Kým rezort financií tvrdí, že tento postup je v poriadku, napríklad Združenie podnikateľov Slovenska poslalo na protest rezortu stanovisko bez jediného slova. Proti týmto praktikám sa ohradili aj odborári. „Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ) nepovažuje za korektné, aby medzirezortné pripomienkové konanie bolo k prázdnemu dokumentu,“ tvrdia odbory. KOZ požaduje vytvoriť dostatočnú rezervu na reálne zvýšenie výdavkov na školstvo a zdravotníctvo vrátane rastu miezd štátnych zamestnancov a zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme.
Rezort financií oponuje, že rokovania o rozpočte verejnej správy na roky 2017 až 2019 v čase predkladania návrhu zákona na medzirezortné pripomienkové konanie neboli skončené, návrh zákona preto nemohol obsahovať číselné údaje a prílohy k zákonu. Čo bola vraj prax aj v minulých rokoch.
„Návrhu rozpočtu verejnej správy ešte budú predchádzať diskusie tak, aby mohol byť v definitívnej podobe predložený vládny návrh rozpočtu do 15. októbra na rokovanie Národnej rade SR. Tomu bude, samozrejme, predchádzať rokovanie vlády SR, ako aj Hospodárskej a sociálnej rady,“ odkázalo tlačové oddelenie rezortu financií.
Rozpočet známy až v októbri
Minister financií Peter Kažimír aktuálne navyše presadzuje, aby sa povinnosť predložiť prvý návrh rozpočtu na nasledujúci rok do 15. augusta bežného roka úplne zrušila. Navrhuje to v novele zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Po novom by ministerstvu stačilo zverejniť návrh rozpočtu v takom časovom rámci, aby ho vláda stihla schváliť a poslať do parlamentu do polovice októbra.
Aj v minulosti býval augustový rozpočet skôr len určitým nástrelom a čísla sa neskôr výrazne menili. Bolo to tak napríklad aj za Radičovej vlády v lete 2010, keď sa nový kabinet pripravoval na konsolidáciu a zvyšoval spotrebné dane. Súčasná nová vláda zase pripravuje nové dane z dividend, pokles daní príjmu pre firmy, väčšie zdanenie hazardu a cigariet, vyšší bankový odvod či osobitný odvod pre regulované podniky. Pridať sa, naopak, má dôchodcom či učiteľom. Stále sa čaká na koaličnú dohodu o paušálnych výdavkoch pre živnostníkov. Vláda tiež pripravuje audit výdavkov v oblasti zdravotníctva, budovania diaľnic či investícií v IT sektore. Bez schválenia príjmových a výdavkových zmien by rozpočet bol nepresný. Do roku 2020 si koalícia stanovila cieľ znížiť deficit verejných financií na nulu.
Spôsob prípravy rozpočtu neraz čelil kritike. Najväčšiu si odniesol v roku 2010 dosluhujúci minister financií Ján Počiatek (Smer) za to, že pred voľbami nezverejnil daňovú prognózu, ktorá ukazovala na veľký výpadok príjmov v pokrízovom roku. Radičovej vláda sa zase hneď v úvode preslávila tým, že zásadné zmeny ohlasovala viackrát a často protichodne. Rozpočet sa roky zásadne upravuje aj v parlamente. „V minulosti sa v parlamente ad hoc upravovali príjmy rozpočtu nad rámec prognóz schválených Výborom pre daňové prognózy, čo považujem za veľmi zlý precedens,“ komentuje analytik Tatra banky Juraj Valachy. Ako dodáva, na rozpočte je podstatné nielen to, ako vznikne, ale aj to, ako sa následne uplatňuje počas roka. Na jednej strane by mal byť v určitom zmysle flexibilný voči nepredvídateľným udalostiam, ale zároveň aj tvrdý v tom, že nadpríjmy by mali prioritne smerovať na zníženie deficitu.
Nutné zmeny
Nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že každoročne schvaľovaný rozpočet Národnou radou SR vyznieva stále viac archaicky a nezodpovedá modernej praxi. „Napriek tomu, že pri stanovení cieľov hovoríme o celých verejných financiách v trojročnom horizonte a v metodike ESA 2010, parlament schvaľuje iba hotovostný štátny rozpočet, aj ten len na jeden rok dopredu. Okrem toho súčasná prax ukazuje, že minister financií a vláda dokážu radikálne zmeniť rozpočet aj bez súhlasu Národnej rady, čím sa rapídne stráca význam schválenej podoby rozpočtu a niektorých fiškálnych pravidiel,“ tvrdí rozpočtová rada.
Dodáva, že kým reforma riadenia verejných financií v roku 2003 (v spolupráci so Svetovou bankou), ktorá zaviedla napríklad trojročné alebo programové rozpočtovanie, znamenala významný posun pre Slovensko v medzinárodnom porovnaní, odvtedy sa od nás úspešné krajiny skôr vzďaľujú. „Čo sa týka strednodobého výdavkového rámca, index OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) nás radí medzi najslabšie v rámci tohto zoskupenia a analýza Európskej komisie hodnotí naše rámce ako extrémne ľahko meniteľné,“ dodala rada.
Rada dlhodobo presadzuje zavedenie výdavkových limitov, ktoré doteraz vláda spĺňať zo zákona nemusí.