Troj až štvorpercentný rast miezd pri nulovej inflácii má zatiaľ Slovensko aj Česko. Prísľubom slovenského rastu ekonomiky je, že sa mení štruktúra fabrík. Pribúdajú závody naviazané na automobilový priemysel, kde sú vyššie mzdy a, naopak, napríklad textilný priemysel či manuálne činnosti, ako napríklad výroba káblových zväzkov, sa presunuli na východ SR a je možné, že postupne sa posunú do iných krajín, napríklad na Balkán.
Bude na odborároch aj vláde, aby Slováci v bežnom živote viac pocítili aktuálne druhý najrýchlejší rast hospodárstva krajiny v celej Európskej únii. Odbory môžu tlačiť vo fabrikách na rast platov a vláda zatiaľ napríklad cez zdanenie dividend, ktoré zo ziskov vyplácajú najväčšie fabriky, plánuje zvyšovať platy učiteľov, stavať viac diaľnic či valorizovať penzie.
Minister financií Peter Kažimír (Smer) v utorok naznačil, že v prípade pokračovania ľavicovej vlády by naďalej klesli odvody, čím by sa ľuďom zvyšovali platy. Nateraz pravicovo-ľavicová koalícia o ďalšom znižovaní odvodov nehovorí. Ak sa však do budúcnosti nebudú riešiť odvody, Slovensko síce bude v ekonomickej výkonnosti pomaly dobiehať Západ, no v životnej úrovni bežných ľudí to bude vidno menej. V minulom roku na Slovensku úroveň priemernej mzdy (883 eur) nedosiahlo až 57 percent Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok. Pre 18 percent pracujúcich bola dokonca hrubá mzda nižšia ako 500 eur.
Vláda má na znižovanie odvodov momentálne vhodné podmienky. V únii v druhom štvrťroku dokázala len ekonomika Rumunska rásť rýchlejšie ako slovenská, a to tempom až 5,9 percenta. Slovenská ekonomika vďaka silnému rastu vytvára viac pracovných miest a do štátnej kasy tečie viac peňazí z daní. Podľa Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií vybral štát na daniach len za minulý rok o takmer 1,3 miliardy eur viac, ako v rozpočte pôvodne plánoval.
„Môže za to celkom rýchly rast ekonomiky. Slovensko by tak malo na budúci rok dosiahnuť rozpočtový schodok len vo výške 1,93 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). To dáva Slovensku obstojný vankúš do prípadných slabších rokov,“ zhodnotila ekonómka Markéta Šichtařová, riaditeľka spoločnosti Next Finance.
Analytici momentálne len odhadujú, čo stojí za nečakane rýchlym rastom hospodárstva. Presné dáta budú známe až v septembri. „Ani po ich zverejnení sa nedá jednoznačne povedať, aký veľký vplyv majú na rast ekonomiky opatrenia súčasnej vlády. Treba pripomenúť, že Slovensko bude vždy závislé najmä od externého prostredia,“ povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Ekonomike krajiny pomáha najmä vývoz do najsilnejšej európskej ekonomiky, do Nemecka. Zároveň posledné roky rastie domáca spotreba prejavujúca sa v čoraz väčších nákupoch Slovákov.
Spotrebitelia sa prestali v obave z ďalšej krízy báť nakupovať, a viac míňajú, ako šetria. Z vládnych investícií pomáha napríklad výstavba rýchlostných ciest a diaľnic, ktoré sú financované najmä cez eurofondy. Aj akčné plány súčasnej vlády na znižovanie nezamestnanosti v hladových dolinách budú podporené z európskych peňazí. „Slovensku sa ekonomicky veľmi darí. Sme vnímaní v Európe aj vo svete ako krajina, ktorá zvláda svoje úlohy z hľadiska podpory ekonomického rastu aj konsolidácie verejných financií,“ povedal včera na tlačovej konferencii premiér Robert Fico (Smer).
Minister financií Kažimír dodal, že nezamestnanosť postupne klesá, a dostane sa v budúcom roku pod 9-percentnú hranicu. Historicky najnižšia nezamestnanosť bola na Slovensku v auguste 2008 a dosiahla úroveň 7,36 percenta. Premiér Fico avizuje, že vláda pripravuje sprísnenie poberania dávok pre tých, čo odmietajú pracovať, aj keď im úrad práce ponúkne voľnú pozíciu. Minulá Ficova vláda zaviedla, že aj základnú dávku 61,60 eura si musí občan odpracovať ôsmimi hodinami verejno-prospešných prác.
Firmy zároveň už dnes hlásia nedostatok zamestnancov a bez podpory štátu tento problém vyriešia len ťažko. „Ľudia nie sú ochotní za prácou cestovať, no za týmto faktom stoja aj racionálne príčiny, nielen pohodlnosť. Ak by sa totiž nezamestnaný z Revúcej rozhodol presťahovať napríklad do Bratislavy, za svoj trojizbový byt dostane cca 30-tisíc eur, za čo si v BA nekúpi ani jednu izbu. A ak by si mal platiť komerčný podnájom, tak sa mu za prácou cestovať nemusí vyplatiť. Preto by v tomto smere pomohla napríklad zvýšená výstavba nájomných bytov,“ priblížil Branislav Holík, manažér náboru v personálnej agentúre McROY Group. Firmy pôsobiace v automobilovom priemysle zároveň s ministerstvom práce spolupracujú na zavedení ročných rekvalifikačných kurzov pre nedostatkové pozície nástrojárov, obrábačov kovov, frézarov, či programátorov CNC strojov. Zároveň štát plánuje aj tvrdšie zakročiť voči nezamestnaným odmietajúcim voľné pracovné miesta.
Domáca ekonomika dosiahla rast aj po zmenách v Zákonníku práce v prospech zamestnancov. Firmy však zmeny ostro kritizujú, rovnako tak aj zvyšovanie minimálnej mzdy. Dnes napríklad podniky nemôžu prostredníctvom zamestnaneckých rád ničiť vo firmách odbory zastupujúce práva zamestnancov pracujúcich za pásom. Ľudia z výroby prostredníctvom svojich zástupcov v odboroch majú väčší dosah na určovanie pracovného tempa prostredníctvom stanovovania výrobných noriem. Najnižší hrubý plat je aktuálne 405 eur v hrubom. „Rok čo rok počas schvaľovania rozpočtu opozícia naše opatrenia označila za smrteľné kokteily podávané slovenskej ekonomike. Nie je to pravda a konkrétne hospodárske výsledky aktuálne Slovensko zaraďujú medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky v Európskej únií,“ pokračoval Fico. Premiér naznačil, že do konca volebného obdobia by mala minimálna mzda na Slovensku presiahnuť hranicu 500 eur v hrubom.