Dôvodom je, že bývalá šéfka pre digitálnu agendu aj hospodársku súťaž stíhala ako vplyvná európska úradníčka šéfovať aj firme z daňového raja. Zároveň predchádzajúci šéf európskej komisie José Manuel Barroso prijal miesto vo vplyvnej americkej banke Goldman Sachs.
„Po dvoch veľkých škandáloch mala Európska komisia šancu presadiť väčšiu transparentnosť a etiku. Namiesto toho prišla len s kozmetickými zmenami,“ povedal pre agentúru Reuters Daniel Freund z Transparency International. Európska komisia totiž presadzuje, že v budúcnosti sa s jej najvyššími členmi budú môcť stretávať len oficiálne registrovaní lobisti. Tých už je dnes v Bruseli viac ako 10-tisíc.
Úspešná holandská liberálna politička Neelie Kroesová v Európskej komisii zodpovedala v rokoch 2004 až 2009 za dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže. Následne až do roku 2014 bola ako podpredsedníčka Európskej únie zodpovedná za presadzovanie digitálnej agendy. Podľa zistení konzorcia investigatívnych novinárov zároveň až do roku 2009 šéfovala spoločnosti Mint Holding Limited so sídlom na Bahamách.
Práve offshore firmy v daňových rajoch umožňujú bohatým ľuďom platiť nulové dane, zatiaľ čo bežní pracujúci dajú štátu na daniach a odvodoch značnú časť zo svojho príjmu. Peniaze miznúce v daňových rajoch navyše chýbajú pri financovaní školstva, zdravotníctva či iných verejných služieb.
Kroesová odmieta, že by aj ona pomáhala pri legálnej optimalizácii daňových príjmov. Podľa jej právnika mala spoločnosti Mint Holding Limited pomôcť s nákupom aktív krachujúceho energetického gigantu Enron. „K transakcii nakoniec nedošlo. Moja klientka si preto myslela, že firma bola zlikvidovaná a svoje pôsobenie v nej neuviedla. Súhlasí však s tým, že formálne to bola chyba. Tiež chce zdôrazniť, že za svoju funkciu nedostala žiadny plat,“ uviedol pre holandský denník Het Financieele Dagblad Kroesovej právnik Oscar Hammerstein.
Odhalenie prišlo v čase, keď Európska komisia pritvrdzuje boj za férové platenie daní v Európe. Od spoločnosti Apple žiada napríklad doplatenie 13 miliárd eur za neoprávnené daňové výhody získané zriadením európskeho sídla v Írsku.
Práve Kroesová uloženie pokuty tvrdo kritizovala a otvorene atakovala Európsku komisiu. „Členské štáty Európskej únie majú zvrchované právo stanoviť vlastné zákony. Štátna pomoc nemôže byť použitá na prepísanie týchto pravidiel,“ povedala pre britský denník The Guardian. Kroesová aktuálne prijala pozíciu poradkyne pre Bank of America a Uber. Uber je obviňovaný, že jeho taxikári fungujú bez licencie a porušujú tak zákon.
V takzvanej kauze Bahama leaks je spomínaná aj britská ministerka vnútra Amber Ruddová. Tá zas v rozmedzí rokov 1998 až 2000 bola riaditeľkou v daňovom raji pôsobiacich fondov Advanced Asset Allocation Fund a Advanced Asset Allocation Management. Verejnosti zatiaľ nevysvetlila, či zo spomínaných fondov boli zaplatené dane vo Veľkej Británii, alebo prišlo k legálnej daňovej optimalizácii prostredníctvom daňového raja.
Tvrdá kritika bývalých euroúradníkov prišla aj zo strany súčasného šéfa Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera. On sám však počas svojho vymenovania čelil kritike, že ako luxemburský premiér umožnil uzatvorením tajných dohôd optimalizovať dane veľkým nadnárodným koncernom ako Apple, Amazon, Ikea či Pepsi. Celkovo malo ísť až o 343 firiem.
Najviac rozruchu vyvolali nezávislí novinári zverejnením zoznamu Panama Papers. V snahe platiť nižšie dane využili služby panamskej právnej kancelárie Mossack Fonseca vplyvní politici ako ukrajinský premiér Petro Porošenko, dnes už bývalý premiér Islandu Sigmundur Davíd Gunnlaugsson a stopy viedli aj k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi či do španielskej kráľovskej rodiny. V zozname sa objavilo aj meno slávneho futbalistu Lionela Messiho či kung-fu hrdinu akčných filmov Jackieho Chana, ako aj mená 115 slovenských klientov. Na Slovensku využívali služby firiem z daňových rajov podnikatelia z oblasti IT, energetiky či obchodu so zbraňami.