozícia poukázala na to, že bývalý šéf SDSS Jaroslav Volf zobral 10-tisíc eur od teplárov. Volf namietal, že to bolo za analýzy, ktoré robil.
Stanislav Janiš pôsobil tiež v politike a to v SDKÚ a teraz pracuje pre Slovenský zväz výrobcov tepla. Podľa neho sa nález súdu netýka len teplárov: „Periodické platby za využívané pozemky zvýhodnia podľa nás malú skupinu ľudí – vlastníkov, ale keďže prenájom je oprávnený náklad, predpokladáme, že ho výrobcovia premietnu do konečnej ceny tepla." Tiež upozornil na fakt, že jednotlivé časti o vecnom bremene, ktoré súd vyhlásil za protiústavné, zákonodarca prevzal zo zákona o energetike. Nepriamo tým môžu byť zasiahnuté aj iné firmy podnikajúce v sieťových odvetviach, a to aj plynárne či elektrárne, ale aj vodárne a kanalizácie či telekomunikácie.
Potrubie ako vecné bremeno
Holjenčík z ÚRSO pritom tvrdí, že bez písomného nálezu ÚS nie je možné v tejto chvíli povedať, na čo všetko bude mať ostatný nález dosah a čo všetko ovplyvní. Ústavný právnik Peter Kresák tvrdí, že nevidí problém v zriaďovaní vecného bremena, jednorazová odmena či časovo obmedzené uplatnenie nároku na odplatu vlastníckych práv však problémom určite je: „Ústava hovorí, že pozbaviť alebo obmedziť vlastnícke právo je možné len na základe zákona, v nevyhnutnej miere, ale za primeranú odmenu. Táto je dnes definovaná ako trhová cena, pričom tá jednorazová platba nikdy trhovou cenou nebola a ľudia boli v minulosti na základe tohto zákona vždy ukrátení o svoj majetok."
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Existujú však podľa neho aj iné než právne riešenia, napr. postavenie stožiaru na pozemku, ktorý zaberie časť ornej pôdy, sa dá nahradiť zakopaním káblov do zeme. „Vtedy sa napríklad dá pôda ďalej používať. Upozorňovali sme na tento problém vecného bremena už pri rozvodoch elektrických sietí. Predpokladám, že z tohto istého dôvodu sa napadne aj ten druhý zákon. Viem o prípadoch, kedy došlo k zriadeniu vecného bremena a majiteľ už nemohol ďalej vôbec využívať svoj pozemok. Asi 2 roky pozadu sme to pokladali skutočne za ústavný problém, podávali sme však viacero návrhov a tento sme nestihli podať," dodal Kresák, ktorý je poslancom za Most-Híd a v minulosti robil aj pre kanceláriu ombudsmanky SR.
Poslanec Viskupič uviedol, že rozhodnutie súdu pokladá za prelomové z viacerých dôvodov: „Podľa nálezu ÚS je zákon o tepelnej energetike protiústavný a teplári nemôžu používať majetok iných ľudí na svoje podnikanie. Až 37 % domácností je majiteľom priestorov v obytných domoch, kde výrobcovia tepla svojimi rúrami zaberajú priestory a de facto tu bezodplatne podnikajú, majitelia pritom doteraz za zneužívanie svojho majetku nedostali ani cent."
Mať pozemky je vraj ekonomická samovražda
Ako sa pre Pravdu vyjadrila vedúca Organizačného útvaru firmy Žilinská teplárenská, Alexandra Hrnková, ich firma nepredpokladá vážne následky na podnikateľskú činnosť spoločnosti kvôli nálezu ÚS, aj keď potenciálne zvýšenie nákladov pripúšťa: „Väčšina našej infraštruktúry sa nachádza na pozemkoch tretích strán. Treba však uviesť, že väčšina zariadení slúžiacich na rozvod tepla bola zriaďovaná za účinnosti predchádzajúcich právnych predpisov, ešte pred rokom 1989." Ako dodala Hrnková, k novozriadeným rozvodom rieši firma príslušné práva dohodou, v tejto chvíli však nedokáže odhadnúť výšku nákladov v dôsledku periodických platieb: „Nevieme sa vyjadriť aj vzhľadom na vyššie uvedené. Závisí od konečnej úpravy príslušných právnych predpisov a od toho, či sa táto bude vzťahovať aj na zariadenia zriadené za účinnosti predchádzajúcich právnych predpisov."
Predseda predstavenstva, spoločnosti Tepláreň Košice, Ladislav Koch vidí nález súdu ako potenciálny zdroj rastu ceny pre všetky sieťové odvetvia: „Tento nález sa netýka len nás, ale aj elektriny, vody či plynu, keďže vlastniť všetky pozemky by bola ekonomická samovražda." Podľa neho je aktuálny zákon nastavený dobre, keďže odvetvie muselo v minulosti splniť špecifické požiadavky EÚ. „Do 1. 1. 2016 sme okrem iného ako veľkovýrobca museli znížiť emisie a investovať aj vlastné zdroje do nových technológií. Netreba zabúdať, že každým jedným pripojením sa sústava stáva ekonomickejšou a efektívnejšou a, samozrejme, ohľaduplnejšou pre životné prostredie, pričom pri odpojení je to presne naopak," dodal Koch.