Pôvodné plány, že TTIP oficiálne vstúpi do platnosti do konca tohto roka, ešte za úradovania amerického prezidenta Baracka Obamu, sú po piatku definitívne nereálne. Nemecko na čele s kancelárkou Angelou Merkelovou chce v rokovaniach pokračovať.
„Napriek 14 kolám negociácií a trom rokom vyjednávaní má táto zmluva slabý progres pri vyjednávaniach. Zmluvné strany nedosiahli pokrok, ktorý sa očakával na začiatku,“ povedal slovenský minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD). Podľa neho sa nedosiahol pokrok, ktorý by v tejto chvíli akceptovalo aj Slovensko. Eurokomisárska pre obchod EÚ Cecilia Mamströmová však poprela, že by dohoda TTIP bola úplne mŕtva.
Kým politická špička rokovala za zatvorenými dverami bratislavskej Reduty, odborári s aktivistami s transparentmi v ruke protestovali v uliciach mesta. V čase rokovaní ministrov sa okolo 200 demonštrantov zhromaždilo na Hviezdoslavovom námestí. Desať aktivistov z environmentálnej organizácie Greenpeace zo Slovenska, z Rakúska a Chorvátska dokonca vyliezlo vrchol Mosta SNP, ktorý dosahuje výšku 85 metrov. Odtiaľ spustili transparent s nápisom „No TTIP“.
TTIP je podľa protestujúcich toxická dohoda a vedie k mimoriadne veľkému preneseniu právomocí do Bruselu a ku americkým korporátnym záujmom. Rovnako tak predstavuje podľa nich hrozbu aj dohoda CETA, ktorá upravuje obchodné vzťahy medzi Kanadou a EÚ. Podľa bývalej ministerky financií Brigity Schmögnerovej je najväčším problémom dohôd ich netransparentnosť.
Aj napriek tomu dohoda CETA bude slávnostne podpísaná na summite EÚ – Kanada 27. októbra. Krátko predtým majú ministri obchodu a hospodárstva EÚ na mimoriadnom stretnutí v Luxembursku dať zvolenie na jej ratifikáciu. Do platnosti však vstúpi len časť z rozsiahlej dohody. Ako celok ju budú musieť ešte schvaľovať jednotlivé národné parlamenty. CETA má podľa Európskej komisie prispieť aj vďaka odstráneniu colných a tarifných bariér k rastu hrubého domáceho produktu všetkých členských štátov o 12 miliardami eur ročne.
Hrozba žalôb zo strany korporácií
Obsahom dohody TTIP a CETA je mechanizmus ISDS (Investor – State Dispute Settlement), teda Dohoda o urovnávaní sporov medzi investormi a štátmi, ktorý veľkým investorom a obchodným spoločnostiam dáva možnosť podať žaloby na štáty prostredníctvom súdov.
„Vzhľadom na to, ako dohody definujú investíciu, budú môcť korporácie podávať súdne žaloby na štáty aj za zisky, ktoré ešte reálne nezarobili. Týmto spôsobom mohla spoločnosť TransCanada žalovať vládu USA o 15 miliárd dolárov za projekt, do ktorého investovala iba dve miliardy, lebo prezident Barack Obama v záujme ochrany pred klimatickou zmenou zastavil výstavbu ropovodu na transport palív z dechtových pieskov,“ povedal Fabian Flues, aktivista organizácie Priatelia Zeme.
„Ak udelíme veľký okruh práv zahraničným investorom a ponecháme interpretáciu týchto práv na ich vlastných právnikov, je to chyba v systéme, ktorú nie je možné napraviť prostredníctvom investičných súdov,“ tvrdí David Schneiderman, právnik a profesor na University of Toronto.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Američania takisto podľa nedávno uniknutých dokumentov z rokovaní o TTIP od holandskej pobočky organizácie Greenpeace tlačia na Európu, aby v budúcnosti nemali krajiny EÚ výlučné právo používať špecifické názvy vín vrátane Tokaja vyprodukovaného na Slovensku či francúzskeho burgundského. Týka sa to aj liehovín, napríklad označenia Spišská borovička či francúzskeho koňaku. Inak Washington podľa dokumentov hrozí, že zablokuje exportné úľavy pre európsky automobilový priemysel. Európska komisia podobné tvrdenia odmieta s tým, že nateraz je všetko otázkou rokovaní.
Znížené štandardy?
Vznikajú obavy, že TTIP smeruje k poľaveniu z doteraz platných nárokov na bezpečnosť potravín a k úprave oveľa prísnejších interných predpisov pre živočíšnu výrobu, ako majú USA. Podľa odborníkov rastie hrozba, že Európa podlezie latku prísnych predpisov a na pultoch predajní sa objaví ešte viac hydiny čistenej chlórom alebo mäsa zvierat kŕmených rastovými hormónmi. V USA je až 70 percent potravín geneticky modifikovaných.
Európska komisia tvrdí, že zavedením zóny voľného obchodu a odstránením tarifných prekážok by sa na oboch stranách oceánu podarilo v niekoľkých rokoch po spustení zvýšiť hrubý domáci produkt o 100 miliárd eur. Ministerstvo hospodárstva SR očakáva, že TTIP by mala mať pozitívny vplyv na rast domácej ekonomiky. Napriek tomu, že priamy bilaterálny obchod medzi Slovenskom a USA predstavuje len 2,17 percenta slovenského exportu v porovnaní s takmer 84 percentami slovenského exportu v rámci EÚ, mala by TTIP otvoriť nové obchodné príležitosti.
Štandardné obchodné zmluvy schvaľuje Európska rada a Európsky parlament. Ak by však bola dohoda TTIP považovaná za tzv. zmiešanú zmluvu, čo s najväčšou pravdepodobnosťou po piatkovom rokovaní aj bude, potom je potrebná ratifikácia aj v národných parlamentoch, teda aj v tom slovenskom. Podľa odborníkov však v tomto smere má hlavné slovo Brusel. Ak sa dohoda prijme na centrálnej úrovni, teda medzi úniou ako takou a USA, ratifikácia je už len formálna záležitosť.
Rokovania aj za účasti Británie
Na neformálnom stretnutí ministrov obchodu EÚ v Bratislave mali na rozdiel od septembrového neformálneho summitu premiérov zastúpenie aj predstavitelia britskej vlády. Práve Briti totiž rokovania o TTIP ešte v roku 2013 iniciovali. Bol to bývalý konzervatívny premiér David Cameron, ktorý označil dohodu za „najlepšiu zmluvu medzi svetovými hospodárskymi mocnosťami“.
„Británia je od začiatku silný podporovateľ dohody TTIP a sme aj naďalej presvedčení, že dobrá dohoda predstavuje veľkú príležitosť na formovanie pravidiel svetového obchodu a prinesie aj ekonomické benefity,“ povedal v exkluzívnom rozhovore pre denník Pravda britský minister obchodu Mark Ian Price. Briti by podľa odhadov mali s USA vyrokovať novú dohodu. „Pokiaľ by Británia opustila EÚ, mohla by si s Washingtonom vyjednať vlastnú obchodnú dohodu, čo by však nebola rýchla záležitosť,“ povedal ešte pred britským referendom americký prezident Barack Obama. Očakáva sa rovnako náročný proces rokovaní, ktorý bude trvať niekoľko rokov. Mnoho Britov takisto vystupuje proti TTIP.
Až 130-tisíc ľudí sa podpísalo pod petíciu, v ktorej žiadajú britskú vládu, aby ukončila rokovania s americkou vládou. Podľa nich je dohoda pre Britov nevýhodná a škodlivá. Problémom je najmä britské zdravotníctvo. Jedným z hlavných cieľov zmluvy je totiž európsku verejnú službu financovania z daní sprístupniť Američanom. To by mohlo viesť k faktickej privatizácii zdravotníctva. Preto proti dohode vystupovali pred referendom aj viacerí euroskepticky naladení členovia Cameronovej Konzervatívnej strany. Aj líder labouristov Jeremy Corbyn vystupuje jasne proti TTIP. Aj nový minister zahraničných vecí Boris Johnson označil dohodu za nereálnu.