Nateraz eurozóna odoláva negatívnym dosahom tzv. brexitu. Ale dokedy? „Jedným z najvýraznejších rysov brexitu je prekvapenie a šok, ktoré postihli tak Britániu, ako Európu,“ povedal pre Pravdu Paul Rich, profesor politológie, ktorý prednáša na univerzitách v Bristole, vo Warviwicku či v Melbourne a je konzultantom aj na prestížnej britskej Cambridgeskej univerzite. Dodáva, že ani britskí politici, ani európske elity neboli pripravení na „plán B“. Za ostatné dva mesiace ubudlo v Británii z ponuky 680-tisíc voľných pracovných miest. Investičný útlm dolieha na celú Európu. Na Slovensku by sa v nasledujúcich dvoch rokoch malo vytvoriť zhruba o 7-tisíc pracovných miest menej, než predpokladá júnová prognóza ministerstva financií, ktorá rátala s vytvorením 80-tisíc nových pozícií.
Britskí euroskeptici krajine sľubovali po brexite väčšiu prosperitu a rast, no už aj samotná britská centrálna banka Bank of England stihla za pár týždňov od osudovej voľby Britov výrazne zhoršiť ekonomické vyhliadky krajiny. Namiesto budúcoročného hospodárskeho rastu na úrovni 2,3 percenta podľa jej predpovedí krajina porastie len tempom 0,8 percenta. Existujú však oveľa horšie prognózy. Britská banka Barclays predpovedá, že rast Británie v budúcom roku nedosiahne ani 0,4 percenta. Navyše zvýšená neistota po britskom referende bude nemeckú ekonomiku stáť tento rok 0,2 percenta rastu a na budúci okolo 0,5 percenta. Británia je pre Nemecko jedným z najvýznamnejších obchodných partnerov a Nemecko zase najvýznamnejší partner pre Slovensko. Ak sa nedarí im, prenáša sa to aj do nižšieho rastu slovenského hospodárstva.
Rôzne výskumy nezávisle od seba ukazujú, že obchod medzi Britániou a úniou má priamy dosah na viac ako 4,3 milióna pracovných miest. Pád libry navyše posunul infláciu v krajine prudko nahor. Mzdy zamestnancov po úprave o infláciu by tak v najbližších dvoch rokoch mali klesať takmer o tri percentá. Pokles miezd by sa tak rovnal zníženiu zárobkov takmer o 800 libier ročne v prípade zamestnancov pracujúcich na celý úväzok a poberajúcich priemerný zárobok. Priemerná britská domácnosť kumulatívnym efektom po 15 rokoch od brexitu stratí zhruba od 2,6 tisíca libier do 5,2 tisíca libier.
Profesor Paul Rich pripomína, že kým Európu nečaká v dôsledku brexitu výrazný ekonomický prepad, hrozí jej rozširovanie nacionalizmu a túžby euroskeptických politických zoskupení v ďalších krajinách podľa vzoru Britov vypísať referendum. „Populistické strany sú však nerozvážnymi hospodármi, ktorým ide o aktuálnu priazeň bez dlhodobého konceptu. V čase stále vysokej miery nezamestnanosti, neutíchajúcej korupcie či hrozby teroristických útokov si však získavajú voličskú priazeň. Neskôr ich to dobehne,“ komentuje pre Pravdu Christian Schweiger, profesor na Katedre medzinárodných vzťahov na Durhamskej univerzite vo Veľkej Británii.
Vracia sa kríza?
Centrálna banka Británie Bank of England začiatkom júla zredukovala hlavnú úrokovú sadzbu z úrovne 0,5 percenta na polovicu, teda na 0,25 percenta. Ide o prvé znižovanie po siedmich rokoch. K tomuto kroku pristúpila naposledy počas finančnej krízy. Centrálna banka zároveň rozširuje svoj program nákupov dlhopisov, aby do ekonomiky napumpovala dodatočných 60 miliárd libier. Týmito krokmi chce podporiť ekonomiku a zmierniť tempo jej oslabovania. Komerčné banky by vďaka lacnejším peniazom mali viac požičiavať firmám a britským domácnostiam. Prieskumy podnikateľskej aktivity v Británii uskutočnené po referende z 23. júna, ktoré rozhodlo o odchode krajiny z únie, naznačujú, že britské hospodárstvo sa zmenšuje najprudším tempom od roku 2009.
Oslabuje produkcia britského priemyslu a služieb, spotrebiteľské výdavky sa znižujú a hodnota libry klesla o desať percent. Spotrebiteľom tak vzrástla cena za tovary dovážané zo zahraničia, znížila sa miera zhodnotenia ich vkladov či peňazí v penzijných fondoch. Aj napriek krokom centrálnej banky sa Británia zrejme nevyhne recesii. Podľa Simona Kirbyho z britského Národného inštitútu pre ekonomický a sociálny výskum (NIESR), ktorého citovala britská verejnoprávna televízna stanica BBC, sa ekonomika Británie v tomto roku pravdepodobne zväčší o 1,7 percenta a v budúcom iba o jedno percento. „Očakávame, že Veľká Británia zažije zreteľné spomalenie hospodárstva v druhej polovici tohto roka a počas roka 2017. V najbližších osemnástich mesiacoch dokonca existuje možnosť technickej recesie,“ tvrdí Kirby. Technická recesia je definovaná ako dva po sebe nasledujúce kvartály ekonomického poklesu. NIESR prognózuje, že Bank of England preto v najbližších mesiacoch zredukuje úroky až na úroveň 0,1 percenta. Britské ministerstvo financií uvádza, že vystúpenie z EÚ zasiahne najmä investície. V tomto smere odhaduje, že po brexite vznikne vo verejných financiách diera vo výške zhruba 30 miliárd libier. V dôsledku toho bude vláda nútená zvýšiť základnú sadzbu dane z príjmu, daň z dedičstva a zredukovať svoje výdavky vrátane výdavkov na školstvo, zdravotníctvo a armádu.
Eurozóna sa drží
Prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi nedávno opätovne upozornil, že brexit zníži výkon hospodárstva eurozóny o 0,5-percentuálneho bodu v nasledujúcich troch rokoch. Centrálna banka je však podľa jeho slov pripravená konať, ak si to situácia vyžiada, a použije všetky dostupné nástroje v prípade, že sa ekonomike nebude dariť. Úrokové sadzby preto ostanú nízke ešte dlho po skončení kvantitatívneho uvoľňovania. Tlačenie nových peňazí do obehu, ktoré sa začalo ešte v marci roku 2015 a skončiť sa malo najskôr v marci 2017, bude pokračovať aj ďalej. Do ekonomiky eurozóny by sa malo dostať minimálne 1,74 bilióna nových eur. Tzv. kvantitatívne uvoľňovanie by malo trvať dovtedy, kým Briti definitívne neodídu z EÚ. Článok 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý pojednáva o odchode krajiny z únie, by sa mal podľa doterajších vyhlásení novej britskej premiérky Theresy Mayovej otvoriť zrejme až v budúcom roku. Vyjednávať by sa malo minimálne dva roky. Odhaduje sa však, že to môže byť nakoniec viac ako šesť rokov, kým Británia oficiálne z EÚ vystúpi. Centrálna banka však nateraz hovorí, že nízke úrokové sadzby ponechá do roku 2018, čo je dobrá správa pre tých Slovákov, ktorí si chcú kúpiť nehnuteľnosť. V tejto dobe je totiž výhodnejšie investovať, ako mať uložené peniaze na účtoch, ktoré neposkytujú vysoké zhodnotenia. Slovenské banky aktuálne predávajú nové hypotéky priemerne za úrok 1,69 percenta. Ešte pred dvoma rokmi najnižšie úroky na hypotékach dosahovali hodnotu 3,38 percenta.
Na brexit doplatí najviac Nemecko, Írsko, Luxembursko, Belgicko či Švédsko, s ktorými Briti najviac obchodujú. Nemecké firmy zamestnávajú v Británii takmer 400-tisíc ľudí. Do Británie smeruje približne pätina z nemeckej produkcie áut. Hodnota tohto exportu sa pohybuje okolo úrovne 18 miliárd eur, vďaka čomu patrí Británia medzi najväčšie trhy pre nemecké automobilky. Británia je pre Nemecko treťou najdôležitejšou vývoznou destináciou, vlani nemecké spoločnosti vyviezli do krajiny tovar za 89 miliárd eur. Brexit môže ukrojiť z rastu slovenskej ekonomiky od 0,1 do 0,2 percenta už v tomto roku. Negatívny vplyv na ekonomický rast Slovenska v budúcom roku odhaduje Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií v intervale 0 po 0,3 percenta. Do konca prognózovaného horizontu tak vznikne maximálne o 7-tisíc pracovných miest menej, než predpokladá júnová prognóza ministerstva financií.
Nárast populizmu a nacionalizmu
Dôležitejšou otázkou je, či sa bude únia naďalej rozširovať, alebo ju postupne budú opúšťať ďalší jej členovia a spoločnému európskemu projektu hrozí na konci dňa zánik. Je hlbšia integrácia únie už len utopistickou myšlienkou? Otázka, ktorú si kladú politici aj odborná verejnosť, no v momentálnom chaose a neistote, ktorú brexit priniesol, na ňu nikto zodpovedne odpovedať nevie. Agentúra Reuters v tomto kontexte poukazuje na prieskum v šiestich najväčších krajinách únie, uskutočnený tesne po britskom referende 23. júla, ukázal, že verejná podpora EÚ je najvyššia za niekoľko posledných rokov. „Keď si ľudia uvedomia skutočné dôsledky odchodu z EÚ, európsky projekt získava novú podporu,“ hovorí François Kraus z francúzskeho Inštitútu verejnej mienky, ktorý tento výskum uskutočnil.
V Európe sa po rokoch škrtov a znižovania životnej úrovne ľudí však čoraz viac posilňujú extrémistické a zároveň populistické politické strany, ktoré sa k spoločnému európskemu projektu a spoločnej európskej mene stavajú s nevôľou. Dnešní Európania pritom vnímajú mier a otvorený obchodný priestor a hranice ako samozrejmosť a, naopak, sťažujú sa na byrokraciu, imigráciu, stratu národnej identity a na politikov, ktorí necítia potrebu svojim občanom vysvetľovať podstatu a zámer svojich činov. Tento stav využívajú vo svoj prospech populisti. Reuters poukazuje na ich nepriateľský postoj voči globalizácii a imigrácii s tým, že by mohli EÚ uštedriť ďalšiu ranu v opakovaných jesenných prezidentských voľbách v Rakúsku a v maďarskom referende o prisťahovaleckých kvótach. Tie isté sily by mohli na jeseň zosadiť taliansku vládu v ústavnom referende a holandskú v parlamentných voľbách na začiatku budúceho roka. EÚ síce zatiaľ zastavila príliv utečencov a prisťahovalcov, tých prichádzajúcich sa jej však nepodarilo rovnomerne rozmiestniť. Nepríjemná je aj závislosť od Turecka, ktoré je akýmsi európskym vrátnikom, pretože jeho prezident Recep Tayyip Erdogan po nevydarenom pokuse o prevrat 15. júla ostro útočí na svojich oponentov, médiá, súdnictvo či bežných občanov. Islamistické útoky vo Francúzsku, v Belgicku a Nemecku, ktoré zavŕšili prisťahovaleckú vlnu, oslabujú vieru občanov vo vlastnú bezpečnosť.