Nová motivácia podnikať. Ľudia dostanú dotácie

Ľudí, ktorí majú nápad na rozbehnutie dobrého biznisu, štát odmení. Kým na jednej strane pravicovo-ľavicová vláda ide v budúcom roku cez vyššie dane a odvody okresať miliardové zisky veľkých firiem, malých podnikateľov chce, naopak, podporiť viac. S heslom "think small first" (najskôr myslieť v malom), ktoré uvádza v novelách zákonov na podporu podnikateľského prostredia, ide po novom zvýhodňovať aj začínajúce inovatívne firmy, nazývané takisto startupy.

20.08.2016 08:00
žena, práca, kancelária Foto:
Ilustračné foto.
debata (7)

Ku koncu minulého roka fungovalo podľa Štatistického úradu SR okolo 531-tisíc malých a stredných podnikov. Z toho mikropodnikov, teda tých, ktoré zamestnávajú menej ako desať osôb a ich ročný obrat nepresahuje dva milióny eur, bolo až 515-tisíc.

V návrhu rozpočtu na budúci rok sa uvádza, že rezort hospodárstva vyčlení viac ako 94 miliónov eur na rozvoj priemyslu a podnikania na Slovensku. V tejto položke je zahrnutá aj pomoc pre inovatívne podniky. Štát ich plánuje odbremeniť od regulatórnej a administratívnej záťaže a finančne ich podporiť, ak sa venujú vede a výskumu. Minister financií Peter Kažimír (Smer) zároveň avizuje zvýšenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov. „Sľúbil som to zamestnávateľom na základe veľmi búrlivej debaty v tripartite, že sa k tomu vrátime po prázdninách a využijeme prvé týždne septembra, aby sme technicky dotiahli niektoré agendy,“ povedal Kažimír.

Firmám navyše od budúceho roka klesne daň z príjmu z 22 na 21 percent a od roku 2018 štát ruší daňové licencie, ktoré museli platiť aj tí podnikatelia, ktorí boli v strate, aj keď neskôr si o ne mohli znížiť daňovú povinnosť. Na druhej strane plánuje štát vybrať od veľkých firiem viac peňazí cez novú, 15-percentnú daň z dividend. Ponecháva osobitný odvod pre firmy pôsobiace v energetike, vo farmácii či v poisťovníctve a viac cez odvod prispejú do štátneho rozpočtu aj banky.

Podmienky na väčší rozvoj menšieho biznisu dávajú momentálne aj lepšie vyhliadky slovenského hospodárstva. V budúcom roku by mal rast ekonomiky dosiahnuť takmer 4-percentnú hranicu. „Priestor pre rast tržieb domácich obchodníkov naďalej vytvára najmä prebúdzajúca sa ekonomika, ale aj uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky, cez rekordne nízke úrokové sadzby, či chýbajúca inflácia,“ vysvetlil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Spotrebiteľskú dôveru zvyšuje aj zlepšujúca sa situácia na trhu práce. Hrozba prepúšťania sa v mnohých prípadoch výrazne znížila, práve naopak, časť firiem naberá nových zamestnancov.

Šancu dostanú aj mladí

Prvýkrát sa v zákone objavil aj pojem startup, ktorý je momentálne medzi mladými ľuďmi, ktorí začínajú podnikať, veľmi rozšírený. Startup, ako ho definuje po novom zákon, je nová, technologicky orientovaná firma, ktorá vzniká za určitých špecifických podmienok v súvislosti s tvorbou nového produktu alebo služby. Startupy chce štát podporovať aj prostredníctvom eurofondov. Peniaze dostanú napríklad na mentoring, teda lektorov a koučov, ktorí im pomôžu v začiatkoch podnikania. Ak pôjde o firmy, ktoré sú na trhu maximálne tri roky, môžu požiadať aj o podporu, ak chcú vycestovať na medzinárodnú startupovú konferenciu či podujatie. Dotácia by im mala vykryť cestovné náklady či výdavky na ubytovanie. Na tieto aktivity by malo v budúcom roku ísť podľa Koncepcie pre podporu startupov a rozvoj startupového ekosystému zhruba 2,5 milióna eur zo štátneho rozpočtu.

Podľa Juraja Svinčáka, jedného zo zakladateľov stránky doucma.sk, cez ktorú si nielen študenti môžu nájsť doučovateľov, je dobré, že štát začal aktívne podporovať startupy na národnej úrovni. Stále ho však trápi prílišná byrokracia. „Podnikanie začínajúcim firmám na Slovensku komplikuje najmä administratíva. Potrebujeme sa sústrediť na rozvíjanie biznisu, a pritom nám veľa času zaberá zbytočná byrokracia. Na Slovensku sa nepodniká najjednoduchšie, aj preto sme hľadali uplatnenie na iných trhoch,“ povedal Juraj. Aktuálne jeho startupová spoločnosť pôsobí v Nemecku.

Ako ide štát podporiť malé firmy a živnostníkov

  • daň z príjmu klesne z 22 na 21 percent
  • rezort hospodárstva chce znížiť regulatórnu a administratívnu záťaž podnikateľov
  • inovatívnym firmám, tzv. startupom, sa odpúšťa platenie daňových licencií. Ostatné firmy ich prestanú platiť od roku 2018
  • startupy dostanú peniaze na mentoring a výdavky spojené s ich vzdelávaním
  • začínajúci podnikatelia budú môcť zakladať aj tzv. jednoeurové akciovky
  • firmy podporujúce vedu a výskum budú mať naďalej daňové úľavy
  • živnostníci budú mať vyššie paušálne výdavky

ZDROJ: Zákon o podpore malého a stredného podnikania

Odhaduje sa, že na Slovensku je v súčasnosti iba 600 startupových firiem. Napríklad vo Veľkej Británii je ich viac ako 15-tisíc. Tie slovenské spolu zamestnávajú okolo 3-tisíc ľudí. Za posledné tri roky ich bolo raz toľko, no väčšina tzv. startupov neprežila počiatočnú fázu premeny na podnikateľský subjekt. Podľa aktuálneho prieskumu spoločnosti KPMG generuje obrat 55 percent slovenských startupov. Viac ako tri štvrtiny projektov majú okrem zakladateľa aspoň jedného zamestnanca a priemerná veľkosť tímu je päť členov. Za minulý rok zvýšilo počet zamestnancov 56 percent z nich, a v horizonte jedného roka plánuje zvyšovať počet zamestnancov až 90 percent startupov. Vláda začínajúcim podnikateľom umožní od januára budúceho roka zakladať aj tzv. jednoeurové akciovky. Nová legislatíva má zlepšiť prístup startupov ku kapitálu. Ide o novú formu kapitálovej obchodnej spoločnosti. Takáto zjednodušená akciovka bude môcť vydávať cenné papiere, teda akcie aj podnikové dlhopisy s rôznymi právami, čo má uľahčiť vstup investorov do startupov, ako aj ich prípadný výstup.

Koniec licenciám

Štát od roku 2018 ruší platenie daňových licencií pre všetky firmy. Startupy ich však majú odpustené. Druhá Ficova vláda ešte v roku 2014 schválila, že všetky firmy, ktoré nie sú platcami DPH, mali od roku 2015 za zdaňovacie obdobie predošlého roka uhradiť štátu licenciu vo výške 480 eur. Pri firmách platiacich DPH je výška licencie stanovená od 960 eur až do 2¤880 eur v prípade veľkých podnikov s obratom nad pol milióna eur ročne. Začínajúce firmy mali mať tieto licencie odpustené v prvých návrhoch na jeden rok, nakoniec to druhá Ficova vláda predĺžila na obdobie troch rokov. Keď sa dostala k moci pravicovo-ľavicová vláda v tomto roku, licencie neprežili.

Podpora vedy

Momentálne platí, že firma, ktorá vyvíja nový produkt alebo spustí výskum, dostane od štátu 25-percentnú daňovú úľavu. Výdavky na výskum a vývoj si aktuálne môžu podnikatelia odpočítať cez tzv. superodpočet. Kažimír ešte pred časom potvrdil, že vláda uvažuje o ďalšom navýšení tejto podpory. V podpore investovania do vedy a výskumu týmto spôsobom chce vláda pokračovať aj v budúcom roku.

Pred zavedením samotnej daňovej podpory to fungovalo tak, že firma, ktorá investovala do vývoja novej technológie alebo produktu napríklad 100-tisíc eur, si mohla tieto náklady odpočítať spolu s inými výdavkami na podnikanie. Po novom si môže znížiť daňový základ o ďalších 25-tisíc eur. Ušetrené peniaze môžu slúžiť napríklad na rozvoj podnikania či na vytvorenie nových pracovných miest. V Európe sa tento odpočet používa ako najčastejší nástroj verejnej podpory inovácií. Okrem 25-percentného superodpočtu daní si môžu firmy podporujúce výskum a vývoj po novom odpočítať ďalších 25 percent zo mzdových nákladov zamestnanca, respektíve novoprijatých absolventov stredných a vysokých škôl, a to počas prvého roka, keď ich firma prijala. Ďalších 25 percent si môžu podnikatelia odrátať z medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj.

Novinkou v novom roku bude aj to, že rezort hospodárstva so svojím analytickým tímom bude prehodnocovať, aký majú jednotlivé prijímané zákony dosah na podnikateľské prostredie. Podľa informácií denníka Pravda tento proces sčasti nabehol ešte za bývalého ministra hospodárstva Vazila Hudáka s tým, že sa na tvorbe zákonov výrazne spolupodieľali ľudia z praxe.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #firmy #dotácie #podnikatelia #startup #štátne príspevky