Európska komisia najnovšie prišla k záveru, že Írsko poskytlo americkej technologickej spoločnosti Apple nelegálne daňové výhody do sumy 13 miliárd eur a Dublin musí od firmy nezaplatené dane a úroky vymôcť. Dodatočné zdanenie by bolo smerom k zníženiu príjmovej nerovnosti, keď sa peniaze akumulujú na účtoch majiteľov veľkých firiem a deje sa tak na úkor bežných ľudí, ktorí sa zdaneniu vyhnúť nevedia.
Írsko aj Apple sa odvolajú
Eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová v prípade Apple uviedla, že výrobca mobilných telefónov iPhone platil niekoľko rokov výrazne nižšie dane ako iné firmy. Európske pravidlá však poskytovanie daňových výhod vybraným firmám neumožňujú. Írsko tak má podľa Európskej komisie neoprávnenú podporu vymôcť späť aj s úrokmi.
Írsko aj Apple chystajú odvolanie. „Rozhodnutie je jasnou správou: Členské štáty nesmú poskytovať nespravodlivé daňové výhody vybraným firmám bez ohľadu na to, či sú európske, alebo mimoeurópske, veľké či malé, súčasťou nejakej skupiny, alebo nie,“ povedala eurokomisárka.
V dôsledku daňových dohôd v Írsku platila spoločnosť Apple zo svojich európskych ziskov dane vo výške od jedného percenta v roku 2003 do 0,005 percenta v roku 2014, uviedla komisia. Írsky minister financií Michael Noonan oznámil, že so závermi komisie hlboko nesúhlasí a požiada vládu o rozhodnutie, aby sa krajina odvolala. Apple vo vyhlásení zdôraznil, že dane platia, a oznámil, že sa tiež odvolá.
Dva sporné prípady
Európska komisia dohody firmy Apple v Írsku prešetruje od júna 2014. Dospela k záveru, že dve daňové rozhodnutie z rokov 1991 a 2007 už od roku 1991 výrazne a neoprávnene znížili dane, ktoré firma v krajine platila. Vestagerová zdôraznila, že suma 13 miliárd eur nie je pokuta, ale daňový nedoplatok.
Daňové rozhodnutie určovalo spôsob zdanenia zisku dvoch írskych dcérskych spoločností Applu, a to firiem Apple Sales International a Apple Operations Europe. To však nezodpovedalo ekonomickej realite. Skoro všetky zisky z predaja, ktoré tieto firmy zaznamenali, boli interne priradené ich „centrálam“ či „ústrediam“, existujúcim iba na papieri a „mimo Írska“.
Len malá časť zisku oboch firiem bola priradená ich írskej pobočke a bola zdanená. Komisia napríklad uviedla, že v roku 2011 spoločnosť Apple Sales International vykázala zisk 22 miliárd dolárov, ale na základe daňového rozhodnutia bol v Írsku považovaný za zdaniteľný len zisk vo výške zhruba 50 miliónov eur, zatiaľ čo 15,95 miliardy eur zostalo nezdanených.
Daňové zaobchádzanie v Írsku tak spoločnosti Apple umožňovalo, aby sa vyhla zdaneniu takmer všetkého zisku z predaja svojich produktov v celej Európskej únii, uviedla komisia. Apple sa totiž rozhodol vykazovať celý predaj v Írsku, a nie v krajinách, kde boli dané produkty skutočne predané. Ak by sa preto iné európske krajiny rozhodli na základe svojich vlastných zákonov žiadať, aby im Apple zaplatil zo ziskov oboch spoločností v rovnakom období vyššie dane, znížila by sa tým suma, ktorú má získať Írsko, poznamenala Vestagerová.
Trinásť miliárd je rekordná suma
Suma 13 miliárd eur, ktorú má Apple vrátiť Írsku, pokrýva roky 2003 až 2014 a je rekordnou sumou. Vlani komisia vyzvala Francúzsko, aby elektrárenská spoločnosť EDF v podobnom prípade selektívnej daňovej výnimky vrátila 1,37 miliardy eur. Postup Európskej komisie voči americkým spoločnostiam pôsobiacim v EÚ vyvolal nedávno ostrú reakciu amerického ministerstva financií.
Podľa jeho názoru sa Európska komisia neprimerane zameriava na firmy z USA a vytvára „nadnárodný daňový úrad“. Komisia už rozhodla, že americká spoločnosť Starbucks musí doplatiť desiatky miliónov eur na daniach v Holandsku, okrem toho komisia vyšetruje aj americké spoločnosti Amazon a McDonalds.
Rozdiely medzi chudobnými a bohatými sa prehlbujú
Denník Pravda opakovane upozornil, že príjmová nerovnosť vo svete sa namiesto zmenšovania rýchlo prehlbuje. Jedna zo štatistík ukázala, že 1 867 dolárových miliardárov spolu vlastní majetok za 6,9 bilióna dolárov. Za skokovým bohatnutím svetových miliardárov môže byť rozvoj IT technológií, kde je najviac boháčov zo všetkých sektorov. Medzi svetovú dvadsiatku najbohatších ľudí patria šéfovia IT firiem ako Microsoft, Google, Facebook či Oracle. Európska komisia aj ďalšie kontrolné inštitúcie skúmajú, či boháči svoj majetok priznajú, respektíve či z neho odvádzajú dane.
Napríklad veľké IT giganty ako Google, Amazon, Apple či Microsoft, ale aj ďalšie veľké IT firmy pôsobiace vo svete, ktorým majetok rastie najrýchlejšie, roky čelia podozreniam, že neplatia dane tam, kde svoje produkty predávajú. „Medializované informácie o týchto firmách ukazujú, že firmy môžu umelo znižovať daňové zaťaženie aj využívaním špecifických ustanovení v daňovej legislatíve krajín. Na riešenie týchto problémov by bola potrebná omnoho užšia spolupráca či integrácia v daňovej oblasti v krajinách EÚ a intenzívnejšia a efektívnejšia spolupráca na globálnej úrovni,“ dávnejšie upozornil analytik portálu euractiv.sk Radovan Geist.
Britská organizácia Oxfam nedávno upozornila, že zväčšovanie rozdielov medzi najbohatšími a najchudobnejšími vedie k ohrozeniu politickej stability a posilňuje sociálne napätie. Navyše celá situácia nahráva extrémistom, ktorí často sľubujú jednoduché, lákavé, ale nesplniteľné a nereálne riešenia a na populizme si robia vlastnú politiku.
