Vo svojom ročnom hodnotení gréckej ekonomiky to v piatok uviedol Medzinárodný menový fond (MMF). Upozornil tiež, že terajšie ciele prebytku primárneho rozpočtu na obdobie po roku 2018 sú nereálne. Grécka vláda správu fondu víta.
Zníženie dlhovej záťaže ale podľa MMF musí byť založené na dôveryhodných rozpočtových a ekonomických cieľoch. „Súčasné ciele sú nereálne v tom, že naďalej predpokladajú, že Grécko dosiahne prebytky primárneho rozpočtu vo výške 3,5 percenta HDP a udrží ich desiatky rokov napriek dvojcifernej miere nezamestnanosti,“ uviedol MMF. Predpovedal zároveň, že miera nezamestnanosti v Grécku zostane dvojciferné po dobu viac ako 30 rokov.
Primárny rozpočet nezahŕňa náklady na správu dlhu. Atény sa zaviazali, že prebytok primárneho rozpočtu vo výške 3,5 percenta hrubého domáceho produktu dosiahnu do roku 2018. Dlh Grécka v súčasnosti presahuje 170 percent HDP.
Podľa menového fondu nemožno predpokladať, že Grécku bude k vyriešeniu dlhových problémov stačiť len hospodársky rast. „Bude potrebné ďalšie zníženie dlhovej záťaže, aby sa obnovila udržateľnosť (dlhu),“ poznamenal fond.
Podmienkou pre úspešné hospodárske oživenie v Grécku je podľa MMF politická podpora rýchleho ozdravenia finančného sektora. Šéfka misie MMF v Grécku Delia Velculescová uviedla, že rozpočtová politika vlády by sa mala sústrediť skôr na podporu hospodárskeho rastu než na úspory. Dodala však, že bude potrebné ďalšie znižovanie penzií.
Silne zadlžené Grécko sa vlani v lete dohodlo s eurozónou na treťom záchrannom programe, v rámci ktorého by malo počas troch rokov dostať až 86 miliárd eur. MMF zatiaľ do tohto záchranného programu finančne neprispel. Svoje zapojenie podmieňuje práve úľavou z dlhu, ktorá by mohla mať napríklad formu zníženia úrokov či predĺženia splatnosti pôžičiek.