Ešte v roku 1990 Slovensko pokrývalo z vlastnej výroby všetky potraviny dorábané v severnom miernom podnebnom pásme. V roku 2004 sebestačnosť krajiny klesla na 67 percent a v roku 2015 dosiahlo zastúpenie slovenských potravín na pultoch slovenských obchodov už iba 40 percent.
Dáta, ktoré uviedol na konferencii o vplyve obchodu a medzinárodných dohôd liberalizujúcich obchodnú výmenu s potravinami predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík, sú alarmujúce. Ani tohtoročné vyhliadky nie sú ružové. Lanské rekordné pasívne saldo v obchode s agrokomoditami (1,1 miliárd eur) bude podľa všetkého prekonané. Už v prvom polroku 2016 totiž malo Slovensko pasívnu obchodnú agropotravinársku bilanciu za takmer 700 miliónov eur.
Poľnohospodárska a potravinárska samospráva sa obáva, že po podpise dohody CETA medzi Európskou úniou a Kanadou a po prijatí dohody TTIP medzi EÚ a USA dôjde k ďalšiemu výraznému poklesu domácej výroby. „Odmietame dohodu CETA, tak ako ju odmietajú poľnohospodári a potravinári aj z ostatných krajín visegrádskej štvorky,“ povedal Milan Semančík. Dodal, že proti dohode je dokonca Únia kanadských farmárov, o to paradoxnejšie je, že sa CETA má podpísať už koncom tohto mesiaca.
„Dohodu CETA už nemožno otvoriť,“ reagoval na pripomienky poľnohospodárov zástupca Ministerstva hospodárstva SR Ivan Lančarič. Doplnil, že „ide o vzor modernej dohody, pri ktorej sa vyjednávačom podarilo dohodnúť s Kanadou vo všetkých zásadných otázkach“. Na Slovensko by nemala mať zásadný vplyv vzhľadom na aspoň doteraz nízku obchodnú výmenu.
Lančarič okrem toho poukázal na nový moment, ktorý priniesol brexit, resp. odchod Veľkej Británie z Európskej únie. Dohodu CETA budú musieť schváliť parlamenty členských krajín EÚ, pripomienkovať ju teda budú môcť aj poslanci v slovenskom parlamente. Pokiaľ ide o dohodu TTIP, tá ešte nie je pripravená a do konca tohto roka nebude podpísaná.
Pri oboch dohodách slovenskí výrobcovia potravín svorne s európskymi poukazujú na rozdielne kvalitatívne a najmä bezpečnostné štandardy. Severoamerické priemyselné poľnohospodárstvo a potravinárstvo, pripomínajúce montážnu linku, môže mať na európske aj slovenské potravinové hospodárstvo zničujúce dôsledky.
Potravinári upozorňujú, že je najvyšší čas urýchlene podniknúť kroky na oživenie domácej výroby potravín. Tá úplne stratila pozície vo výrobe nielen bravčového mäsa, ale prichádza o ne aj v mliečnych výrobkoch. Na minimum klesla výroba ovocia a zeleniny, ako aj ich spracovanie. „Sme schopní dosiahnuť sebestačnosť. Vôľa tu je, ale musí sa hľadať vyváženosť vo vzťahu k finančným možnostiam štátu,“ skonštatovala Zuzana Nouzovská, sekčná šéfka potravinárstva a obchodu z Ministerstva pôdohospodárstva SR.