O olympiáde v brazílskom Riu sa to už povedať nedá. Podľa odhadov sa náklady na jej usporiadanie vyšplhali na 20 miliárd dolárov, aj keď zodpovední hovorili najprv o 4 miliardách a neskôr priznali 12 miliárd dolárov. Na porovnanie, podľa Oxfordskej štúdie, ktorá mapuje príjmy a výdavky olympijských hier, olympiáda z roku 2012 v Londýne vyšla Britov na 15 miliárd dolárov a zimná olympiáda v ruskom Soči 21,9 miliardy dolárov. Spomínané Poľsko a Ukrajina investovali v rámci majstrovstiev vo futbale od roku 2008 až do 2012 celkovo 30,2 miliardy eur do infraštruktúry a športových areálov.
Veľká časť financií na organizovanie olympiády v Riu išla od roku 2009 najmä na vybudovanie olympijskej dediny, nových ciest, golfového ihriska Olympic či na renováciu metra a mestského prístavu. Vybudovalo sa až 75-tisíc nových bytov. Apartmány, ktoré sú súčasťou olympijskej dediny, však zrejme skončia vo vlastníctve boháčov, rovnako tak si budú užívať aj novovybudovaný golfový areál. Všetko sa to deje v čase, keď vláda nemá na výplaty zdravotníkov či učiteľov. Brazília ešte v roku 2014 hostila majstrovstvá sveta vo futbale, na ktoré išlo 11 miliárd dolárov. Brazílska vláda nechala zrenovovať v tom čase 12 štadiónov v 12 mestách, z ktorých väčšina sa už teraz veľmi nevyužíva.
Prekročenie rozpočtu? Nič nezvyčajné
Olympijské hry v Riu výrazne prekročia pôvodné finančné náklady. Nie je to však ojedinelý prípad. Polovica doteraz organizovaných olympiád vo svete prekročila svoje rozpočtové limity o viac ako 100 percent. Napríklad letné olympijské hry v Montreale v roku 1976 prekročili limit o 720 percent, Barcelona v roku 1992 minula o 266 percent viac, ako si naplánovala. Zimné olympijské hry v Soči sa predražili o 289 percent, uvádzajú experti z Oxfordu.
Oficiálna stránka olympijských hier v Riu nateraz uvádza, že celkové príjmy z olympiády tvoria dokopy 4,5 miliardy dolárov, prevažná časť pochádza od sponzorov a z predaja vysielacích práv. Len nepatrná časť z tejto sumy je tvorená príjmom zo vstupeniek. Kým brazílska vláda tvrdí, že prínosy sú oveľa väčšie, keďže olympiáda podporí turizmus, kritici upozorňujú, že Brazília odrádza ľudí nebezpečným vírusom zika a zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v uliciach tamojších miest.
Finančné suchoty
Mnohí sa teraz pozerajú na Brazíliu cez veľkolepú a nákladnú olympiádu, no každodenná realita bežných Brazílčanov je iná. Ekonómovia predpovedajú, že Brazília sa v tomto roku ocitne na prahu najhoršej hospodárskej krízy od 30. rokov 20. storočia, pričom v krajine rastie nezamestnanosť a inflácia. Medzinárodný menový fond očakáva, že brazílska ekonomika sa po vlaňajšom prepade o 3,7 percenta zníži aj v tomto roku o ďalšie tri percentá. Krajina pritom ešte pred rokmi patrila medzi najperspektívnejšie ekonomiky Latinskej Ameriky. V predkrízových rokoch 1999 až 2008 hlavne vďaka vývozu dôležitých surovín rástla každoročne o 3,5 percenta.
Vážne finančné problémy Brazílie spôsobuje najmä lacná ropa, keďže krajina patrí medzi významných producentov čierneho zlata. Cena ropy Brent sa aktuálne pohybuje na úrovni do 50 dolárov za barel, pričom ešte v lete 2014 stála viac ako 115 dolárov za barel. Hodnota čierneho zlata len za posledný rok a pol klesla asi o 70 percent. Napríklad od februára tohto roka brazílska vláda pre nízke ceny ropy a výpadky v ich rozpočte nedokáže zabezpečiť pre bežných ľudí adekvátnu zdravotnú starostlivosť.
Šport vs. nemocnice
Nové športoviská v Riu de Janeiro sú v kontraste so stavom zdravotníctva. Zdravotnícky sektor Ria nemá na vybavenie, lieky ani mzdy zamestnancov. Výnimočný stav bol vyhlásený koncom minulého roka na 180 dní, doteraz sa však neskončil. Rio de Janeiro produkuje 67 percent brazílskej ropy a 40 percent plynu, a teda má najvážnejšie problémy spôsobené prepadom cien čierneho zlata na svetových trhoch. Štát už kvôli tomu nejaký čas kráti rozpočet v zdravotníctve, ale aj v školstve. Ratingové agentúry varujú pred rýchlo rastúcim dlhom krajiny. Vlani Brazília hospodárila so schodkom 10,3 percenta hrubého domáceho produktu, čo je najviac za posledných 13 rokov.