Plánovaná výstavba diaľničných križovatiek pred Bratislavou spolu s rozšírením diaľnice D1 na plnohodnotných šesť pruhov a výstavbou kolektorov (pozdĺžnych ciest popri diaľnici) vytvorí omnoho hustejšiu sieť ciest, na akú sú dnes vodiči zvyknutí. Dve veľké diaľničné križovatky budú navyše pri sebe bližšie, ako to umožňuje norma. Vodiči na vjazde ho hlavného mesta po diaľnici D1 tak budú musieť byť opatrnejší.
V najbližších rokoch v tesnej blízkosti hlavného mesta vyrastie križovatka diaľnic D1 a D4, ktorá bude súčasťou nultého bratislavského obchvatu. Len 1,8 kilometra severovýchode od nej vznikne takisto úplne nová križovatka Triblavina, ktorej úlohou bude napájať vozidlá idúce z okolitých obcí na štvorprúdovku.
"Podľa technickej normy STN 73 6101 Projektovanie ciest a diaľnic je najmenšia dovolená vzdialenosť križovatiek na diaľniciach s návrhovou rýchlosťou 100, resp. 120 km/h na úrovni päť kilometrov. V prípade blízkosti väčších sídel alebo priemyselných aglomerácií je možné vzájomné vzdialenosti mimoúrovňových križovatiek skrátiť o 50 percent, teda na 2,5 kilometra,“ uvádza Ľubomír Palčák šéf Výskumného ústavu dopravného v Žiline.
Kým križovatka najdlhšej slovenskej diaľnice spolu s nultým obchvatom Bratislavy je pevne daná, štát mohol posunúť križovatku Triblavina. "Vzdialenosť medzi križovatkou D1 a D4 a križovatkou Triblavina je približne 1,8 kilometra. Ministerstvo dopravy v tomto prípade udelilo výnimku. Dôvodom je fakt, že výstavba oboch križovatiek odľahčí regionálne cesty od tranzitnej dopravy a narastajúcej osobnej dopravy. Zlepší sa tým dostupnosť, plynulosť, ako aj bezpečnosť premávky,“ uvádza hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Michaela Michalová.
Výstavba križovatky Triblavina je súčasťou projektu rozšírenia diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou na plnohodnotnú šesťprúdovú cestu. Nová križovatka by mala byť podľa informácií zverejnených na internetovej stránke NDS hotová v roku 2017. Projekt pôvodne počítal s tým, že rozšírená diaľnica dostane navyše aj kolektory v celej dĺžke úseku Bratislava – Trnava.
Kolektory mali byť pôvodne mimo tela diaľnice, po novom však budú jej súčasťou. "Ide o jediné možné riešenie, ako zo strednodobého aj dlhodobého výhľadu zabezpečiť plynulosť dopravy na severnom výstupe z Bratislavy. Denne v tomto exponovanom úseku prejde až 100-tisíc automobilov a v kritických časových intervaloch tu doprava už teraz kolabuje. Ak nechceme 30-kilometrové zápchy, nevyhnutne potrebujeme viac ako tri pruhy,“ povedal generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Róbert Auxt (Sieť).
Minulé vedenie ministerstva dopravy pod taktovkou ministra Jána Počiatka (Smer) však rozhodlo, že kolektory nebudú. Namiesto nich mala mať diaľnica viac pruhov. V nových plánoch figurovali štyri pruhy v každom smere plus odstavný pás.
„Keď sa kedysi križovatka Triblavina plánovala, boli úplne iné predpoklady aj o diaľnici D4. Dnes už vieme úplné detaily o tom, ako bude D4 vyzerať. Aj ako bude vyzerať križovatka diaľnic D4-D1. Aj z toho dôvodu je nutné na tomto úseku zmeniť pôvodnú filozofiu, aby optimálne vyhovovala prepojeniu D1 a D4. Pôvodný návrh sme teda museli zoptimalizovať,“ uviedol bývalý minister Počiatek v rozhovore pre Pravdu vo februári tohto roka.
Nové vedenie ministerstva dopravy na čele s Romanom Brecelym (Sieť) však rozhodlo, že križovatka Triblavina sa vráti k pôvodnej koncepcii s troma jazdnými pruhmi plus kolektorom s dvoma pruhmi v každom smere. Kolektory v okolí diaľnice však nebudú v celej dĺžke medzi Bratislavou a Trnavou, ale len po Senec.
"Križovatku Triblavina na diaľnici D1 NDS postaví v pôvodnej koncepcii 3 plus 2, upravenou tak, aby zohľadňovala reálny nárast dopravy a efektívne využívala verejné zdroje. Kolektory povedú od križovatky Ivanka-sever po križovatku Triblavina po celom úseku medzi týmito križovatkami,“ dodáva Michalová.
Blízkosť dvoch veľkých križovatiek spolu s vysokou intenzitou dopravy a so zvýšeným počtom vjazdov na diaľnicu, ktoré vytvoria kolektory, môže viesť ku kolíznym situáciám. V súčasnosti za križovatkou Senec nie je žiadny vjazd na diaľnicu ani križovatka. Najbližší výjazd je až v blízkosti bratislavskej mestskej časti Vajnory, ktorý diaľničiari po novom nazývajú Zlaté piesky.
"Kolektorové pásy neboli navrhované s odstavným pruhom, čo by v prípade dopravnej nehody mohlo spôsobiť nielen dopravný kolaps, ale aj vznik ďalších kolíznych situácií. Vzhľadom na priestorové možnosti medzi križovatkami Ivanka-sever a Triblavina a množstvo priepletových úsekov medzi telesom diaľnice, kolektorom a pripájacími a odbočovacími vetvami mimoúrovňových križovatiek, nebolo, najmä z hľadiska bezpečnosti, pôvodné technické riešenie úplne optimálne,“ dodáva Palčák.
Ministerstvo dopravy však projekt zmenilo a kolektory sa stanú súčasťou samotnej diaľnice. „Navrhované riešenie je technicky vyhovujúce a bezpečnejšie z hľadiska plynulosti a bezpečnosti pripájacích a odpájacích manévrov medzi križovatkami D4/D1 a Triblavina,“ povedala Karolína Ducká, hovorkyňa ministerstva dopravy.
Podľa Palčákových slov slúžia kolektory na zabezpečenie dostatočnej dopravnej obsluhy územia. Dopravná situácia spolu s možnosťami napojenia na diaľnicu budú závisieť od samotného usporiadania kolektorových pásov vo vzťahu k telesu diaľnice. "Pôvodný technický návrh dvojpruhového kolektorového riešenia diaľnice D1 distribuoval v smere do Bratislavy dopravu po kolektore nielen z križovatiek na oboch stranách diaľnice v lokalite dnešnej Triblavinskej ulice, ale zároveň bol priepletovým úsekom pre vozidlá smerujúce z diaľnice D1 na D4 v smere na Jarovce, resp. Raču,“ hovorí Palčák.
Napojenie prímestských oblastí Bratislavy na diaľnicu zlepší aj pripravovaná diaľnica D4, ktorá spolu s rýchlostnou cestou R7 v úseku Bratislava-Prievoz – Holice vytvorí prvú časť nultého obchvatu hlavného mesta. Po dostavaní bratislavského obchvatu D4 a rozšírení diaľnice D1 pribudnú na severnom výjazde z Bratislavy štyri nové diaľničné zjazdy, ktorými sa motoristi priamo napoja na diaľničný obchvat. Ide o križovatku Rača, Čierna Voda (medzi Vajnormi a Čiernou Vodou, Ivanka-sever (prepojenie D4 a D1) a Ivanka-západ (Ivanka pri Dunaji – Senecká cesta I/61).
Na úseku medzi Bratislavou a Voderadmi navyše okrem spomínaných križovatiek pribudne aj križovatka Blatné, ktorá bude situovaná za Sencom. Vodiči tak na danom úseku budú mať podľa Michalovej z NDS šesť nových možností, ako sa pripojiť na diaľnicu. Od Senca smerom na Trnavu však už kolektory pokračovať nebudú. Doprava bude musieť vystačiť so šiestimi jazdnými pruhmi.