0

Boj o Tatry. Lykožrút rozhádal ministrov

autor: , , 01.09.2016 07:00
bielovodská dolina, vysoké tatry
Pohľad na Bielovodskú dolinu vo Vysokých Tatrách na jar tohto roka. Autor:

Vo Vysokých Tatrách sa opäť rozpútava boj o to, ako budú vyzerať slovenské veľhory. Lesníci a ochranári sa znova sporia o zásah proti lykožrútovi v národnej rezervácii. Dvanásť rokov po veternej kalamite sa v postihnutej oblasti udržal najvyšší stupeň ochrany bez zásahu človeka, les sa pozvoľna obnovuje sám. Zostávajú tam však stále popadané stromy, v ktorých sa rozmnožuje lykožrút a napáda aj zdravé stromy.

Kým ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) spolu s lesníkmi volá po zmene zákona, aby človek zasiahol proti chrobákovi, ochranári varujú, že by to bolo to najhoršie riešenie. Zrejme sa však otvára aj ministerský konflikt. Rezort životného prostredia, ktorý vedie László Sólymos (Most-Híd), podporuje režim bezzásahovosti v prírodnej rezervácii. Výroky ministerky k celej záležitosti označil za nešťastné.

Na českej Šumave výskum ukázal, že ak sa nechá všetko na lykožrúta, ten síce postupne napáda aj zdravé stromy, ale živočích postupuje zhruba podobným tempom ako človek pri ťažbe. V napadnutom lese môžu ubudnúť smreky, odolnejšie druhy sa však, naopak, presadia.

„Do prísne chránených lesov lykožrút jednoznačne patrí. Lykožrút totiž prirodzene formuje prírodu a nie naše predstavy o tom, ako by mala príroda vyzerať. Znamená to, že do rezervácií a národných parkov by človek nemal zasahovať ani v prípade napadnutia týmto živočíchom,“ upozorňuje Marián Jasík z Občianskeho združenia Prales.

V Boubínskom pralese v Národnom parku Šumava v...
V Boubínskom pralese v Národnom parku Šumava v susednom Česku sú akékoľvek zásahy človeka do prírody zakázané. Autor: WWW.BOUBINSKY-PRALES.CZ

Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná, ktorá má v rezorte lesníkov, tvrdí, že chce vyvolať novú diskusiu. „Viac ako desať rokov sa prizeráme, ako nám tatranské lesy doslova zomierajú pred očami. Pre inváziu podkôrneho hmyzu vo vyschnutom mŕtvom lese nastáva erózia pôdy, vysychajú studničky a horské potoky,“ uviedla ministerka. Rezort životného prostredia považuje informácie o rizikách za „nešťastné“. „Pravdepodobne vychádzajú z nedostatočnej znalosti situácie v území, keďže takýto stav ani nemôže nastať,“ reagoval envirorezort na ministerku.

Lesníci sa, naopak, Matečnej sťažovali, že zákon o ochrane prírody z roku 2002 im zväzuje ruky. Ministerka na otázku Pravdy, či je ochotná novelizovať zákon, odpovedala, že najprv sa pokúsi o výnimku, aby lesníci mohli odkôrniť napadnuté stromy v 4. a 5. stupni ochrany. Pripúšťa však aj novelu zákona. Zmene zákona by mal predchádzať veľký okrúhly stôl odborníkov, lesníkov, ako aj ochranárov, ktorý by mal načrtnúť východiská zo slepej uličky. Za diskusiu je aj rezort životného prostredia. "Nebolo by však správne vnímať tento stav len z ekonomického a lesníckeho hľadiska, a nie z pohľadu ochrany prírody. Komunikácia musí byť založená na vedeckých a praktických poznatkoch, nie na emóciách,“ povedal minister životného prostredia Sólymos.

„Ak sa v prípade Tatranského národného parku hovorí len o škodách na drevnej hmote, ktorú spôsobil vietor alebo lykožrút, a o potrebe aktívnych ľudských zásahov, potom je pohľad na najstarší národný park značne zjednodušený a je skôr pohľadom na klasický lesný závod, ktorého prioritou pri hospodárení v lese je najmä ekonomika,“ reagovalo Sólymosovo ministerstvo.

Ochranári v zápase o bezzásahovosť argumentujú aj susedným Českom. „Napríklad na Šumave odkôrňovali stromy, respektíve vyhľadávali len tie, v ktorých lykožrút ešte je alebo odtiaľ nevyletel. No v konečnom dôsledku sú to také slepé vetvy. Buď sa to robí úplne naplno, čiže stromy sa asanujú, vyťažia alebo odkôrnia, alebo sa to nechá na prirodzený vývoj. ,Zlaté stredné cesty' nikdy neprinesú hmatateľné výsledky a okrem toho stoja veľa peňazí,“ myslí si Jasík z OZ Prales.

Stopy po lykožrútovi.
Stopy po lykožrútovi. Autor: SHUTTERSTOCK

Fakt je, že les napadnutý lykožrútom je iný. V najcennejších a najprísnejšie chránených územiach Tatier les stráca zdravú zelenú farbu, ktorú nahrádza hnedá, znak toho, že smreky aj vzácne limby pripravil o život lykožrút. Vo vzácnych prírodných rezerváciách – Bielovodská a Javorová dolina a Belianske Tatry – padla za obeť podkôrnemu hmyzu už viac ako jedna tretina lesa. Nejde o ojedinelý jav. Ministerka pôdohospodárstva upozornila, že lykožrút vyčíňa na Orave aj v Liptove, smrečiny hnednú na celom Slovensku. Mimoriadnosť situácie, v Tatrách obzvlášť, vzápätí potvrdil let vrtuľníkom nad územím Tatranského národného parku.

To, že sa situácia v lesoch doslova zo dňa na deň zhoršuje, najlepšie podľa lesníkov vidno v Bielovodskej a Javorovej doline, ale obraz neutíchajúceho rozpadu lesa dáva aj Tichá či Kôprová dolina. V ochrannom obvode Tatranská Javorina uschol na koreni po desaťročných hodoch lykožrúta les na 430 hektároch z výmery 1¤250 hektárov lesa v najprísnejšom stupni ochrany.

"Podkôrny hmyz teraz denne napáda niekoľko stoviek zdravých stromov. Ak sa budeme naďalej iba prizerať a lamentovať, že lykožrút likviduje les, prídeme o najkrajšie tatranské doliny,“ povedal Ján Slivinský, ktorý dve desaťročia manažuje zdravie lesa. Od roku 2003 sa však iba prizerá, čo sa mu deje priamo pred očami. Nemôže totiž zasiahnuť, zákon mu to zakazuje. Slivinský opisuje priam kocúrkovské situácie zo všedného lesníckeho života. Na upozornenia, že treba s lesom čosi robiť, orgány ochrany nereagujú. Na odpoveď z Krajského úradu životného prostredia v Prešove o posúdenie situácie čakal stovky dní.

"Vieme, čo máme robiť, aby sme zastavili postup lykožrúta, musíme byť aktívni, tak sme premohli kalamitu zo začiatku deväťdesiatych rokov a dnes na ploche, kde vyčíňal podkôrny hmyz, rastie zdravý les. Slivinský tvrdí, že tam, kde lesníci v minulosti zasiahli, je dnes živý les.

Čo znamená aktívna ochrana? Podľa lesníkov ide o jednoduché kroky: zavčasu vyhľadávať napadnuté stromy, odchytávať lykožrútov pomocou feromónových lapačov, zbaviť kmene kôry a pokiaľ odumreté stromy padnú do potokov, rýchle ich odtiaľ dostať.

Jasík v reakcii na lesníkov hovorí, že nejde o skutočný spor. „Nenazval by som to sporom, keďže až 70 percent ochranárov má lesnícke vzdelanie. Skôr je to diskusia na tému, či do prírody aktívne zasahovať, alebo nie, aj v chránených územiach, čím de facto hovoríme o jednom percente slovenských lesov. Na tomto území je ochrana prírody na takom stupni, že je potrebné nechať všetko na prirodzený vývoj bez zásahu človeka,“ apeluje ešte raz Jasík.

Lykožrút podľa ochranárov do lesov patrí.
Lykožrút podľa ochranárov do lesov patrí. Autor: SHUTTERSTOCK

"Sme svedkami toho, že vývoj sa uberá do fázy riadenej zákonitosťami náhodnosti a chaosu. Vzniká systém, ktorý prekračuje stupeň udržateľnosti a začína byť čoraz citlivejší na vonkajšie vplyvy,“ hovorí Milan Koreň, lesník, ekológ a ochranár, človek mimoriadne rešpektovaný odborníkmi doma aj vo svete. Podľa Koreňa si treba položiť tieto otázky:

Má človek ponechať v tejto situácii lesné porasty na samovývoj, a to bez ohľadu na deštrukčný charakter prírodných procesov, ktoré v nich prebiehajú? Ak je samoobnova nevyhnutnosťou, tak v akých podmienkach a na akej výmere? Máme ešte šancu zachrániť zvyšky tatranských lesov alebo aspoň spomaliť ich rozpad? Zrejme sa treba inšpirovať aj príkladmi a výskumami zo zahraničia a zodpovedať otázku, o aký vzhľad Tatier nám ide.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
0 debata debata
Viac na túto tému: #hory #Vysoké Tatry #Stromy #ochranári #lesy #lykožrút