Proti obchodnej dohode s Kanadou v čase neformálneho stretnutia ministrov obchodu a hospodárstva EÚ minulý týždeň v Bratislave protestovali aj slovenskí, českí, rakúski, maďarskí či anglickí odborári a aktivisti. Dohoda CETA má byť podpísaná o mesiac, teda na summite EÚ – Kanada 27. októbra. Krátko predtým, 18. októbra, majú ministri obchodu a hospodárstva EÚ na mimoriadnom stretnutí v Luxembursku dať zvolenie na jej ratifikáciu.
O dohode s Kanadou sa bude diskutovať na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutoční 20. – 21. októbra. Dohodu musí schváliť aj Európsky parlament, aby mohla aspoň dočasne vstúpiť do platnosti začiatkom budúceho roka. Podobná dohoda medzi EÚ a Južnou Kóreou funguje v provizórnom režime od roku 2011, no ani po štyroch rokoch nebola plne ratifikovaná. Ak by nemecký Ústavný súd dal za pravdu sťažnosti nemeckých aktivistov, schválenie dohody CETA by sa odsunulo.
Slovensko nateraz bez výhrad
Ak by však ich sťažnosť zamietol, v prvom kole vstúpi do platnosti len časť z rozsiahlej dohody. Ako celok ju budú musieť ešte schvaľovať jednotlivé národné parlamenty. Podľa Európskej komisie má CETA aj vďaka odstráneniu colných a tarifných bariér prispieť k rastu hrubého domáceho produktu únie 12 miliardami eur ročne. Podľa slov slovenského ministra hospodárstva Petra Žigu (Smer) nemá Slovensko k päť rokov vyjednávanej dohode výhrady.
„Kanada je krajinou, ktorá zdieľa európske hodnoty. Pokiaľ sa Európa nedokáže dohodnúť s Kanadou, kde je trh 38 miliónov obyvateľov, tak už si neviem predstaviť, s akou krajinou by sa mala dohodnúť,“ povedal Žiga počas piatkového stretnutia ministrov hospodárstva a obchodu EÚ v Bratislave. Kladne sa k tomu postavil aj nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel, ktorý napríklad ostro kritizuje podobnú dohodu medzi USA a EÚ, nazývanú aj TTIP (Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo).
Zablokovať ju ako celok však môžu iné krajiny. Zmiešaná dohoda, čiže súhlas zo strany národných parlamentov, dáva možnosť Rumunsku a Bulharsku túto dohodu politicky zablokovať v snahe vyriešiť vzájomné spory s Kanadou týkajúce sa režimu víz pre ich občanov. Obe balkánske krajiny sa sťažujú, že Kanada voči nim uplatňuje iný vízový režim ako voči zvyšku EÚ.
CETA vstúpi do predbežnej platnosti schválením kvalifikovanou väčšinou v EÚ. Znamená to, že potrebuje získať súhlas 16 parlamentov z 28 krajín, v ktorých žije 65 percent obyvateľov EÚ. Komisia nateraz tvrdí, že sa to podarí schváliť. Ráta sa s kladným stanoviskom členov EÚ zo strednej a východnej Európy a väčšiny na západe a severe kontinentu. Predbežná platnosť dohody CETA nebude časovo obmedzená. Môže platiť neobmedzene dlho.
Odborári namietajú, že za celý čas rokovaní neboli ani raz prizvaní, aby vyjadrili k dohode svoj postoj. „Verejnosti – odbornej i laickej, ale aj politickým predstaviteľom, treba otvorene povedať, aké negatívne dôsledky bude mať podpis tejto zmluvy na verejné služby, životné prostredie, poľnohospodárstvo, energetiku, finančné služby, na pracovné právo,“ povedal predseda Konfederácie odborových zväzov SR Jozef Kollár.
Kde je pravda?
Kým odborári a aktivisti považujú dohodu CETA za škodlivú, Európska komisia má opačný názor. „CETA v prvom rade neobsahuje dostatočnú výnimku pre verejné služby, nechráni ich pred privatizáciou. Akékoľvek služby, pokiaľ nebudú na tzv. negatívnom zozname, budú podliehať liberalizácii, resp. privatizácii. Predpokladáme, že táto dohoda bude mať negatívny dopad na verejné služby a na práva zamestnancov, a to v každom členskom štáte EÚ,“ tvrdí Kollár. Európska komisia poukazuje na fakt, že v deň nadobudnutia účinnosti dohody CETA sa zruší clo na 98 percent všetkých colných položiek Kanady a EÚ. Po uplynutí 7 rokov navyše dosiahneme ešte väčšie otvorenie trhu, a to vďaka zrušeniu ďalšej skupiny ciel.
„Komplexné zrušenie ciel znamená, že dohoda CETA vytvorí množstvo nových príležitostí pre podniky v rámci EÚ, ktoré chcú zväčšiť objem vývozu do Kanady a stať sa súčasťou dôležitých hodnotových reťazcov v Severnej Amerike. Dohoda CETA bude znamenať liberalizáciu obchodu vo všetkých významných oblastiach vývozu z EÚ vrátane strojov a vybavenia, chemických látok a plastov a motorových vozidiel,“ uvádza komisia.