Zvýšil sa tak z 200 percent v roku 2002 a ďalej sa zvyšuje. Vo svojej správe to uviedol Medzinárodný menový fond (MMF). Celkový údaj zahŕňa súkromný aj verejný dlh.
Zhruba dve tretiny z vlaňajšieho dlhu vlastnia veritelia zo súkromného sektora. Menový fond pritom poznamenal, že rapídny nárast súkromného dlhu často spôsobuje finančnej krízy.
Dlhové profily jednotlivých krajín sa líšia. MMF ale upozornil, že veľkosť dlhu by mohla pripraviť podmienky pre nebývalé súkromné oddlžovanie, čo by mohlo zmariť terajšie krehké ekonomické oživenie. Vysoký súkromný dlh býva problémom pre globálne oživenie a rizikom pre finančnú stabilitu, dodal riaditeľ MMF pre fiškálne záležitosti Vítor Gaspar.
Napríklad Spojené štáty od finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009 svoj dlh znížili. Správa však upozorňuje na rast súkromného dlhu v Číne a Brazílii, ktorý vyvoláva znepokojenie. Tento rast čiastočne podporuje dlhé obdobie nízkych úrokových sadzieb.
Správa prichádza v čase, keď výkonná riaditeľka MMF Christine Lagardeová vyzvala vlády 189 členských krajín fondu, ktoré majú možnosť trvalo požičiavať a viac míňať, aby tak robili. Podporí tým podľa nej globálny rast.
Menový fond tiež odporučil, aby v prípade veľkého oddlženia súkromného sektora fiškálna politika zahŕňala cielené intervencie k reštrukturalizácii súkromného dlhu alebo zlepšenie súvahy bánk, uviedla agentúra Reuters. Takéto opatrenia by podľa MMF minimalizovali škody na celkovej ekonomike.
Podľa Gaspara je dobrým príkladom program reštrukturalizácie hypoték, ktorý uskutočnili Spojené štáty počas krízy, alebo reštrukturalizácie automobilového priemyslu, ako ju zorganizovala vláda amerického prezidenta Baracka Obamu.