Ropné mocnosti ohlasujú koniec lacného tankovania

Lacná ropa čoraz viac dolieha na rozpočty najväčších svetových mocností. Kým ešte pred dvoma rokmi sa cena čierneho zlata pohybovala na úrovni 115 dolárov za barel, odvtedy jeho cena rapídne klesla.

10.08.2016 14:00
tankovanie, ropa, pohonné látky, nádrž, auto,... Foto:
Zo súčasnej situácie na ropnom trhu profitujú motoristi, vrátane slovenských, ktorí na čerpacích staniciach tankujú stále pomerne lacno.
debata (58)

Momentálne dosahuje maximálnu úroveň 43 dolárov za barel. Začiatkom roka pokorila historické hranice, a padla až na 30 dolárov za barel. Zo súčasnej situácie na ropnom trhu profitujú motoristi, vrátane slovenských, ktorí na čerpacích staniciach tankujú stále pomerne lacno. Priemerné ceny benzínu na Slovensku sú podľa Štatistického úradu SR na úrovni 1,196 eura za liter a cena nafty 1,037 eura za liter. Štáty, ktoré sú od príjmov z ropy mimoriadne závislé, však situáciu nevidia tak priaznivo a chcú ju zmeniť. Aj preto ohlásili krajiny združené v OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu), že sa mimoriadne začiatkom septembra stretnú, aby hovorili o obmedzení ťažby, čo by malo na konci dňa opätovne vyšvihnúť nahor aj ceny pohonných hmôt. Ich stretnutie, tentoraz v Alžírsku, sa bude konať vo veľkom predstihu pred pôvodne naplánovanou novembrovou schôdzkou.

V súčasnosti denná nadprodukcia ropy dosahuje úroveň takmer 2 milióny barelov. Okrem toho na nízke ceny ropy tlačia ďalšie faktory. „Pod cenový vývoj sa podpisujú aj nepokoje na Blízkom východe. Veľkú úlohu zohráva aj Čína, ktorej hospodárstvo sa spomaľuje, čo znepokojuje aj svetovú ekonomiku. Nemenší vplyv má zrušenie embarga na export ropy z Iránu. Situácii nepridáva ani fakt, že ropné veľmoci sa nevedia dohodnúť na obmedzení produkcie čierneho zlata. Karty mieša aj brexit a nepokoje vo svete,“ povedala analytička Poštovej banky Dominika Ondrová.

Tvrdohlavý Irán

Ak by sa na zmrazení ťažby ropné krajiny v najbližších týždňoch dohodli, išlo by o ich prvý kompromis po 15 rokoch, ku ktorému mali pristúpiť aj Rusko, Mexiko či Omán. Septembrové a novembrové rokovania však podľa odborníkov s najväčšou pravdepodobnosťou opätovne stroskotajú na neochote Iránu dohodnúť sa. Iránski vládni predstavitelia odmietajú zmrazovať svoju ťažbu ropy, keďže len nedávno krajine skončilo zbrojné embargo a teraz chce naspäť získať svoj trhový podiel. Teherán plánuje do marca budúceho roka zvýšiť ťažbu ropy na 4 milióny barelov a vývoz na 2,2 milióna barelov denne. Irán teraz potrebuje príjmy z ropy na to, aby rýchlo vybudoval ekonomiku. Vzhľadom na nízke náklady na ťažbu sa mu oplatí pri súčasnej cene ťažiť a dodávať surovinu na trhy.

Priemerné ceny benzínu na Slovensku sú podľa Štatistického úradu SR na úrovni 1,196 eura za liter a cena nafty 1,037 eura za liter.

Odborníci pripomínajú, že dôveryhodnosť OPEC-u v otázke koordinácie produkcie prudko klesá už druhý rok po sebe. V tomto prípade nejde len o problém samotnej nadprodukcie ropy. Do veľkej miery ide o presadzovanie si záujmov sunnitskej Saudskej Arábie, ktorá stojí na čele OPEC-u, a prevažne šiitského Iránu v regióne. Tento názor zastávajú napríklad analytici z banky Morgan Stanley, ktorí uviedli, že riziko ďalšieho nárastu dodávok komodity na trh zo strany štátov OPEC sa môže ešte zvýšiť. „Mohammed bin Saleh al-Sada, katarský minister pre energetiku a zároveň aj prezident ropného kartelu OPEC, povedal, že združenie štrnástich producentov ropy má v septembri na energetickej konferencii v Alžírsku na pláne neformálne rozhovory. OPEC podľa al-Sada stále rozoberá možné cesty na stabilizáciu trhu s ropou. Al-Sada však okrem toho povedal, že slabé ceny ropy sú len dočasné a že do konca roka dôjde na trhu s ropou k rebalansovaniu,“ komentujú situáciu analytici J&T Banky.

Rusi chcú vyjednávať

Rusko, najväčší svetový producent ropy, dlhodobo odmieta zmraziť svoju produkciu. Urobí tak len pod podmienkou, že k tomu pristúpia všetci členovia OPEC-u aj ropné mocnosti mimo organizácie. Rusi sa v pondelok vyjadrili, že na ďalšom stretnutí sú ochotní vyjednávať. Rusko vyprodukovalo v júli tohto roka takmer 10,9 milióna barelov denne, pričom išlo o postsovietsky rekord. Saudská Arábia v rovnakom období produkovala 10,5 milióna barelov ropy denne. Ide o nedávny produkčný vrchol z júna 2015.

Cenovú ropnú vojnu začala ešte v lete roku 2014 práve Saudská Arábia. Chcela si udržať trhový podiel a vytlačiť z trhu alternatívnych bridlicových ťažiarov z USA. Saudská Arábia má momentálne jeden z najnižších nákladov na ťažbu čierneho zlata, a preto si mohla dovoliť tlačiť aj na zvyšovanie ťažby, a tým aj na extrémne nízke ceny ropy. Už pred pár mesiacmi sa začalo ukazovať, že aj oni sú so silami na konci, aj napriek slušným štátnym rezervám. Medzinárodný menový fond upozornil, že pri súčasných nízkych cenách ropy by mohla Saudská Arábia zažiť bankrot, a to do piatich rokov. V krajine rastie nespokojnosť, množia sa sociálne konflikty. Absolventi vysokých škôl sa nemôžu zamestnať. Nezamestnanosť mladých sa odhaduje na 30 percent. Pokles ceny ropy zvýšil naliehavosť reforiem v krajine.

Najviac však pre lacnú ropu trpí Venezuela. V krajine je nedostatok základných tovarov, vrátane mlieka a liekov. Prepad cien ropy takisto zvýšil tlak na rozpočet, keďže až 95 percent príjmov z exportu tvorí predaj ropy. Venezuela je momentálne v jednej z najvážnejších ekonomických kríz vo svojej histórii. Krajina musela devalvovať menu a prvý raz po 20 rokoch začiatkom tohto roka zvýšila ceny pohonných hmôt, ktoré tam boli dosiaľ mimoriadne nízke. Trpia aj Rusi. Ak sa ceny ropy tento rok udržia pod 50 dolármi za barel, ruský štátny rozpočet príde o viac ako jeden bilión rubľov. Rusi preto musia škrtať v rozpočte, keďže príjmy z predaja ropy a plynu tvoria zhruba polovicu štátneho rozpočtu. Už začiatkom tohto roka ruský minister financií Anton Sulianov vyhlásil, že v rozpočte je diera 3 bilióny rubľov, čo predstavuje asi pätinu rozpočtu, v dôsledku nižšej, ako rozpočtovanej ceny ropy.

Trpia aj Američania

Na lacnú ropu doplácajú aj Američania, proti ktorým vlastne cenovú vojnu Saudská Arábia začala. V USA sa začala masívna vlna prepúšťania ešte pred dvoma rokmi. Od polovice roka 2014, keď ceny začali prudko klesať, museli podľa správy konzultačnej spoločnosti Challenger, Gray & Christmas firmy z odvetvia pre nízke ceny suroviny zrušiť približne 195-tisíc pracovných miest. Prepúšťanie v tomto odvetví navyše prišlo v čase, keď mnoho iných odvetví americkej ekonomiky pracovné miesta vytváralo. Len od začiatku tohto roka energetické firmy zrušili približne 95-tisíc pracovných miest. Väčšina ich zanikla začiatkom roka, keď ceny ropy klesli na trinásťročné minimum okolo 26 dolárov za barel. Challenger uviedol, že energetický sektor obnovil prepúšťanie v júli, keď počet prepustených vzrástol o 796 percent na 17,7 tisíca. Okrem ropného sektora sú tu ešte ďalšie tisícky prepustených z neenergetických firiem, ktoré poskytujú zariadenia pre ťažbu ropy. Sú to firmy, ako je Caterpillar alebo Joy Global.

© Autorské práva vyhradené

58 debata chyba
Viac na túto tému: #OPEC #ťažba ropy #pohonné hmoty