Medziročne hrubý domáci produkt (HDP) Británie stúpol o 2,2 percenta, čo bolo tiež zrýchlenie z dvojpercentného tempa na začiatku roka. Uviedol to dnes britský štatistický úrad, ktorý tým potvrdil predbežné júlové údaje.
Ekonomiku naďalej ťahali výdavky domácností, ktoré sa zvýšili o 0,9 percenta a medziročne boli vyššie o tri percentá. Bol to ich najsilnejší rast od finančnej krízy, uviedla agentúra Reuters. Spotrebné výdavky pritom zostali veľmi silné aj po júnovom referende a minulý mesiac rástli najvyšším júlovým tempom za 14 rokov.
Rast povzbudilo aj prekvapivé medzikvartálny zvýšenie podnikateľských investícií. Vládne výdavky naproti tomu mierne klesli.
Na strane produkcie ekonomiku podporila hlavne priemyselná výroba. Tá v druhom štvrťroku stúpla oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 2,1 percenta, teda najprudším tempom od roku 1999.
„Naše prieskumy, ktoré zahŕňajú obdobie do referenda a bezprostredne po ňom, doteraz nijako nenaznačujú, že by investície alebo HDP výraznejšie ovplyvnila neistota (okolo brexitu),“ uviedol hlavný ekonóm štatistického úradu Joe Grice.
Solídne rastové tempo sa ale kvôli takzvanému brexitu nemusí v zostávajúcej časti roka udržať. Väčšina ekonómov, ktorých oslovila agentúra Reuters, aj napriek priaznivým údajom z obdobia po referende očakáva, že britská ekonomika v ďalších štvrťrokoch výrazne oslabí a zrejme skĺzne do recesie.
Briti odchod svojej krajiny z EÚ odhlasovali v referende 23. júna. Bezprostredne po hlasovaní sa prepadli ukazovatele spotrebiteľskej a podnikateľskej dôvery, prvé júlové údaje z reálnej ekonomiky ale prekonali očakávania a spotrebiteľská dôvera tento mesiac výrazne oživila.
Britská centrálna banka minulý mesiac v snahe zmierniť negatívne hospodárske dopady brexitu znížila svoju základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na nové rekordné minimum 0,25 percenta. Oznámila aj ďalšie opatrenia na podporu ekonomiky, vrátane nákupov vládnych dlhopisov.