Nalejme si do pohára čistého mlieka

Farmári musia rátať so vzostupmi a pádmi cien mlieka. Zrkadlia sa v nich obdobia konjunktúr a kríz, ktoré sú prirodzenou súčasťou trhovej ekonomiky. "Slovensko si uchová mliekarstvo a profit z neho, pokiaľ bude vyrábať mlieko efektívnejšie ako prevažná väčšina ostatných výrobcov. Vtedy sa nemáme čoho báť,“ tvrdí to Miroslav Šebek, ktorý manažuje spoločnosť Slovenské biologické služby a jeden z najproduktívnejších chovov dojníc na Slovensku.

18.08.2016 12:00
kravy, pole, volga, zvieratá, chov Foto:
Kým farmári v nových členských krajinách EÚ sú v strate, v Rusku sa stáda zväčšujú, upozorňuje expert Miroslav Šebek. Na snímke je stádo kráv pri rieke Volga.
debata (2)

Pred rokom ste upozorňovali, že kríza bude dlhá a vyčerpávajúca. Veľké straty utrpeli aj najsilnejšie farmy. Bliká už na konci krízového tunela svetielko oznamujúce lepšie časy?
Nálada na trhu sa mení, ale oveľa pomalšie, ako sa očakávalo. Koniec krízy príde zrejme na prelome rokov 2016 a 2017. Signálom vytúženej zmeny je tzv. spotová cena mlieka (cena voľno-predajného nezakontrahovaného mlieka – pozn. red.). Pred polrokom, rokom ho Taliani nakupovali na Slovensku zhruba po 18 centov za liter, teraz po 26 centov. Spotové ceny sú prvým signálom zmeny na trhu, hoci podliehajú najväčším výkyvom.

S odstupom času sa zdá, že nová mliečna politika v podobe zrušenia mliečnych kvót priniesla priveľa trpkého ovocia. Prečo?
Mnohé naznačuje, že Európska komisia nezvládla prechod od regulovaného systému mliečnych kvót na trhový, čo vyústilo do obrovských prebytkov mlieka. Všetci predpokladali, že kríza bude krátka. V západnej Európe uvažovali, nazhromaždíme väčšie množstvo zvierat a do nového obdobia po kríze, keď ostatní zahynú, vstúpime výrobne silní. V nových členských krajinách, kde je poľnohospodárstvo podkapitalizované, taký postup neprichádzal do úvahy. Banky, ktoré horúčkovito hľadali priestor na umiestnenie voľného kapitálu, sa potešili záujmu západných farmárov o rozšírenie výroby mlieka a poskytli im neraz nekriticky potrebné úvery. Čas ukázal, že všetci sa prerátali. Dnes si bankové domy pýtajú naspäť splátky úrokov aj istiny. Vážne problémy majú Dáni, ale do istej miery aj sebavedomé Holandsko.

Čo zmenilo charakter krízy? Len ruské embargo na západoeurópske potraviny?
Málo sa hovorí o inom medzinárodnom faktore, a to o 40-percentnom medziročnom znížení dovozu mliečnych výrobkov do Číny. Ruské stop z roku 2014 bolo už iba trpkou čerešničkou na torte, ktorá akcelerovala krízu do nepredpokladaných rozmerov. Okolo Vianoc 2015 sa zdalo, že situácia sa už-už upokojuje, urobilo sa pár väčších medzinárodných predajov, ale bola to klamlivá ilúzia. Predaje v prvom štvrťroku 2016 boli najhoršie v histórii. Výrobky zostávali na sklade a situácia sa stala naozaj zúfalou.

Vravíte, že dochádza k obratu. Čo je za ním?
Najmä dve skutočnosti. Čína opäť začína kupovať európske mliečne výrobky. Ráta sa, že tohto roku sa takmer vráti na úroveň pred obdobím čínskych pribrzdených nákupov. Okrem toho Európska komisia v krátkom slede za sebou realizovala tri tranže nákupu sušeného mlieka do európskych rezerv za regulované ceny. Tým sa mlieko vysáva z európskeho trhu a narovnáva sa vzťah medzi ponukou a dopytom.

Vyplýva z toho, že najhoršie už majú podniky za sebou a dobre manažované mliečne farmy sa dočkajú oživenia aj zahojenia rán, ktoré utrpeli?
Mliečny biznis treba posudzovať v dlhodobom horizonte. Keď sa naň pozrieme v rozmedzí piatich až desiatich rokov, vidíme, že výroba mlieka je zisková. Sprevádzajú ju, pravdaže, sínusoidy, teda vzostupy a pády cien mlieka, ktoré sú prirodzenou súčasťou trhovej ekonomiky. Za ostatných 27 rokov od roku 1989 sme to vari zistili. Rešpektujme to ako fakt, že v zime každý rok nastáva chrípkové obdobie. Našou úlohou je vyrábať mlieko efektívnejšie ako konkurencia, potom sa nemáme čoho báť.

Mnohí strácajú trpezlivosť a chcú chovy dojníc zrušiť. Vravia, stačilo, končíme.
V tom konštatovaní je vyjadrené momentálne zúfalstvo pri pohľade na účet, ktorý vystavila kríza. Všetci si želajú rýchly návrat konjunktúry, lenže oživenie ceny mlieka nebude také dynamické, ako si podaktorí myslia. Bude veľmi pozvoľné.

Prečo?
Pretože nedošlo k významnej redukcii stád mliečneho dobytka v Európe. V Nemecku alebo v Holandsku často rozprávajú o tom, koľko malých farmárov zaniklo, ale už nepovedia, že väčšinu kráv zo zaniknutých hospodárstiev previezli na veľké farmy a pokračovali vo výrobe mlieka ďalej. Vieme, že to urobili, lebo so Západom obchodujeme. Úspešne im predávame inseminačné dávky a vidíme, ako sa predaje vyvíjajú. Napriek kríze máme na ne stále rastúci odbyt. Za posledné dva roky sme v západnej Európe zdvihli predaje z približne 35-tisíc dávok na dnešných 50-tisíc. A v USA sme za to isté obdobie predaje prakticky zdvojnásobili. Na trhu je stále veľa mlieka. Práve preto bude príchod novej konjunktúry veľmi pozvoľný, kopíruje oživenie celej ekonomiky po veľkej bankovej kríze, má totiž podobné fundamenty.

Je nevyhnutné znižovať stáda v záujme zvýšenia konkurencieschop­nosti vo výrobe mlieka na Slovensku?
Čo je naším cieľom? Udržať výrobný potenciál, ako to robia aj ostatné krajiny EÚ. Musíme však pripustiť, že k určitej selekcii stád dobytka dôjde, čo prinesie veľa sklamania. Nespokojní budú najmä tí, čo čakajú, že cena rýchlo vyletí z 23 na 40 centov za liter. Všetko nasvedčuje tomu, že bude stúpať pomaly. Tí, čo vyrábajú liter mlieka za 27 – 28 centov, sa čo nevidieť dostanú do ažurity, ale tí, čo ho vyrábajú za 35 centov, budú čakať na šťastnú budúcnosť veľmi dlho. Tu je odpoveď na otázku, či selektovať stádo dobytka na Slovensku, ako aj na to, kto bude musieť stáda predať a kto nie.

Dotkne sa selekcia všetkých chovateľov?
Selekcia možno nebude potrebná v každom stáde, ale určite prebehne medzi podnikmi. Myslím si, že niektoré chovy vypadnú úplne, niektoré sa, naopak, rozšíria. Dovolím si povedať, že ten, kto sa nevie dobre postarať o 500 kráv, nedokáže sa postarať ani o 400 či 300 kráv.

Vláda napumpovala do záchrany mliečneho sektoru 33 miliónov eur. Mnohí to považujú za kontroverzné opatrenie? Ako ho vôbec vnímať?
Vláda dala podporu na mlieko preto, aby nedošlo k likvidácii fariem. Ide o dobré rozhodnutie v zlých časoch a v zlých podmienkach. Nesúhlasil by som s týmto zásahom, keby ostatné krajiny EÚ neuplatňovali rovnaký spôsob. Keby sme ho neurobili, došlo by k vyvraždeniu základného stáda a už by ho nikto nenahradil v najbližších desiatich rokoch. Bolo to krajné riešenie v danej situácii, umožňujúce dostať sa zo slepej uličky. Pokiaľ ide o štátnu agrárnu politiku, potom môžem len zopakovať to, čo si myslia aj ostatní poľnohospodári: vláda by mala harmonizovať slovenskú dotačnú politiku s dotačnými politikami okolitých krajín, ktoré k nám dovážajú mliečne výrobky. Nič iné netreba urobiť, len zharmonizovať dotačnú politiku.

Ako ovplyvní ďalší vývoj, a nielen v produkcii mlieka, Rusko. Embargo raz pominie. Aké Rusko po ňom uvidíme?
Úplne iné, ako sme ho poznali. Rusko rýchlo zvyšuje svoju potravinovú sebestačnosť. Rusi investujú do budúcnosti svojich chovov. Dovážajú napríklad inseminačné dávky aj plemenné zvieratá, lebo potrebujú rozširovať svoju bázu. Rusko je dnes sebestačné v hydinovom mäse, už je alebo v krátkom čase bude v bravčovine a zhruba do piatich rokov bude mať dosť mlieka. Rusi dynamicky rozvíjajú poľnohospodárstvo. Aby dobehli svet, budujú najmä veľké kombináty živočíšnej výroby a ich manažéri zbierajú skúsenosti po celom svete. Farmy s výborným manažmentom rastú ako huby po daždi. Vieme to z vlastnej skúsenosti, obchodujeme s nimi. Kupujú len výbornú genetiku. Pred dvoma rokmi sme predali, hlavne v regiónoch strednej Volgy 10-tisíc dávok, v minulom roku 15-tisíc. V tomto roku máme kontrakty na 25– až 30-tisíc dávok. Ak sa nič mimoriadne nestane, ďalšia generácia dojníc im dá ešte viac mlieka ako súčasná.

V Nemecku aj vo Francúzsku rastie nespokojnosť so zablokovaním ruských trhov. Kto bude víťazom tejto potravinovej vojny?
Tá odpoveď sa už črtá. Jedno je isté: Európa zobudila spiaceho ruského medveďa, ktorý bol spokojný, bral peniaze z ropy a míňal ich na kvalitné západné potraviny. Teraz sa cieľavedome začal viac starať o výrobu potravín. Ak si niekto v západnej Európe myslí, že Rusi povstanú proti svojej vláde napríklad preto, lebo nebudú mať dostatok kvalitných syrov, je úplne naivný. Rusi si vytvárajú vlastnú rýchlo silnejúcu bázu výroby syrov. O nejaký čas budú sebestační, ako to demonštrovali napríklad pri pive po páde rubľa v deväťdesiatych rokoch. Ruské pivovary ani vzmáhajúce sa mliekarne zo svojho trhu neodídu. A prečo aj. Ak Rusko po urovnaní vzťahov otvorí zahraničiu dvere na svoj trh, tak iba selektívne. To, čo sa naučia dobre robiť, budú mať snahu chrániť si. Rusko bolo a zostalo krajinou s veľkým trhom, budúcnosť na ňom však budú mať tí, čo budú Rusom predávať technológie, a nie dodávatelia potravín.

Spomínali ste oživenie na čínskom trhu. Ako sa vo svetle toho, čo sa odohralo v uplynulých mesiacoch, pozeráte na plány postaviť na Slovensku fabriku na detskú dojčenskú výživu?
Slovensko ako európska krajina má reputáciu producenta zdravého a bezpečného mlieko. Postaviť mliekareň na detskú dojčenskú výživu považujem za dobrý komerčný ťah. V Číne už neuplatňujú politiku jedného dieťaťa a dopyt po detskej mliečnej výžive vzrastie. Patrí totiž k dobrému tónu, hlavne po melamínovej afére, kupovať deťom zahraničnú mliečnu výživu a európska ma z pohľadu bezpečnosti hádam najvyšší rating. Myslím si, že na Slovensku napokon vznikne fabrika, ktorá bude vyrábať mliečnu výživu pre Čínu, ale nemusí to byť ani v tom rozmedzí, ako sa plánovalo, ani tam, kde sa pôvodne navrhovalo.

Môže byť teda optimistom ten, kto sa seriózne zaoberá výrobou mlieka?
Nesporne áno, ak vyrába mlieko efektívne. Mierkou nie je výsledok roka či dvoch, ale piatich až desiatich rokov. Mlieku veríme aj v našej firme, kde chceme zvýšiť stádo dojníc zo 600 na 900 až 1000 kráv. Budujeme tomu zodpovedajúcu infraštruktúru, nové silážne žľaby a kapacity na výrobu krmív.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #cena #kravy #mlieko #mliečne výrobky #trhová ekonomika