Jedno z desiatich top rizík, naopak, padne, ak ho porazí demokratická súperka Hillary Clintonová, ktorá je zárukou stabilných rozhodnutí. Analytici dvíhajú varovný prst aj nad Čínou, ktorá možno už nie je svetovým ekonomickým motorom. Veľké obavy vyvoláva aj situácia na Ukrajine, v Sýrii, nárast terorizmu, ale aj snahy extrémistov a populistov položiť EÚ či aspoň vylúčiť Grécko z eurozóny. Rozbuškou krízy môže byť aj brexit, nestabilita mien, hrozba vojny v Juhočínskom mori či ropný šok prameniaci z príliš nízkych cien.
Trump v prípade zvolenia za prezidenta sľúbil, že USA skončia s úlohou svetového policajta. Ak sa tak stane, mocenské karty vo svete budú rozdané nanovo. Z novej situácie môžu najviac profitovať veľké a silné štáty. Malé krajiny sa opäť môžu stať len ich satelitmi, a to môže vyústiť aj do otvoreného konfliktu. Vzniknutý chaos v prípade vypuknutia vojny môže spôsobiť väčšie škody ako finančná, hospodárska aj banková kríza v roku 2008. Aj v prípade udržania mieru všetkým štátom rapídne vzrastú výdavky na obranu.
Donald Trump v prvej televíznej diskusii s demokratickou protikandidátkou na prezidentku Hillary Clintonovou otvorene tento týždeň spochybnil záväzok Spojených štátov amerických brániť jednotlivých členov Severoatlantickej aliancie NATO. „Buď sa naši spojenci budú viac podieľať na spoločnej obrane, alebo nám za ňu budú platiť,“ povedal Trump. Ani Slovensko ako člen NATO dlhodobo neplní záväzok v podobe financovania armády sumou zodpovedajúcou minimálne 2 percentám hrubého domáceho produktu (HDP). V budúcom roku plánuje domáca vláda minúť na armádu 1,19 percenta HDP, čo je suma viac ako 998 miliónov eur.
Trump zastáva myšlienku, že Spojené štáty americké sa majú starať samy o seba, čo je pre Európu obrovské bezpečnostné riziko. „Európa totiž po bratislavskom summite opäť rezignovala na vlastnú armádu a stále je odkázaná hlavne na ochranu od Spojených štátov amerických,“ vysvetlil Ivo Samson, analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Prípadný vojenský konflikt by bol katastrofou pre každú ekonomiku. Problémy s ňou má aj východný sused Slovenska, Ukrajina. Tam proruskí separatisti obsadili na nerastné suroviny bohatú Doneckú a Luhanskú oblasť východnej Ukrajiny. „Ak by naozaj USA prestali brániť členov NATO, došlo by v Európe k novému rozdaniu silových kariet. Zároveň všetky európske štáty by museli dávať na obranu oveľa viac peňazí ako dnes,“ komentoval analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba. V prípade víťazstva demokratickej kandidátky Hillary Clintonovej sa očakáva pokračovanie v súčasnom kurze zahraničnej politiky USA. „Chcem všetkých našich spojencov ubezpečiť, že Spojené štáty si vždy budú stáť za svojimi záväzkami a v prípade potreby im prídu na pomoc,“ uviedla Clintonová v televíznej diskusii s Trumpom.
Hrozba hýbania s úrokmi
Zo Spojených štátov amerických môže prísť aj ďalšia ekonomická kríza rovnako ako v roku 2008. Spôsobiť ju môže americká centrálna banka FED príliš rýchlym, ale aj pomalým zdvíhaním základných úrokových sadzieb. V prípade rýchleho zdvíhania môže prísť k odlevu kapitálu z rozvíjajúcich sa ekonomík a v Spojených štátoch amerických môžu mať ľudia opäť problém splácať hypotéky. V roku 2008 príliš veľa Američanov nezvládlo prudké zdvihnutie úrokových sadzieb a následné nesplácanie hypoték vyústilo do krachu banky Lehman Brothers. Cenné papiere zložené z amerických hypoték nakupoval celý svet, a na kolenách sa v tom čase ocitli aj islandské banky. Aj na Slovensku sa v dôsledku toho zdvihla nezamestnanosť zo 7,36 percenta na 14,8 percenta. Taký prudký nárast nastal od augusta 2008 do januára 2013. Ani súčasný ekonomický rast nedokázal počet ľudí bez práce dostať na predkrízové úrovne, pričom aktuálna nezamestnanosť dosiahla v auguste 2016 úroveň 9,43 percenta.
Na druhej strane, ponechanie úrokových sadzieb na nízkych úrovniach prispieva k rastu cien akcií. Napríklad americký index S&P500 odrážajúci hodnotu 500 amerických firiem dosiahol najvyššiu historickú úroveň v auguste 2016. „Index stúpa aj napriek tomu, že analytici zhoršili prognózy amerických korporácií už šiesty kvartál v rade za sebou a v treťom kvartáli sa očakáva pokles tržieb o 0,6 percenta,“ povedal John Hardy, hlavný menový stratég Saxo Bank. Nízke úrokové sadzby tak dokážu potlačiť nahor ceny akcií aj pri zlých ekonomických výsledkoch firiem. „Centrálne banky rozohrali veľmi nebezpečnú hru, keď dovolili aktívam rásť vyššie a vyššie, aj napriek tomu, že ekonomické fundamenty a čísla tento rast nepodporujú. Nasledovať musí nevyhnutná korekcia trhov, čo ešte viac nahlodá dôveru investorov a zničí bohatstvo bez ohľadu na to, že to je len na papieri,“ dodal Hardy.
Najväčšie svetové ekonomické riziká roku 2016
- Čínska ekonomika zažije tvrdé pristátie.
- Ruská intervencia na Ukrajine a v Sýrii vyvolá studenú vojnu.
- Nestabilita národných mien rozvíjajúcich sa trhov oproti doláru spôsobí firemnú dlhovú krízu.
- Hrozby externých a interných tlakov môžu zlomiť EÚ väzy.
- Grexit, vystúpenie Grécka z eurozóny, a následný rozpad spoločného európskeho bloku.
- Donald Trump vyhrá americké prezidentské voľby.
- Nárast džihádistickej teroristickej skupiny, ktorá destabilizuje globálnu ekonomiku.
- Veľká Británia zahlasovala v júni tohto roka za vystúpenie krajiny z EÚ.
- Čínska expanzia vyvolá „konflikt zbraní“ v Juhočínskom mori.
- Aktuálne pozastavenie investícií v ropnom priemysle vyvolá ropné šoky v budúcnosti.
Zdroj: Štúdia britskej výskumnej organizácie Economist Intelligence Unit (EIU)
Riziková Deutsche Bank a Čína
Na európskom kontinente má najväčšie problémy jedna z najdôležitejších bánk vo svete, nemecká banka Deutsche Bank, ktorej prípadný koniec by spustil lavínu krachov finančných domov v Španielsku, Taliansku či Grécku. Deutsche bank má dlhodobé problémy. Pre obchodovanie s problémovými hypotékami dokonca hrozí finančnému domu v USA pokuta 14 miliárd eur. Akcie banky koncom septembra po prvýkrát v histórií klesli pod hranicu 10 eur za jednu akciu. V roku 2007 sa pritom jedna akcia najväčšej nemeckej banky predávala aj za 147 eur. Deutsche Bank momentálne škodia aj nízke úroky Európskej centrálnej banky (ECB). Bezpečné nemecké dlhopisy sa totiž predávajú za mínusové výnosy a banky majú problém dosahovať zisk bezpečným investovaním. Navyše v prípade krachu musia straty platiť akcionári banky. To spôsobuje, že finančný dom naposledy opustili veľké hedžové fondy. Dlhodobo sa v problémoch zmietajú aj talianske banky, ktorým ich dlžníci nevedia splatiť úvery v objeme 400 miliárd eur. Na ilustráciu, len jedna desatina z tejto obrovskej sumy stačí na vyrovnanie celého dlhu Slovenska.
Svet nateraz pred návratom finančnej krízy chráni rozbehnuté tlačenie peňazí. To momentálne prebieha v Európe, vo Veľkej Británii a v Japonsku. Len ECB každý mesiac do ekonomík 19 štátov eurozóny natlačí 80 miliárd eur. Práve tlačenie peňazí a s tým súvisiace nízke úroky na dlhopisoch ubližujú Deutsche Bank. V praxi si totiž za záporný úrok dokážu požičiavať aj súkromné firmy. Ako prvé to dokázali nemecké železnice. Nízke úroky síce prinášajú lacné hypotéky aj ľuďom žijúcim na Slovensku, na druhej strane robia neatraktívnym sporenie a problémom sú aj pre dôchodkové fondy.
Podľa štúdie britskej výskumnej organizácie Economist Intelligence Unit (EIU) obavy na svetových finančných trhoch vyvoláva aj Čína, a to už od minulého roka. V prípade spomalenia rastu čínskej ekonomiky o jeden percentuálny bod príde slovenská ekonomika približne o 0,25 až 0,3 percentuálneho bodu zo svojho rastu. Čínska ekonomika, ktorá je druhou najväčšou na svete, vlani vykázala rast o 6,9 percenta, čo bolo najpomalšie tempo za posledných 25 rokov. Spomaľovanie čínskej ekonomiky bude podľa štúdie pokračovať aj v ďalších rokoch. Na rok 2021 predpokladá fond tempo expanzie okolo 5,8 percenta.
Slovenska sa prepad čínskej ekonomiky dotkne v tomto prípade nepriamo. Pokles tamojšej ekonomiky ovplyvňuje slovenských výrobcov a vývozcov, keďže väčšina ich produktov sa dostáva cez Nemecko práve do Číny. Tá je pre Nemecko druhým najväčším obchodným partnerom mimo únie, prvé sú Spojené štáty americké. Nemecko je zase pre Čínu najväčším obchodným partnerom a technologickým exportérom v Európe a je druhou krajinou po Veľkej Británii, kde Peking najviac investuje.
Británia pri brexite pritvrdzuje
Nad úniou teraz visí aj jeden z kľúčových otáznikov budúceho fungovania európskeho spoločenstva. Briti si totiž v júni tohto roka v referende tesnou väčšinou zvolili odchod krajiny z EÚ, pričom nová britská premiérka Theresa Mayová chce spustiť dva roky trvajúce rokovania o tzv. brexite do konca marca tohto roka. Nateraz nie je isté, ako budú Briti so zvyškom únie v budúcnosti spolupracovať, čo vyvoláva na trhoch značnú neistotu. Národná banka Slovenska napríklad odhaduje, že vplyvom brexitu sa na Slovensku vytvorí o 5,3 tisíca pracovných miest menej do roku 2020. Ešte dôležitejšie je však nastavenie voľného pohybu osôb. Briti totiž chcú do budúcnosti značne okresať počet migrantov prichádzajúcich do krajiny. Len v súčasnosti tam pracuje takmer 100-tisíc Slovákov. Ak by Briti radikálne zakročili proti prisťahovalcom, Brusel varuje, že krajine obmedzí prístup na 500-miliónový jednotný európsky trh. To by pocítili jednak britskí, ale aj európski producenti. Britská vláda nateraz vyhlasuje, že by si chcela uchovať plnú kontrolu nad svojimi hranicami a diktovať si svoje vlastné zákony bez ohľadu na to, čo si o nich myslí Brusel.