V stredu o jednotlivých zmenách zákonov, ktoré sú súčasťou budúcoročného rozpočtu verejnej správy z dielne trojkoalície Smer-SD, SNS a Most-Híd, rokovali aj poslanci v parlamente. Prijali nateraz zmeny v obmedzovaní nerestí, ktoré zahŕňajú zvyšovanie dane na cigarety a poslanci sa zaoberali aj obmedzením gamblingu.
Patologickí hráči si už nezahrajú
Po viac ako dvadsiatich rokoch má skončiť kŕmenie automatov sociálnymi dávkami. Novela zákona o hazardných hrách sprísňuje podmienky pri prevádzke hazardných hier a ochranu ľudí v tejto oblasti. Dôležitou zmenou je podľa rezortu financií najmä fakt, že poberatelia dávok v hmotnej núdzi by sa už do herní dostať nemali.
Vstup do herní bude zakázaný aj maloletým až do dovŕšenia 18. roku života. Má sa takisto znížiť počet miest, na ktorých sa hazardné hry prevádzkujú. Od roku 2019 by tak mali automaty a gambling zmiznúť napríklad z krčiem. Novela totiž presúva hazardné hry do herní a zvyšuje minimálny počet hracích zariadení pripadajúcich na jednu herňu zo súčasných päť na 12 kusov.
Štát chce aj prísnejšie kontrolovať dodržiavanie novely zákona, ktorá vstúpi do platnosti už v januári. Kontrolu hazardu má na starosti Finančná správa. Po novom, ak hráč žijúci zo sociálnych dávok odmietne opustiť herňu, musí zamestnanec zavolať na neho políciu. Za prípadné porušenie zákona hrozia herniam mastné pokuty, ktoré sa môžu vyšplhať až do výšky pol milióna eur a odobratie licencie.
Budú drahšie cigarety
Od budúceho roka budú mať Slováci drahšie cigarety, rozhodli včera poslanci. Vláda zvyšuje daň z tabakových výrobkov. Krabička 20-kusových cigariet sa predraží o 10 až 20 centov. V priemere sa tak cena dostane pri prémiových značkách k úrovni štyroch eur.
Slovenský rezort financií chce zvýšením dane z tabakových výrobkov dostať do rozpočtu v nasledujúcich dvoch rokoch dodatočné príjmy vo výške 32 miliónov eur ročne, a v rokoch 2019 až 2020 ďalších 68 miliónov ročne. V roku 2015 spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov prispela do štátneho rozpočtu sumou presahujúcou 660 miliónov eur, čo predstavuje takmer 3 percentá všetkých daňovo-odvodových príjmov verejnej správy.
"Spotrebitelia na Slovensku reagujú na vývoj cien cigariet len mierne. To umožňuje obchodníkom zvyšovať ich ceny aj nad rámec zmien daní uvalených na cigarety. Takéto správanie viedlo v posledných rokoch k poklesu podielu daní na celkovej cene cigariet. Pre stabilizáciu podielu dane na koncovej cene Inštitút finančnej politiky odporúča zvážiť zmenu pravidiel zdaňovania cigariet. Automatické zvyšovanie sadzieb alebo ich pravidelná úprava podľa vhodne zvoleného kritéria je schodné riešenie.
Za účelom poistenia budúcich príjmov je potrebné zvážiť aj úpravu minimálnej sadzby dane tak, aby pokrývala viac produktov. Tým sa predíde potenciálne nižším daňovým príjmom z dôvodu rastúceho rizika konkurenčného cenového boja v kategórii lacnejších cigariet," uvádza Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií vo svojej analýze.
Rezort financií chce aj v budúcnosti práve cigarety ešte viac zdaňovať, čím bude rásť ich cena. Súčasne ju budú zdvíhať aj samotní výrobcovia. "Historická skúsenosť ukazuje, že trh akékoľvek zvýšenie sadzieb dane od zavedenia eura na Slovensku zaokrúhlil na najbližšie celé desiatky eurocentov, či už nahor, alebo v niekoľkých prípadoch aj nadol.
Tento fakt len podčiarkuje, že až 99,8 percenta balení cigariet má spotrebiteľskú cenu zaokrúhlenú na 10 centov," zhodnotil IFP. Stále podľa analytikov platí, že na slovenskom trhu je dominantný segment lacnejších cigariet. Cena väčšiny cigariet je tak pod úrovňou priemernej ceny a ešte vyšší je podiel celkovej spotreby cigariet s cenou pod úrovňou priemernej ceny.
Ľudia v snahe ušetriť nielenže vyhľadajú lacnejšie značky cigariet, ale aj balený tabak a taktiež kupujú alternatívne tabakové výrobky, ktoré nepodliehajú spotrebnej dani. Spotrebitelia sa takisto čiastočne vyhýbajú plateniu zvýšenej sadzby dane na cigarety predzásobením sa ešte predtým, ako príde novela upravujúca výšku spotrebnej dane na tabakové výrobky do platnosti.
Banky budú aj naďalej zdaňované
Poslanci parlamentu v stredu schválili aj novelu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. K schváleniu prispeli aj hlasy opozície. Sadzba osobitného odvodu bánk v rokoch 2017 až 2020 bude naďalej na súčasnej úrovni koeficientu 0,2 percenta zo základu pre výpočet odvodu. Od roku 2021 už návrh počíta s nulovou sadzbou odvodu.
Banky na Slovensku v súčasnosti platia na riešenie prípadných kríz v budúcnosti dva príspevky. Jeden ako tzv. bankový odvod, ktorý zvyšuje príjmy rozpočtu, a druhý ako príspevok do Národného rezolučného fondu, ktorý vychádza z európskych pravidiel a je približne 4-krát nižší ako bankový odvod. Osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií, resp. bánk a pobočiek zahraničných bánk sa zaviedol od roku 2012.
„Návrhom zákona sa ustanovuje trvalá sadzba odvodu na úrovni 0,2 percenta (rovnaká pre všetky typy bánk a platná na celý základ odvodu) ročne na roky 2017 až 2020. Náklady bankového sektora stúpnu z tohto titulu v priemere ročne o cca 51 miliónov eur. Od roku 2021 sa ustanovuje nulová sadzba odvodu,“ uviedol rezort financií v dôvodovej správe k zákonu.