Daň presadzuje ľavicový Smer na čele s Robertom Ficom s tým, že z výnosu sa majú zvýšiť penzie, platy učiteľov a tiež znížiť deficit verejných financií. Pravicový Most Bélu Bugára namietal, že 15-percentná daň by príliš zaťažila podnikateľov.
Daň budú platiť najmä veľké bohaté firmy v energetike či vo finančnom sektore. V konečnom dôsledku pôjde o zdanenie boháčov, keďže dividendy putujú často majiteľom veľkých koncernov, ktorí vlastnia zahraničné matky našich najväčších spoločností. Menšie firmy na Slovensku spravidla dividendy nevyplácajú, keďže pri optimalizácii nákladov sa často nedostávajú ani do zisku. Z daného dôvodu minulá vláda zaviedla daňové licencie v minimálnej sume 480 eur na firmu.
Pravicová časť vládnej koalície presadila, že licencie sa od roku 2018 zrušia. Smer aj preto prišiel daňou z dividend. Zdanením podielu zo zisku prosperujúcich spoločností plánovalo ministerstvo financií už o dva roky získať 226 miliónov eur. Ak bude daň „len“ 10-percentná, výnos by matematicky klesol na 150 miliónov eur. V danom prípade ak vláda bude trvať na cieli mať v roku 2019 vyrovnaný rozpočet, musí buď prijať ďalšie výdavkové škrty, zlepšiť výber daní, alebo zvýšiť iné dane.
Firmy správa o možnej 10– a nie 15-percentnej dani z dividend potešila. „Snaha o presadenie 10-percentnej dane z dividend je určite pozitívnou správou. Samozrejme, úplne ideálne by bolo ak by sa nová daň nezaviedla vôbec,“ reagoval tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Podnikatelia pri argumentácií proti zavedeniu novej dane upozorňujú na riziko slabého výnosu a zhoršenie podnikateľského prostredia pre ľudí vlastniacich firmy. „Reálny výnos dane z dividend nemusí naplniť očakávania rozpočtu. Ako lepšie riešenie považujeme zastavenie zvyšovania daní a spustenie šetrenia na strane výdavkov štátneho rozpočtu,“ dodal Hošták.
Štát sa nízkeho výnosu neobáva pre niekoľkoročné zlepšovanie výberu daní. Na rozdiel od minulosti majú daňové úrady lepší prehľad o finančných tokoch firiem aj pre zavedenie nových nástrojov ako kontrolný výkaz DPH. Samotné šetrenie na strane výdavkov štátneho rozpočtu doteraz vždy prinieslo uťahovanie opaskov bežných ľudí. Vláda sa navyše už zaviazala razantnejšou valorizáciou penzií zvýšiť životnú úroveň dôchodcov. Približne 1,2 milióna starobných dôchodcov preto v budúcom roku čaká zvyšovanie penzií o 8,2 eura za mesiac. Len toto opatrenie štátnu kasu vyjde na 137 miliónov eur a ďalšie desiatky miliónov eur si vypýta každoročné zvyšovanie platov učiteľov.
Veľkým zahraničným investorom podnikajúcim na Slovensku zavedenie dane z dividend nespôsobí väčšie problémy. „Navrhovaná novela zákona so zavedením dane z dividend sa spoločnosti Volkswagen Slovakia nedotkne,“ povedala Lucia Kovarovič Makayová, hovorkyňa Volkswagenu Slovakia. Podobne reagovali aj ďalšie nadnárodné koncerny oslovené denníkom Pravda. Daň z dividend sa totiž nijako nedotýka samotných firiem, ale platia ju tí majitelia podnikov, ktorí sa prostredníctvom dividend rozhodnú vyberať svoje podiely na zisku spoločnosti. Slovenská ekonomika takto každý rok legálne príde približne o dve miliardy eur. Ak by tieto peniaze ostali aj naďalej vo firmách, mohli byť použité na ich ďalší rozvoj či zvyšovanie platov zamestnancov.
Šikovní podnikatelia si pravdepodobne aj tak nájdu cesty, ako si legálne odliať peniaze z firiem a nezaplatiť daň z dividend. „Naši anglickí priatelia nás pred dvadsiatimi rokmi učili, že zisk je síce stále meradlom úspechu, ale pri dnešných pravidlách sa z neho v mnohých prípadoch veľa zistiť nedá. Mnoho úspešných podnikateľov sa totiž snaží mať zisk čo najviac blízky nule a bez zisku nemajú ani z čoho poberať dividendy. To ale neznamená, že nemajú žiadny príjem a v dnešnom komplikovanom daňovom systéme zasiahne daň z dividend hlavne drobných akcionárov veľkých spoločností,“ myslí si Juraj Borgula, viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR.