Vládny Smer vďaka dani plánuje financovať školstvo či zdravotníctvo a tiež chce riešiť nerovnosť, keď sa dvom miliónom zamestnancov zo mzdy stŕha viac ako polovica na dane a odvody a, naopak, boháči stojaci za firmami sa zdaneniu často vyhýbajú.
Smer navrhol, aby daň z dividend bola vo výške 15 percent, koaličný partner Most – Híd je za nižšiu úroveň. Hovorí sa o desiatich percentách. V prvom variante by štátna kasa v roku 2018 mala získať 226 miliónov eur, v druhom asi 150 miliónov eur. Smer tvrdí, že ide o principiálnu daň a vo vládnej koalícii od nej nemieni ustúpiť. Na koaličnej rade sa dohodlo, že daň zavedená bude. Koaliční partneri sa v utorok podľa predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára dohodli, že nepôjde o dvojcifernú sadzbu. Novelou zákona o dani z príjmov sa bude dnes, v stredu (21.9.) zaoberať vláda. „Rokovali sme o daňových zákonoch. Došlo k dohode, ku kompromisu. Dá sa povedať, že každá zainteresovaná strana je spokojná. V stredu ráno ešte bude mať stretnutie minister financií so zamestnávateľmi a potom sa rozhodne na vláde,“ avizoval Bugár.
Daň sa dotkne len tých najmajetnejších
„Daň z dividend zasiahne len 2,5 tisíca najbohatších Slovákov. Tí teraz najviac kričia a maľujú rôzne strašidelné scenáre o tom, ako sa ublíži podnikateľskému prostrediu. Pravdou ale je, že firmy nebudú platiť žiadnu daň z dividend a reálne ju zaplatia ich majitelia ako fyzické osoby,“ povedal minister financií Peter Kažimír (Smer).
Ten nový kompromisný návrh plánuje predstaviť na stredajšom rokovaní vlády. „Na koaličnej rade padla dohoda o zavedení daní z dividend. Nedá sa na jednej strane znižovať dane a na druhej zvyšovať výdavky napríklad na rast platov učiteľov. Preto prichádzame s daňou z dividend aj v časoch, keď sa slovenskej ekonomike darí,“ uviedol premiér Robert Fico.
Domácim fabrikantom sa však nepáči, že daň zaplatia len fyzické osoby na Slovensku. Faktom je, že ak slovenská banka vyplatí dividendy napríklad svojej talianskej matke, dividendy sa zdania v Taliansku. Tam je však sadzba až do výšky 26 percent.
Najnižšia v Európe
Slovenská daň z dividend bude v prípade 10 aj 15 percent patriť k najnižším v EÚ. Ak by sa slovenská banka rozhodla peniaze poslať do daňového raja, z ktorým Slovensko nemá podpísané dohody o zdaňovaní, slovenské daňové úrady jej vyrubia daň z dividend vo výške 35 percent.
Domáce firmy platia aj daň z príjmu. Okrem toho bankám vláda od januára vyrubí vyšší bankový odvod a firmy v energetike, poisťovníctve, či vo farmácii zaplatia aj mimoriadny odvod. Majitelia slovenských firiem s daňou z dividend nesúhlasia.
Napríklad Vladimír Soták ovláda Železiarne Podbrezová. Ak by mu podnik vyplatil dividendy, musel by z nich po novom zaplatiť daň. A to aj v prípade, že by železiarne vyplatili cez dividendy prípadný nerozdelený zisk z minulých rokov.
„Je pre nás neprijateľné, ťažko pochopiteľné a ťažko vysvetliteľné malým akcionárom, prečo vláda pristupuje k zdaňovaniu dividend, navyše retroaktívne od roku 2004, keď tieto neboli zdaňované podľa v tom čase platných zákonov. Je evidentné, že tu dochádza porušeniu ústavných práv. Nemôžeme súhlasiť s tým, že jedna časť akcionárov by mala byť zdanená a druhá časť akcionárov, zahraničných investorov, bude v zmysle európskych smerníc od dane z dividend na Slovensku oslobodená. Pritom sa jedná podľa odhadov o viac ako 90 percent dividend, ktoré zo Slovenska odídu nezdanené!“ zdôraznil nedávno Vladimír Soták.
Aktuálne sa z dividend platí 14-percentný zdravotný odvod. Zároveň je v zákone stanovený aj strop, a to na sume 60-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. To znamená, že v roku 2016 zaplatia majitelia firiem 14-percentnú daň z dividend, maximálne zo sumy 51 480 eur.
Štát tak od jedného majiteľa firmy môže získať maximálne 7 207,2 eura. Takúto vysokú daň zaplatí podnikateľ s vyplatenými dividendami vo výške 100-tisíc eur, ako aj superziskový investor so zárobkom 100 miliónov eur. Po novom navrhuje ministerstvo financií od začiatku roka 2018 zrušiť strop a odvod nahradiť daňou z dividend.
„Daň z dividend je v podstate daňou z osobného príjmu podnikateľa. Ani zamestnancov sa nikto nepýta, či chcú, alebo nechcú platiť daň z príjmu, a jednoducho ju musia platiť. Preto aj daň z dividend považujem za absolútne štandardnú daň a v zahraničí býva jej sadzba na úrovni dane z príjmu. Teda aj vo výške 30 percent,“ povedal ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
Ten zároveň upozorňuje, že vláda by mala spolu s vyššími daňami ponúknuť podnikateľom aj lepšiu vymožiteľnosť práva a dobre fungujúce štátne inštitúcie. Daň z dividend prichádza spolu s budúcoročným znižovaním dane z príjmu firiem zo súčasných 22 na 21 percent. Len táto podpora podnikateľov zoberie zo štátnej pokladnice 132 miliónov eur.
Zhorší sa podnikateľské prostredie
O desiatky miliónov eur príde štát aj zrušením daňových licencií, na čom trvali pravicové strany vo vládnej koalícii.,,Aktuálny návrh ministerstva zhorší podnikateľské prostredie a takisto znevýhodní Slovensko z pohľadu zahraničných investorov. Zdaňovanie dividend je reálne dvojitým zdanením, ktoré navyše diskriminačne zaťažuje najmä domácich investorov," myslí si zase Silvia Hallová, daňová poradkyňa zo spoločnosti Grant Thornton Slovensko.
Tá kritizuje, že spoločnosti budú platiť zo zisku korporátnu daň vo výške 21 percent a zároveň ich akcionári aj daň z dividend vo výške 15 percent.
Ak sa pozrieme na okolité krajiny, Česká republika zdaňuje dividendy 15 percent sadzbou dane, Poľsko 19 percent sadzbou a Maďarsko 16 percent sadzbou dane. Tieto krajiny, zdaňujúce dividendy, však na revanš nezdaňujú príjmy z predaja finančných investícií po uplynutí stanovenej lehoty na ich držbu. S touto možnosťou ale navrhovaný zákon nepočíta.
„Návrh novely zákona síce počíta so znížením korporátnej sadzby dane z 22 na 21 percent, toto zníženie má však trpkú príchuť, a to v celkovom zvýšení daňového zaťaženia, ak spočítame korporátne zdanenie a následné zdanenie dividend pre vlastníkov,“ dodala Hallová.
Špekulanti sa môžu pokúsiť zdanený zisk preliať do daňových rajov. Ak im štát na to príde, peniaze im zdaní jednorazovou sadzovou vo výške 35 percent. V praxi je ale boj proti neplateniu daní zo strany firiem veľmi ťažký.
Možnosť platiť minimálne dane totiž veľkým firmám ponúkajú aj štáty nachádzajúce sa priamo v Európskej únii. Aktuálne napríklad Európska komisia žiada od spoločnosti Apple doplatiť dane vo výške 13 miliárd eur za neoprávnené daňové výhody získané zriadením európskeho sídla spoločnosti v Írsku.