Napísal to v nedeľu írsky Sunday Business Post. Protimonopolný odbor komisie minulý týždeň dospel k záveru, že Írsko poskytovalo Applu selektívne daňové výhody a že firma musí Dublinu doplatiť na daniach až 13 miliárd eur plus úroky.
Apple dôrazne poprel, že by mal v Írsku daňové úľavy, a to isté tvrdí írska vláda. Firma i vláda sa proti rozhodnutiu Bruseli spoločne odvolajú.
Komisia teraz podľa írskeho denníka aktívne skúma rad daňových dobrozdaní, ktoré írske úrady poskytli začiatkom 90. rokov nadnárodným spoločnostiam pôsobiacim v krajine. Zameriava sa pritom na zhruba šesť posudkov, ktoré by mohli viesť k podobnému vyšetrovanie ako v prípade spoločnosti Apple, uviedol denník bez uvedenia konkrétnych zdrojov.
Írsky minister financií Michael Noonan povedal, že daňové odporúčania vydané v 90. rokoch Applu bolo v súlade s vtedajšími zákonmi a že rovnaké dobrozdanie by dostala akákoľvek iná firma. To podľa neho znamená, že Dublin žiadnu spoločnosť nezvýhodňoval na úkor inej, takže bruselský úrad pre hospodársku súťaž nemá pravdu. Čo sa týka výšky firemných daní v jednotlivých krajinách, tam Európska komisia žiadnu právomoc nemá, konštatuje Írsko.
Komisia teraz oficiálne vyšetruje daňový postup niektorých krajín EÚ voči ďalším americkým spoločnostiam. Zasiahla už proti holandskému prístupu k americkému reťazcu Starbucks a vyšetruje údajné daňové dohody Luxemburska so spoločnosťami Amazon a McDonald's. Postup Európskej komisie vo vzťahu k americkým spoločnostiam pôsobiacim v EÚ vyvoláva ostro odmietavú reakciu amerického ministerstva financií.
Šéf Applu Tim Cook označil postup Európskej komisie za „politicky motivovanú hovadinu“, čo členovia komisie dôrazne odmietli. Vysoko postavení činitelia EÚ ale agentúre Reuters povedali, že daňové rozhodnutia komisie majú skutočne silné politické pozadie. Namierené sú totiž v prvom rade proti euroskeptikom, ktorí po júnovom referende o odchode Británie z EÚ získali mocný impulz. Komisia na čele s Jeanom-Claudom Junckerom sa podľa týchto činiteľov v snahe vziať „populistom“ argumenty snaží ukázať, že „koná v záujme obyčajných ľudí“, ktorých stavia proti nadnárodným spoločnostiam.
Komisii ide v tomto boji podľa zdrojov o prežitie a má v tom politickú podporu Berlína a Paríža. Juncker podľa informovaného činiteľa uplatňuje dvojakú stratégiu – jednou z línií boja je tlak na presadenie globálnych daňových pravidiel pod vedením komisára pre hospodárske, menové a daňové otázky Pierra Moscoviciho; druhým nástrojom sú exemplárne tresty pre veľké firmy, čo je úloha komisárky pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovú.
