Včera aj dnes sa protesuje aj v uliciach Bratislavy. Demonštráciami sa ľudia snažia zatlačiť na ministrov obchodu EÚ, ktorí sa dnes stretávajú v Bratislave na neformálnom stretnutí, kde budú prerokúvať jednak dohodu TTIP, ale aj ďalšiu obchodnú dohodu medzi Kanadou a úniou (CETA).
Na dnes ohlásili príchod aj demonštranti z Maďarska, Poľska, Veľkej Británie a Česka. „Protest by mal vytvoriť tlak na ministrov tu v Bratislave, aby túto dohodu neodsúhlasili, aby boli akékoľvek ďalšie tajné rokovania o CETA aj TTIP ukončené. Verejnosť ani len netuší, čo tieto obe dohody môžu a budú pre nich znamenať. Treba aj verejnosti ukázať, čo všetko táto dohoda ovplyvní,“ povedal Miroslav Hajnoš, zahraničný tajomník Konfederácie odborových zväzov SR, ktorý sa zúčastnil včerajšieho protestu. Ak ministri obchodu EÚ dohody odsúhlasia, v najbližšom čase sa dostanú na prerokovanie do Európskeho parlamentu, kde by mali podľa odhadov bez väčších výhrad prejsť.
V počte protestujúcich štvrtkové zhromaždenie v Bratislave ďaleko zaostávalo za nedávnym 300-tisícovým zástupom protestujúcich v uliciach nemeckých miest. Podobné demonštrácie však za posledné roky priniesli určité výsledky. Práve nespokojnosť Európanov sa čiastočne podpísala pod odmietavé postoje k TTIP zo strany francúzskeho premiéra Manuela Vallsa a francúzskeho prezidenta Fran-çoisa Hollanda. Francúzsky štátny tajomník pre vonkajší obchod Matthias Fekl nedávno povedal, že Francúzsko dohodu nepodpíše. Napríklad CETA však nepôjde cez ratifikáciu národnými parlamentami. V Taliansku už široká verejnosť prostredníctvom zástupcov odborov oslovila predstaviteľov oboch komôr talianskeho parlamentu s požiadavkou, že v prípade, ak chce EÚ demokraticky schváliť túto dohodu, mala by byť schválená všetkými národnými parlamentmi. V prípade TTIP sa uvažuje o tom, aby bola považovaná za tzv. zmiešanú zmluvu. Potom je potrebná ratifikácia aj v národných parlamentoch, teda aj v tom slovenskom. Slovenská vláda nateraz výhrady voči TTIP nemá.
Tlak na Merkelovú
Dohodu TTIP a CETA tvrdo presadzuje nemecká kancelárka Angela Merkelová. Chce ju uzavrieť do konca tohto roka. Nemecký profesor na Katedre medzinárodných vzťahov na Durham Univerzity vo Veľkej Británii Christian Schweiger pre Pravdu vysvetlil, že v budúcom roku bude Angela Merkelová s najväčšou pravdepodobnosťou čeliť nevôli nového francúzskeho prezidenta. Je podľa neho veľmi pravdepodobné, že v Elyzejskom paláci zasadne po voľbách do prezidentského kresla Nicolas Sarkozy či dokonca Marine Le Penová. To môže tlačiť na nemeckú kancelárku odmietnuť TTIP. Rovnako tak sa bude meniť aj nemecká vláda po budúcoročných jesenných parlamentných voľbách v Nemecku, keď bude Angela Merkelová zrejme musieť vytvoriť koalíciu so sociálnymi demokratmi ale aj so stranou Zelených. Táto strana je zásadne proti TTIP. „Ak Merkelová prehrá v budúcoročných voľbách a vládu, ľavicovo orientovanú, zostavia sociálni demokrati a strana Zelených, TTIP je definitívne mŕtva dohoda,“ povedal Schweiger. Nemeckí socialisti však na druhej strane nateraz podporujú uzavretie dohody o voľnom obchode medzi úniou a Kanadou. Na pondelňajšom zjazde strany to potvrdili jej členovia a podporili tak stanovisko predsedu SPD a vicekancelára krajiny, ministra hospodárstva Sigmara Gabriela.
Nateraz prevládajú odmietavé postoje proti TTIP aj na druhom kontinente. Ak vyhrá v budúcoročných prezidentských voľbách Donald Trump, dohoda TTIP s najväčšou pravdepodobosťou nebude, lebo Trump je proti ďalšiemu liberalizovaniu obchodu s úniou. Rovnako tak aj jeho protikandidátka Hillary Clintonová v posledných týždňoch uviedla, že má o tejto dohode pochybnosti. Z ostatného prieskumu nemeckej Bertelsmannovej nadácie vyplýva, že tretina Nemcov dohodu TTIP odmieta. Medzi občanmi USA podľa prieskumu síce rastie podpora voľného obchodu vo všeobecnosti, to sa však netýka dohody TTIP, ktorú podporuje len 18 percent z nich. Ešte pred dvoma rokmi bola verejná podpora v oboch krajinách viac ako 50-percentná.
Prečo by mali všetci spozornieť
Podľa odborníkov rastie po schválení dohody TTIP hrozba, že Európa podlezie latku prísnych predpisov a na pultoch predajní sa objaví ešte viac hydiny čistenej chlórom alebo mäsa zvierat kŕmených rastovými hormónmi. Regulácia kvality produktov či služieb je v EÚ, USA a ďalších krajinách rôzna. Rôzne sú tiež nároky na ochranu životného prostredia pri produkcii. Tiež nie je garancia, že ak sa nejaký produkt predá na Slovensku, či predajca daň zo zisku odvedie do slovenskej štátnej kasy, keďže veľké giganty si vo svete vydobyli rôzne daňové výnimky. Ak by regulácia kvality či daní bola vo svete koordinovanejšia a spravodlivejšia, liberalizácia obchodu by mohla priniesť väčší prospech aj ľuďom, nielen firmám.
Európska komisia, ktorá vyjednáva s americkou stranou, však opakovane potvrdila, že v TTIP nebudú štandardy bezpečnosti potravín predmetom kompromisu. Do budúcnosti by to mohlo vyzerať tak, že by sa do Európy mohli dodávať produkty, ktoré spĺňajú európske štandardy. Americkí producenti by tak nastúpili na tzv. duálny systém, v ktorom by pri chove zvierat či pestovaní plodín určených pre európsky trh nepoužívali rastové hormóny. Dodávať by mali aj označené potraviny. Odborári si to však nemyslia. „Podobne ako TTIP, ani CETA neobsahuje žiadne záväzky, ktoré by chránili pracujúcich alebo životné prostredie. Nechráni verejné služby, pracovné normy ani demokratické rozhodovanie,“ tvrdí prezident Konfederácie odborových zväzov SR Jozef Kollár.
Podľa aliancie Stop TTIP nemožno súhlasiť s dohodou odhaľujúcou labyrint procedúr, ktoré môžu zablokovať akýkoľvek návrh EÚ, ktorý by išiel proti záujmom USA, rovnako ako mieru, s ktorou budú môcť hlavné korporácie a priemyselné skupiny ovplyvňovať vývoj regulačnej spolupráce. Nové procedúry totiž počítajú so zdĺhavými procesmi, vrátane možnosti biznisu posudzovať ekonomické dosahy jednotlivých návrhov zo strany vlád a samotnej Európskej komisie.
Nová dohoda by kvázi znamenala, že Európska komisia bude povinná konzultovať všetky návrhy s americkými úradmi ešte pred ich samotným prijatím, pričom členské štáty v rámci EÚ a Európsky parlament pôjdu na druhú koľaj. Dohoda počíta so zavedením mechanizmu na urovnávanie sporov medzi štátmi a investormi (ISDS). Tento systém predstavuje reformu systému ochrany investície. V podstate to však znamená, že spoločnosti by prostredníctvom ISDS získali efektívny nástroj, ako bojovať proti legislatíve, ktorá by mohla firmy ohroziť.