Obyvatelia Ružomberka už niekoľko rokov netrpezlivo čakajú na diaľničný obchvat mesta, ktorý odkloní ťažkú nákladnú a tranzitnú dopravu z mestských cestných komunikácií. Nádej na zlepšenie dopravnej situácie v meste im dal začiatkom roka 2014 štart výstavby diaľničného úseku D1 Hubová – Ivachnová. Súčasťou liptovského úseku diaľnice má byť aj tunel Čebrať, ktorý podľa pôvodných plánov mal dosahovať dĺžku 2¤026 metrov.
Diaľničný úsek mal motoristom slúžiť od júna 2017. Dnes je už jasné, že pôvodný termín nie je možné stihnúť. Razenie tunela Čebrať bolo zastavené a hrozí, že diaľničiari budú prepisovať projekt. Tunel bude musieť byť podľa všetkého dlhší. Môže za to hroziaci zosuv pred jeho západným portálom. Tisícky áut denne tak budú musieť aj naďalej prechádzať po cestách v okolí centra Ružomberka.
Výstavba neprebieha
Štát stále nevie, ako sa so vzniknutou situáciou vyrovná. Jednou z možností je predĺženie tunela na 3 450 metrov, čím by sa diaľnica vyhla kritickým zosuvovým oblastiam. „Prípadné predĺženie tunela bude ďalej analyzované a technicky rozpracovávané až po ukončení analýzy technických riešení v pôvodnej trase diaľnice. V prípade, že analyzované technické riešenia v pôvodnej trase nebudú vyhodnotené ako vhodné, bude Národná diaľničná spoločnosť (NDS) ďalej rozpracovávať technické riešenie v novej trase predĺžením tunela Čebrať,“ povedala hovorkyňa NDS Michaela Michalová.
V súčasnosti je z tunela vyrazených 140 a 160 metrov z východného portálu. Výstavba však neprebieha ani mimo tunela. „Aktuálne sú práce na tuneli Čebrať a objektoch situovaných v mieste zosuvu prerušené,“ dodáva Michalová. Podľa jej slov je navyše v súčasnej situácii predčasné vyjadrovať sa ku konečnej dĺžke tunela, k stavebným nákladom alebo termínu dostavby úseku.
„Výstavba diaľničného tunela Čebrať bola zastavená 16. februára 2015, z dôvodu, že v kilometri 2 až 4 diaľnice D1 Hubová – Ivachnová sa nachádza rozsiahla svahová deformácia, teda zosuv. Samotný tunel Čebrať je situovaný v dobrom horninovom masíve, ale nadväzujúca diaľnica smerom na západ od tunela sa nachádza v zosuvovom území,“ povedal v rozhovore pre Pravdu Ján Snopko, vedúci projektant spoločnosti Tarosi.
Zosuv je hlbší, ako sa čakalo
Dôvodom zastavenia výstavby je prúdový zosuv lokalizovaný západne od tunela, ktorý sa šmýka do údolia Váhu. V časti pred tunelom mala diaľnica pôvodne viesť po svahu kopca. Pôvodne sa predpokladalo, že šmykové plochy zosuvu sa nachádzajú v hĺbke 10 až 14 metrov pod úrovňou terénu. Konštrukcie diaľnice sú však ukotvené hlbšie. „Následne po rozbehnutí výstavby sa v druhej polovici roku 2014 prejavil a preukázal rozsah svahových deformácií v trase diaľnice západne od tunela Čebrať. Doplnkovým geologickým prieskumom sa zistilo, že v oblasti rozsiahleho zosuvu sa šmykové plochy nachádzajú v úrovni 40–50 metrov pod povrchom terénu. Všetky inžinierske konštrukcie, ktoré by v tomto území boli vybudované, by museli byť zabezpečené pomocou technicky náročných konštrukcií, tak, aby „neplávali“ spolu s vrchnými vrstvami zosuvu,“ dodáva Snopko.
Podľa projektanta si sanačné práce vyžiadajú porovnateľné množstvo finančných prostriedkov ako predĺženie tunela. Rozdielom je však prevádzka sanovaného územia, ktorá je neporovnateľne drahšia ako prevádzka tunela.
„V čo najkratšej dobe sa budeme snažiť tento problém riešiť. Možno sa to bude dať riešiť dodatočnou alokáciou ďalších prostriedkov. Chceme dodržať termín, a teda, aby úsek bol odovzdaný do roku 2020,“ povedal pre Pravdu šéf NDS Róbert Auxt (Sieť). Verejné obstarávanie na výstavbu úseku D1 Hubová – Ivachnová vyhralo združenie Čebrať, ktorého vedúcim je Váhostav a členom OHL ŽS. Stavebné firmy sa zaviazali postaviť 15¤272 metrov dlhú diaľnicu za 227,26 milióna eur. Dnes je už jasné, že výstavba si vyžiada dodatočné náklady, nech sa už štát rozhodne sanovať zosuv, alebo predlžovať tunel.
Pôvodný projekt diaľnice mal motoristom ušetriť pri prejazde daným úsekom desať minút. Po ceste prvej triedy I/18 vedúcej cez Ružomberok denne prechádza 16– až 24-tisíc automobilov. „Predpokladáme, že v roku 2020 by úsekom D1 Hubová – Ivachnová mohlo denne prejsť zhruba 13-tisíc vozidiel, v roku 2025 17-tisíc a v roku 2035 až 20-tisíc vozidiel,“ dodáva Michalová z NDS.
Úsek s tunelom Čebrať bude nadväzovať na diaľnicu D1 Ivachnová – Liptovský Mikuláš, ktorá končí približne desať kilometrov pred Ružomberkom. Napojenie na cestu I/18 v súčasnosti vytvára dopravný lievik. Na zjazde z diaľnice pravidelne vznikajú dopravné kolóny najmä v nedeľu v poobedňajších hodinách, keď sa motoristi presúvajú z východu na západ krajiny. Zo západnej strany sa ružomberská diaľnica napojí na úsek D1 Turany – Hubová, ktorého trasovanie stále nie je známe.