Utorňajšia schôdzka, ktorá mala pôvodne potvrdiť, že únia dohodu podpíše, teraz podľa všetkého vec len posunie na koniec týždňa, kedy sa koná únijný summit. Situáciu totiž skomplikoval odmietavý postoj jedného z belgických regionálnych parlamentov.
O dohode CETA, ktorá odstraňuje prekážky vo vzájomnom obchode, sa medzi EÚ a Kanadou vyjednavalo viac ako šesť rokov. Podpísaná by mala byť 27. októbra na summite EÚ-Kanada. Situáciu ale v piatok skomplikoval parlament frankofónneho Valónskeho regiónu, ktorý odmietol dať belgickej vláde zelenú na podpis.
Ministri pre zahraničný obchod mali v utorok v Luxembursku podpis definitívne schváliť. Pred budovou dopoludnia protestovalo proti uzavretiu zmluvy niekoľko desiatok ľudí.
Nakoniec to ale vyzerá, že vec nechajú na rozhodnutie svojich vládnych šéfov, ktorí sa vo štvrtok zídu do Bruselu na únijnom summit. Tento vývoj v utorok pri príchode spomenul belgický minister Didier Reynders.
„Nemyslím si, že by tá dohoda mohla stroskotať,“ komentoval vývoj nemecký minister hospodárstva Siegmar Gabriel. Ak sa vec nevyrieši v utorok, je podľa neho stále ešte určitý čas.
Podľa Malmströmovej komisia teraz ďalej intenzívne rokuje „s niektorými krajinami a ich časťami“ tak, aby dokázala včas ich obavy rozptýliť. Nástrojom na to by mala byť „vysvetľujúca deklarácia“.
Problémy s CETA malo tiež Rakúsko, zatiaľ čo Nemecko mohlo súhlasiť až po rozhodnutí svojho ústavného súdu, ktorý odmietol podané sťažnosti.
Podľa slovenského ministra hospodárstva Petra Žigu je dnešok pre obchodnú politiku únie kľúčovým momentom. „CETA je moderná a vyvážená dohoda, a po dnešku dúfam v pozitívny výsledok,“ poznamenal Žiga. Pripomenul, že Belgicko je krajina, ktorá od začiatku budovala Európsku úniu, a zároveň štát s tradične blízkymi väzbami na Kanadu. Terajšiu pozíciu Belgicka preto slovenský minister chápe len ťažko.
Podľa Malmströmovej je jasné, že summit EÚ-Kanada sa neuskutoční, ak únia nebude schopná dohodu podpísať. „Chápem frustráciu kanadskej strany,“ poznamenala s tým, že Kanaďania boli pri vyjednávaní veľmi trpezlivý partner.
Prípravy dohody s Kanadou sprevádzali početné protesty v mnohých európskych miest. Odporcovia projektu okrem iného tvrdia, že dohoda poskytne väčšiu silu nadnárodným spoločnostiam a povedie k zhoršeniu potravinárskych, ekologických i pracovných noriem. Podľa zástancov dohody podporí hospodársky rast aj tvorbu pracovných miest, umožňuje napríklad veľmi široký prístup európskych firiem k najrôznejším tendrom v Kanade, vrátane tých na regionálnej a miestnej úrovni.
Ešte ostrejšie spory ale vyvoláva plánovaná dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA, takzvané Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP).