Projekt, na ktorom pracoval aj zosnulý ekonóm Martin Filko, sľubuje, že v rámci neho prejde revíziou zhruba 40 percent štátnych výdavkov, a to v oblasti zdravotníctva, dopravy a informatizácie. Prvé výsledky projektu Hodnoty za peniaze sa ukázali v doprave. Ministerstvo dopravy v minulosti na základe týchto princípov vyhodnocovalo PPP projekt nultého bratislavského obchvatu D4/R7. Začiatkom júna tohto roka Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zrušila tender na stavebný dozor na úseku D1 Budimír – Bidovce za 5,2 milióna eur. Diaľničiari rozhodli, že bola chybne stanovená predpokladaná cena zákazky.
Ušetrené peniaze by mali ísť podľa ministra financií Petra Kažimíra aj na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. Napríklad na dokončenie diaľnice D1 bude štát potrebovať viac ako 700 miliónov eur, ktoré použije na výstavbu kritického úseku D1 Turany – Hubová. Rovnako dodatočné financie si vyžiada pravdepodobná zmena trasovania nadväzujúceho úseku D1 Hubová – Ivachnová, kde kvôli hroziacim zosuvom hrozí predĺženie tunela Čebrať. Okrem toho chce vláda rozvíjať sieť rýchlostných ciest a pokračovať vo výstavbe diaľnice D3 zo Žiliny smerom k hraniciam s Poľskom.
V zdravotníctve by sa mali peniaze v najbližších troch rokoch ušetriť napríklad obmedzením zisku zdravotných poisťovní, stransparentnením verejného obstarávania, centralizovaním nákupov, zlepšením výberového konania v nemocniciach a v jednotlivých úradoch, optimalizáciou siete ústavnej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti či zefektívnením záchrannej zdravotnej služby. Revízia výdavkov sa má týkať aj spotreby liekov. Výsledkovým cieľom pre zdravotníctvo má byť do roku 2020 zníženie počtu odvrátiteľných úmrtí na úroveň priemeru okolitých krajín. To v prepočte znamená znížiť počet odvrátiteľných úmrtí v porovnaní s rokom 2012 o 1 900 prípadov ročne. V praxi by teda ľudia nemali prísť o život pre nesprávne stanovenú diagnózu, resp. pre nekvalitnú zdravotnú starostlivosť. V rámci informatizácie sa zase predpokladá, že v rokoch 2017 – 2020 sa na IT minie približne 2,2 miliardy eur. Revízia výdavkov má vytvoriť v rokoch 2017 – 2020 dodatočný fiškálny priestor vo výške 497 miliónov eur, tvrdia vládni analytici.
Výška daní či stav infraštruktúry zaujímajú firmy pri zvažovaní investícií. „Zahraniční investori sa rozhodujú na základe mnohých faktorov. Problémy sú skôr v nedostatočnej infraštruktúre a malom počte odborníkov. V týchto oblastiach Slovensko zaostalo. Investori požadujú predovšetkým stabilné daňové prostredie. Časté zmeny daňových zákonov sú síce priaznivé pre lobistov zo strany poradenských spoločností, ale firmy z toho nie sú nadšené. Zaškoľovanie na nové zákony stojí peniaze i čas. V oblasti daní sa toho už nedá veľa vymyslieť. Prakticky všetky možnosti už boli na Slovensku alebo v inej krajine vyskúšané. Ak niekto tvrdí, že prišiel so spravodlivejším daňovým systémom, tak buď iba parafrázuje minulé zákony, alebo sľubuje nesplniteľné riešenia,“ dodal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.