Kabinet zatiaľ schválil vyššie dane pre banky a odobril tiež rast daní na tabak. S príchodom budúceho roka škatuľka 20-kusových cigariet zdražie o 10 až 20 centov. Kým vyšším zdanením tabaku by sa malo do štátneho rozpočtu naliať 32 miliónov eur, vyššie zdanenie bánk prinesie dvojnásobnú sumu. Čisté zisky domácich bánk dosiahli vlani 626 miliónov eur. Kabinet po doladení detailov podľa premiéra Roberta Fica schváli aj 15-percentnú daň z dividend. Majitelia firiem si len na dividendách ročne vyberú viac ako 1,5 miliardy eur.
Vláda tvrdí, že zdaňuje viac bohatších ľudí a firmy. „Pripravované opatrenia sa dotknú tých, ktorí zarábajú veľa peňazí a majú tučné zisky. Tí teraz kričia najviac a sú proti pripravovaným zmenám,“ povedal minister financií Peter Kažimír (Smer). Opozícia to vidí inak a namieta, že daň z dividend zaťaží napríklad aj drobných urbárnikov, majiteľov pozemkov alebo lesov.
Pre pravicovo-ľavicovú vládu sú daňové zmeny jednou z ciest, ako zlepšiť verejné služby, stavať diaľnice, pripraviť závod Jaguar Land Roveru v Nitre a zároveň konsolidovať verejné financie. „Nedá sa pridať peniaze do školstva, zdravotníctva, stavať diaľnice, konsolidovať verejne financie a zároveň znižovať dane. To jednoducho nie je možné a každá vláda si musí vybrať svoje priority,“ reagoval na opatrenia Vladimír Baláž, ekonomický analytik Slovenskej akadémie vied. Vláda na svojom včerajšom rokovaní odvody pre regulované odvetvia a daň z dividend nateraz neschválila, bránili jej v tom technické nepresnosti v zákone. Premiér Fico však povedal, že zásadné zmeny v návrhoch zákonov sa neudejú a schválené by mali byť na ďalšom rokovaní vlády.
Po doplnení vláda odobrí aj pokles dane z príjmov firiem z 22 na 21 percent. „V prípade dane z príjmov využijeme čas aj na to, aby sme dostali do zákona zmenu výdavkových paušálov pre živnostníkov,“ dodal minister Kažimír. V prípade návrhu novely zákona o hazardných hrách sú podľa Kažimíra dôvodom prerušenia rokovania aj konzultácie s Európskou komisiou týkajúce sa napríklad aj blokovania internetových stránok niektorých prevádzkovateľov hazardných hier. "Návrh potrebuje viac času z hľadiska právnej istoty,“ dodal. Vláda chce hazard zdaniť viac a zároveň sa herne zavrú napríklad pre patologických hráčov.
Zdaňovanie bohatých je podľa riaditeľky Next Finance Markéty Šichtářovej najmenej bolestivé, ale na druhej strane často málo účinné. „Pretože títo ľudia si svoje príjmy preskupia tak, že už nebudú vyzerať ako bohatí. Platí totiž, že čím bohatší človek, tým lepšia schopnosť plateniu sa vyhnúť,“ myslí si Šichtářová.
Zahraniční majitelia firiem každý rok zo Slovenska odlejú asi dve miliardy eur. Domáca ekonomika tieto peniaze už nikdy neuvidí a podniky z nich financujú rast životnej úrovne v iných štátoch. Vláda sa preto rozhodla aspoň časť z týchto peňazí zachytiť prostredníctvom vyšších odvodov a daní. Od začiatku budúceho roka až o 137 miliónov eur viac na daniach zaplatia banky a top ziskové firmy podnikajúce v oblasti s nízkou konkurenciou. Už v roku 2018 sa pridajú aj majitelia podielov vyberajúci peniaze z firiem prostredníctvom dividend, ktorí do štátnej kasy v priebehu roka majú prispieť 226,2 milióna eur.
„Môžem ubezpečiť, že daň z dividend aj osobitný odvod budú prijaté. Na vláde sme prerušili rokovania o týchto zákonoch len preto, že potrebujeme viac času na zapracovanie pripomienok. Sú to však len technické zmeny a zákony prijaté budú,“ ubezpečil včera po rokovaní vlády premiér Robert Fico. Vyššie zdanenie top ziskových firiem umožní v budúcom roku bezproblémové zníženie firemnej dane z príjmu z 22 na 21 percent. Zároveň v roku 2018 sa počíta aj so zrušením daňových licencií a len tieto dve opatrenia spôsobia v štátnej kase ročný výpadok okolo 213 miliónov eur. Ďalších výpadok vo výške 18,7 milióna eur za rok prinesie zrušenie zdravotných odvodov z dividend. Chýbajúce peniaze ministerstvo financií nahradí práve zavedením 15-percentnej dane z dividend. Ďalej sa počíta so zdvihnutím osobitného odvodu pre vysoko ziskové firmy z 0,00363 na 0,00726 percenta. Toto opatrenie prinesie do štátneho rozpočtu každý rok navyše 76 miliónov eur.
Zdvíhanie daní sa bežných ľudí dotkne len v prípade, ak holdujú nerestiam ako tabak, cigarety a hazardné hry. Obidve opatrenia prinesú do štátneho rozpočtu v budúcom roku 42,3 milióna eur. Bankový sektor si dlhodobo drží vysokú ziskovosť. „Zisk bankového sektora v prvom polroku 2016 dosiahol 424 miliónov eur a medziročne sa zvýšil o 19,9 percenta. Významný pozitívny vplyv na ziskovosť mal predaj podielov VISA Europe spoločnosti VISA inc,“ uvádza Slovenská banková asociácia v analýze bankového sektora za jún 2016.
V porovnaní s predchádzajúcim rokom bankám klesali výnosy z úrokov aj poplatkov. V prvom polroku 2016 finančné domy na úrokoch zarobili 882 miliónov eur, čo je o 47 miliónov eur menej ako v roku 2016, keď finančné domy dosiahli úrokové výnosy až 929 miliónov eur. Podobne aj výnosy z poplatkov predstavovali v prvom polroku 2016 sumu 264 miliónov eur, čo je o 3 milióny eur menej ako v rovnakom období roka 2015, keď výnosy z poplatkov dosiahli 267 miliónov eur. Finančné domy preto nesúhlasia so zastavením znižovania bankového odvodu. „Zvýšenie takzvaného bankového odvodu predstavuje potenciálne riziko pre stabilitu domáceho bankového sektora, ohrozuje schopnosť bánk financovať rast ekonomiky a zhoršuje konkurencieschopnosť slovenských bánk na jednotnom trhu Európskej únie,“ uviedol Ladislav Unčovský, výkonný riaditeľ Slovenskej bankovej asociácie.
Štát prostredníctvom bankového odvodu vo výške 0,2 percenta vyberie od bánk v tomto roku 117,5 milióna eur. Ak by od začiatku budúceho roka prišlo k jeho zníženiu na 0,1 percenta, štát by v roku 2017 zinkasoval „len“ 61,7 milióna eur. Keďže štát sa rozhodol ponechať aj naďalej 0,2-percentný odvod, od finančných domov v budúcom roku zinkasuje 123,4 milióna eur. Je otázne, do akej miery finančné domy vyššie daňové a odvodové zaťaženie prenesú na klientov. Podľa zákona totiž ľudia s čistým mesačným príjmom do 400 eur majú nárok na bankový účet zadarmo. Ľudia s vyššími platmi majú nárok na účet za 3 eurá. Na špeciálne štátom nariadené bankové účty majú nárok len Slováci s jedným bankovým účtom. Samotné banky z prísnej regulácie očakávajú straty vo výške 80 miliónov eur za rok.
Straty spôsobené vyššími daňami si finančné domy nemôžu nahradiť ani zdražovaním pôžičiek. Bráni im v tom prebiehajúca úroková vojna, ktorá zrazila ročné úroky pri hypotékach na historicky najnižšie percentá, konkrétne 1,79 percenta za rok. „Predpokladáme, že Európska centrálna banka bude ďalej pokračovať s programom nákupu štátnych dlhopisov aj počas celého budúceho roku 2017, a preto priestor na rast hypotekárnych sadzieb je obmedzený. Do konca tohto kalendárneho roka preto neočakávame žiadne zmeny v hypotekárnych sadzbách,“ povedal ekonomický analytik Tatra banky Juraj Valachy. Európska centrálna banka každý mesiac natlačí do 19 ekonomík používajúcich spoločnú menu euro až 80 miliárd nových eur. Od marca 2015 do marca 2017 sa tak v ekonomike eurozóny ocitne 1,74 bilióna nových eur. Výsledkom takejto finančnej politiky sú aj na Slovensku nízke úroky z pôžičiek aj vkladov.